ղľáԾ
Slovenské centrum PEN 2014
Precízne opracované básne – vybrúsené akodiamant – s priezračnými myšlienkami v technicky čstých veršoch. Nájdeme ich vnovej knihe básnika Erika Ondrejičku Krajina diamantov / Land ofDiamonds, ktorá vyšla v dvojjazyčnom slovensko-anglickom vydaní. Doangličtiny poéziu prebásnil John Minahane. Ondrejička opäť stavil naklasické básnické techniky sľahkosťou a jemnosťou jemu vlastnou. Rýmy vďaka tomu nepôsobia zväzujúco. Vznikla poézia plná zmyslových vnemov, mnohofarebná, navrstvená, opisujúca „dotyk odkiaľsi zvonku / vychádzajúci zvnútra“. V knihe saobjavuje ireflektovanie tvorby atvorenia. Autorský subjekt siuvedomuje jedinečnosť samotného aktu písania, a tak máme do čnenia sfenoménom poézie opísaní básní. Podobné sklony možno zo slovenských básnikov pozorovať napríklad uRudolfa Juroleka. Báseň je uOndrejičku úplným, živým organizmom, podobne ako človek – má telo idušu: „V básni ktorá bude / vnútro ajvonkajšok,“ a vyžaruje energiu, „až kým svetlo z básne / nevyhorí dotla“. VKrajine diamantov je poézia bezpečnou kolískou, „ako je túžba vbásni ľudí / sosnom vnej zaspať / auž sa zbásne nezobudiť“. Autor však nastoľuje otázku, čo sa sňou – nesmrteľnou – stane vkombinácii sľudskou smrteľnosťou: „so strachom že tvoju / báseň zraním / keď ťa skamarátim s umieraním“. Básnická zbierka nadobúda aj ďalšírozmer vďaka odkazom najaponské reálie: „ako keď má maliar / zamilenku jar / podkimonom zfarieb ešte nahejšiu / ako keď saalej / zmení nagejšu“. Nájdeme tu ajvyužitie starej japonskej básnickej formy haiku, japonský pohľad nasvet, prijatie pominuteľnosti i nedokonalosti „wabi a sabi“, č zmienku o„fܰú“ (japonský estetický ideál inklinujúci k elegancii a vycibrenosti, spájaný spoéziou).
