��������

Maďarský muzikológ Tibor Tallián vydal monografiu venovanú významnému skladateľovi Bélovi Bartókovi v roku 1981. K slovenským čitateľom sa v preklade Petra Macsovszkého dostáva o viac ako tridsať rokov, no rozšírená o najnovšie poznatky bartókovského bádania. Knihu Béla Bartók vydalo Hudobné centrum.

Maďarská kritika na začiatku devätnásteho storočia znenazdania vykríkla: „Numen adest!“ („Zrodil sa talent!“). Tento výstižný komentár napísal renomovaný recenzent po koncerte iba deväťročného klaviristu a budúceho skladateľského génia Bélu Bartóka (1881 – 1945). Jedna z najslávnejších skladateľských osobností v dejinách vážnej hudby však mala pohnutý osud. Bartókovo dielo bolo dlhé roky vo vlastnej krajine zaznávané. Až po desaťročiach od jeho úmrtia sa maďarská verejnosť stotožnila s tvorbou tohto významného skladateľa, etnografa, pedagóga, interpreta a mysliteľa. Do dnešných dní bolo Bartókovi venovaných množstvo štúdií, ale Talliánova práca je v mnohých ohľadoch neprekonaná. Autor ju rozdelil do šiestich chronologicky radených kapitol, ktoré reflektujú skladateľove životné obdobia spojené s komponovaním. Čitateľa určite zaujmú pasáže rozoberajúce Bartókovo sklamanie z vrstvy inteligencie, ktorá spočiatku formovala jeho mladícke predstavy o národe. Svoju počiatočnú záľubu vo folkloristike naplno zúročil vo vlastnej tvorbe. Systematizované zbieranie ľudových piesní zavialo Bartóka do rôznych regiónov, dokonca až k hraniciam dnešného Rumunska. Tieto zberateľské cesty Tallián neromantizuje, do popredia vysúva predovšetkým ich etnomuzikologický význam. V Bartókovej horúčkovitej folkloristickej činnosti vidí protiklad medzi pokojom ľudovej tvorby a útrapami umeleckého sveta. Zbulvarizované témy Bartókovho vzťahu k ženám, jeho ľúbostné krízy spojené s duševným vyčerpaním autor podáva nesmierne citlivo. Svoje zistenia dopĺňa aj úryvkami z Bartókovej osobnej korešpondencie, vďaka čomu dielo získava autentický rozmer.