ղľáԾ
KK Bagala 2014
„Zprotagonistu spríznačným menom Augustín Nevoľný satak stáva rezignovaná postava...“
Za zvukov hudby, ktorá muneustále znie vhlave, prichádza Augustín Nevoľný brigádovať dofabriky, kdespoznáva rôzne životné osudy ľudí. Napríklad taká „Hanka práve začínala päťdesiatročnú pracovnú kariéru svojho života, ktorá sajedného dňa rovnako prozaicky uzavrie odchodom do dôchodku“. Avšak hlavný protagonista takýto život mať nechce, kedysi v mladosti, ktorá vďaka retrospektívnym pasážam tvorí približne polovicu knihy, túžil pohudobnej kariére, chcel tvoriť svoje vlastné skladby a vydávať albumy. Noako todosiahnuť v spoločnosti rešpektujúcej predovšetkým prozaické päťdesiatročné pracovné kariéry ničím nevybočujúce z „normálu“? To už bude asijednoduchšie prijať životný postoj „Nejdeto“: „Celý jeho život vposledných rokoch ovládalo veľké Nejdeto. Naučil sa sNejdetom žiť, pestoval si ho, bol sním aknie priamo zadobre, takaspoň vprímerí.“ Zprotagonistu spríznačným menom Augustín Nevoľný satak stáva rezignovaná postava, ktorá sa čoraz viac stráca vosvojom živote a v prúde spomienok, rieši svoj sexuálne ajcitovo neuspokojivý vzťah anesplnené sny, alerieši to všetko hlavne veľkými množstvami alkoholu, a teda nijako zvlášť konštruktívne. No do úvahy však vpriebehu čítania prichádza aj iná možnosť – čo aknie jechyba vprotagonistovi, alerovno vcelej spoločnosti, vcelom svete? Lakonické konštatovanie, že obraz sveta nie je vporiadku, ktoré saobjaví kdesi kukoncu knihy, je v podstate kľúčom k viacerým názorom prezentovaným vtexte. Stretávame sa tu sozaujímavým postupom, keď autor zároveň poskytuje nelichotivú reflexiu dobovej situácie v komunistickom režime ajkritiku súčasného života ovládaného „smartfónmi“. Treba však uznať, že tiespomienkové pasáže idú Kopcsayovi nepomerne lepšie akotie zo súčasnosti. Cítime príliš veľa horkosti vtom, akojeho hrdina prednesie vetu: „Slečna vzúrivo tyrkysovej mikine asružovými slúchadlami sediaca vsusednej štvorke po ňom poškuľovala, že aký kokot, niečo siceruzkou čarbe dobloku miesto toho, aby ťukal prstami nadochytaný displej smartfónu ako všetci.“ Kritizuje tým generáciu, ktorá už nie jejeho azčasu na čas torobí trefne avtipne.
Pokiaľ ide ojazyk, na určitých miestach s ním Kopcsay pracuje mierne nelogicky: hoci postavám prinesú kávu vpohároch „plných pookraj“, môžu si donej ešte s prehľadom vhodiť trikocky cukru. Nadruhej strane však treba vyzdvihnúť veľmi príjemnú prácu autora soslovnými hračkami aaktualizáciami ustálených pojmov. Akosme ukázali, ԴdzܳDZí Máriusa Kopcsaya ponúka ajprotichodné prvky sústredené vjednom bode. Kniha vám takposkytne koncentrát toho, akoprijímať trpkosť života sľahkosťou, povzniesť sanad prekážky namiesto toho, abyste snimi bojovali – ato všetko zásadne zazvukov hudby...
