ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2011
Ukazuje sa, že knižky orealistických príhodách stmelené detským protagonistom často dokážu konkurovať ajnajčítanejšiemu žánru vkruhu malých čitateľov – rozprávke. Samozrejme, nevyhnutným prvkom je tu prítomnosť sympatického hrdinu, ktorý zdolávaním rôznych životných prekážok, poznávaním okolitého sveta či samotným procesom dospievania vdeji vytvára potrebné napätie.Takýto husársky kúsok sapodaril ajAdolfovi Lachkovičovi (1931-2011) vknihe Háďatá askaly. Žiaľ, vyšla až krátko pojeho smrti. Prozaik vrozpätí dvadsiatich rokov vydal osem kníh (táto jedeviata), pričom dlhší čas pôsobil aj vofilmovej tvorbe. Napriek tomu, že nejde orenomovaného (učebnicového) autora, jeho posledný literárny odkaz svedčí oznalosti svojho remesla. Príhody Paťka Hrončeka, akoznie podtitul, satotiž čítajú ľahko, takpovediac, jedným dychom. Čitateľ sapostupne oboznamuje sosedemročným protagonistom, ktorý sa po vážnom ochorení matky nečakane ocitá vdetskom domove. Senzitívny Patrik simusí zvyknúť na úplne nový režim, nových kamarátov, ako ajneprajníkov, pričom neraz má slzy nakrajíčku. Vďaka závideniahodným vlastnostiam však nástrahám osudu úspešne odoláva a stáva sa zneho vynikajúci žiak a obľúbený „chovanec“. V rôznych príhodách nás autor, vychádzajúci zosobnej skúsenosti, sprevádza zákutiami vojnovej Bratislavy, jejokolia, nopredovšetkým zobrazuje atmosféru detského domova, kde sadeti, znášajúce diktatúru prísnych vychovávateliek, vedia tešiť z (pre nás) bezvýznamných drobností. Psychologizácia hrdinu jedocielená ajnetradičnou formou fiktívnych spovedí hrdinu neprítomnej matke, ktorými siakoby kompenzuje takmer trojročnú izolovanosť. Súčet veselých či neveselých naoko nepodstatných detailov vytvára pútavý dokument odetskej duši, ktorá jenaplnená cťou, láskou, zmyslom prespravodlivosť, apopritom si „stíha“ zachovať typické detské črty. Navzdory tomu, že prvá polovica knihy napovedá skôr opodobnosti sOliverom Twistom, kde jeprimárna deziluzívna sociálna skutočnosť, plynutím deja satento pocit čiastočne stráca, keď saPatrikovi viac-menej darí vymaniť zmnohých neprávostí, ktorých bolsprvu objektom. Sociálna realita je tu však stále dôležitým prvkom.Miernym sklamaním sú preštylizované ilustrácie známeho Martina Kellenbergera, ktoré pôsobia monotónne, ako aj voľba šedého anie príliš opodstatneného titulu. Čo je však dôležitejšie, z čitateľského hľadiska ide onapínavú spoločenskú prózu shlbokým posolstvom, ktorým nás autor akoby naposledy upozorňuje naskutočné hodnoty, platné vktoromkoľvek čase.
