ղľáԾ
Hlavný titulok: Ťažké knihy pre ľahkosť duše
ʴǻپٳܱǰ: Dlhá „zničujúca“ báseň
Charles Péguy: Mystérium svätých neviniatok
Trnava, Dobrá kniha 2004
Preklad Anna A. Hlaváčová
Francúzsky spisovateľ amysliteľ Péguy (1873-1914), spájaný napríklad svojou spiritualitou so sv. Augustínom a sugestívnouintenzitou literárneho podania sExupérym, bol až do vydania tejto knižky unás prakticky neznámy. Pritom vsúčasnosti okrem teologicko-umeleckého kontextu sa jeho meno skloňuje vpolitických kruhoch vsúvislosti sEÚ, ale ajsjeho socializmom smerom kľuďom akonzervativizmom smerom k cirkvi. Vjeho prvej unás vydanej knihe sa tieto informačné nedostatky snaží preklenúť samotná prekladateľka vzáverečnom stručnom životopisnom abibliografickom prehľade apoznámkach: pri vymenúvaní doterajších počtom mimoriadne skromných prekladov básní či úryvkov, opomenula popri Harantovi aTurčánym aj P. G. Hlbinu. Zato ponúka výstižnú interpretačnú sondu, ktorá sa pre mnohých môže stať návodom na čítanie apochopenie takmer dvestostranového textu. Ako zaujímavosť chcem pripomenúť, že Péguy mal predsa len vnašej literatúre intenzívnu, nielen prekladovú, adosiaľ literárnou históriou nedocenenú reflexiu. Jeden zjeho textov sa totiž stal priamou inšpiráciou Jána Šimonoviča nanapísanie poémy Deti odsudzujúcej vojnu. Stalo sa to začiatkom 70. rokov, rokov označovaných za normalizačné aneoschematické – je trochu smiešne, že Šimonovičove Deti písané skresťanskou motiváciou sa dodnes chápu iba stýmito prívlastkami...
Mystérium svätých neviniatok má veršovú podobu suvoľneným rytmom – rozhodujúcim pri vnímaní básnickosti takéhoto monumentu sú meniace sa rozsahy viet avetných celkov atakisto rozdelenie do strofických odsekov. V premenlivosti rytmu itempa teda nachádzame akési formálne echo významu výpovede. Dokrátkych veršov sa vmestilo množstvo citovej vzrušivosti, dlhšie verše aúseky zas striedajú vypätie pokojným meditačným vlnením i príbehovosťou. Úprimne povedané: rozsah anáročnosť tohto diela sú pre dnešného čitateľa priam zničujúce. Iné je čítať 200 strán románu ainé je čítať takú „dlhú báseň“. Predsa však práve spomenutým vyvážením vrytmickej stavbe acelkovej kompozícii (dominuje paralela, kumulovanie, enumerácia motívov aich postupné rozvíjanie) sa zvyšuje zážitková aestetická ústretovosť; pridajme ktomu aj komunikatívny štýl, vktorom to doslova iskrí medzi mramorovým rétorizmom aintimizujúcou bezprostrednosťou atiež funkčne využívané podobenstvá. Každopádne sa nič zvláštne neudeje, keď niečo zostane neprečítané, veď na druhej strane je tu tiež veľa toho, kčomu sa asi čitateľ bude vracať. Myšlienkovo koncentrované pasáže apasáže spríbehovou štruktúrou ponúkajú čitateľom takúto výberovosť. Príbeh ovraždení neviniatok kráľom Herodesom, príbeh ostarozákonnom Jozefovi, ktorého zradia bratia aďalšie čiastkové príbehy apríbehy súvisiace sPéguyho domovinou-Francúzskom, najmä osv. Ľudovítovi, tvoria reťaz pre pripomenutie jednoduchého kresťanského posolstva otom, že človek je Božie dieťa. So všetkými dôsledkami... Zároveň je to os, ktorá smeruje odstredovekých mystérií, dramatizácií dôležitých epizód zo života Krista icelej Biblie,berie znich avyústením vnašej dobe znásobuje onú tajomnú civilizačnú drámu zrkadliacu večný zápas dobra so zlom.
Mystérium svätých neviniatok si dnes hľadá otvoreného čitateľa schopného počúvať literatúru, triediť dojmy, city amyšlienky, vytvárať znich vlastné duševné aduchovné zázemie, navyše, za cenu akéhosi ozdravného vyčerpania z textu...
Radoslav Matejov
