ղľáԾ
OEurópe bez propagandy
Karl-Markus Gauß: Európska abeceda
Bratislava, Kalligram 2004
Preklad Z. Beckerová, E. Farkašová
Je to výnimočná kniha. Jej názov aheslár síce na prvý pohľad pôsobia „eurokonformne“, ale už prvé stránky tohto nevšedného slovníka popredného rakúskeho esejistu nenechajú nikoho na pochybách, že ho čaká vzrušujúce čítanie sprenikavým myšlienkovým bohatstvom. Gauß sa ani na chvíľu nepomýlil stuchnutými politickými poučkami oakýchsi osobitných európskych hodnotách asnekompromisnou otvorenosťou odhaľuje podstatu, ktorá sa skrýva za vznešenými frázami.
Identifikuje históriu pojmu Balkán, ktorý vymysleli koloniálne mocnosti ako znevažujúce označenie. Usvedčuje Európanov zpokrytectva vo vzťahu kcudzincom. Skrutou presnosťou obviňuje bývalých disidentov, ktorí sa ukázali odstrašujúco talentovaní na to, aby sa zmierili smocou, na ktorej majú podiel. Gauß prichádza kzáveru, že nacionalizmus vprostredí zjednotenej Európy prežíva – no ordinárnu hru svojich svalov prikrýva elegantným pláštikom európskeho. Nadnárodná Európa tak umožňuje mocným štátom, aby sa pri presadzovaní svojich cieľov nemuseli prezentovať ako nacionalisti, ktorými zostanú tak či tak. Gauß sa na toto divadlo pozerá srastúcim skepticizmom. Obzvlášť ho znepokojuje uniformita. Ak dnes obchádzate európske mestá, nikto nevie povedať, čo je tajomstvom tohto miesta, ktoré sa nachádza všade azároveň nikde, vktorom sa akosi čudne okamžite strácame. Slovom eurobufet označuje autor akési anti-miesto, ktoré možno ľubovoľne reprodukovať, ktoré nedovolí dlhšie pobudnúť aktoré nám negarantuje nijakú históriu. Gauß si všíma aj to, že vdnešnej únii už dávno nejde o „Európu bez hraníc“, že Európania sa daného riešenia obávali viac, ako by sa naňho tešili anamiesto toho začali po Schengenskej dohode vytvárať zo starého kontinentu nedobytnú pevnosť. Vysmieva sa hádkam ostred Európy, odmieta kvóty asvetový jazyk, pohŕda pátosom, sakým sa hovorí oidentite.
Po záplave najrôznejších propagačných apropagandistických euromateriálov prichádza na náš trh konečne svieže dielko, s ktorým sa dá na tému Európa aj rozmýšľať. Knižku kazí len trochu nevkusný doslov Petra Zajaca, ktorý zneužil priestor na oslavný amerikofilský traktát. Nedajte sa však znechutiť: je to dobrá knižka.
Eduard Chmelár
