ղľáԾ
Perfekt 2014
„Zrejme niknebude pochybovať, že Dita je výraznou hrdinkou. Osobnosťou!“
Ešte ste sa s ňou nestretli? Malá školáčka zneveľkého mesta.
Kým iní by sa možno natakýchto miestach nudili, preDitu platí opak. Nudí salen zriedkavo: „rada hľadá vo všetkom niečo iné akodruhí.“ Napríklad si nájde spriaznenca vpotulnom harmonikárovi. Nielen preto, že obdivuje jeho hudbu. Smelo vystúpi zdavu, keď ho iné deti šikanujú, aodoženie útočníkov. Odtoho dňa má harmonikár odDity každý deň vpuzdre krabičku džúsu. Napriateľov sa dá spoľahnúť! Prepapagája Prišelca vytvorí Dita záhradné kino cezokno. Spriateľkou Zitou a shluchým psom Britou sadorozumievajú očami avymyslia hru na vlčiu svorku.
Zrejme niknebude pochybovať, že Dita je výraznou hrdinkou. Osobnosťou! Vosvojich čarovných príbehoch! Schválne používam toto slovo anemyslím tým vôbec na žáner čarovných rozprávok a už vôbec nie na mágiu a čarovanie. Vystihuje skúsenosť, ktorú dobre poznáme zkontaktu s deťmi. Prenich sa vmihu zmenia bežné chvíle na vzácne životné momentky. Až neuveriteľné. A práve tento okamih premeny zachytáva, no isvojsky skúma spisovateľka Jana Bodnárová. Dieťa vtomto veku ešte nepozná cynizmus, nerozumie sarkazmu či povýšeneckému intelektualizovaniu apristupuje ku každodenným životným okamihom sobjaviteľskou vášňou. Prepredškolákov či čitateľov mladšieho školského veku jeBodnárovej rozprávanie akoby „obrazom spoza zrkadla“. Neprekvapí ich, že líška v záhrade si sDitou pohovorí osvojom hlade. Baani to, že jemne poodkryje Ditino tajomstvo ostrachu. Niežeby školáci nevedeli, že líška ľudskou rečou nerozpráva, poznajú však tenokamih, keď sa aj imskutočnosť premieňa narozprávku. Vnej sisami nachádzajú to, čo vedome aninevedia pomenovať alebo si dať dokopy. Ba možno aninevedia, že tojestvuje. Nemusia vedieť, či líška jesymbolickým stelesnením strachu znoci. Ani to, ako sa zpodvedomia vyplaví predstava či sen. Tiež nebudú hĺbať nad tým, prečo saDita zoznámila sdvojníčkou vtakom divokom strete. Žeby boljej dvojnícky prelud lenspontánnym nasledovaním pocitu, ktorý sadovoláva väčšej pozornosti vedomia? Dita sitotiž raz vknižke prečíta, že každý človek má nasvete svojho dvojníka. Atak sa vnestráženej chvíli snaobe nájdu akopri ostrom vnútornom boji. Ešte že nám autorka (možno i shumorom) pripomenie, že na večeru sa Dite ušla poriadna porcia makových šúľancov, atie ju zanoci tlačia vbrušku. Bodnárová aj v ďalších príbehoch podnikla dôležité výpravy k ľudským pocitom acitom! Zrejme textami Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy zapáli ohník prekvalitné rozhovory vrodinnom kruhu.
Jana Bodnárová je aj vosvojich rozprávkach poetickým či poetizujúcim typom autorky. Naznačí anechá čitateľovi priestor, aby cítil a vnímal. Vtejto kvázi vedomostnej spoločnosti je tosignálny tón aj o kráse ľudskej identity.
