��������

F. R. & G. 2015

„Slovné hry nie sú pre neho samoúčelnou prezentáciou,
ale cestou k dosiahnutiu metaforickej presvedčivosti.“

Všestranný autor Ján Štrasser (básnik, textár, prekladateľ, publicista) všetky svoje básnické zbierky pomenoval jednoduchým, nepoetickým titulom. Inak to nie je ani pri jeho poslednej desiatej zbierke ��ž. Ako sám uvádza v edičnej poznámke, prvá časť knižky obsahuje po jednom texte zo všetkých básnických zbierok a  piesňových textov, druhá časť ����������č��, rozdelená do dvoch oddielov Haikuku a Otvorená zlomenina, je novou samostatnou zbierkou.

Štrasserov zhutnený a  ľahko rozpoznateľný rukopis neprekvapí, ale ani nesklame. S  témami narába zručne a  precízne, bez pátosu a  generačnej sentimentality. Básnické slovo obnažuje k  jeho samotnej podstate, aby sa dopátral individuálnej a  všeobecnej pravdy. Priťahuje ho pôvab všedných situácií, ktoré vyúsťujú do nepredvídateľných zvratov a  premien. Vychádza z bohatej rozmanitosti jazyka, vedomý si jeho tvarovateľnosti a významovej pružnosti. Slovné hry nie sú pre neho samoúčelnou prezentáciou, ale cestou k dosiahnutiu metaforickej presvedčivosti. V tomto smere vyniká báseň Kde si? – zakomponoval do nej originálne názvy rastlín (ozdobnica čínska, gypsomilka metlinatá, chlpaňa snežnatá...), ktorými vzdal hold prírodným skvostom a najmä zvukomalebnosti slovenského jazyka. Štrasser si vystačí s  obmedzeným textovým priestorom, jeho slová sú predurčené a  zrátané. Vyhovuje mu forma aforizmu a epigramu, lebo ako výstižne zdôrazňuje, „podstatné veci / sú krátke / a  prosté, / ja, tma, smrť“. Svoj zmysel pre gnómickú výpoveď najhodnotnejšie zúročil v  obľúbenom haiku. V  Začiatočnom haiku zhrnul zložitosti životného rozhodovania do nezjednodušenej skratky: „Neviem, ako mám / začať, ešteže viem / ako skončím.“

Údernosť a adresnosť od nepamäti predstavovali silné zbrane politickej satiry, tieto náležite využíva aj Štrasser. Dalo by sa povedať, že čím horšie, pre Štrassera lepšie. V časoch mečiarizmu zaujímal kritický postoj, dôkazom sú nezabudnuteľné texty Babky demokratky a  Ples núl, ktoré ani v zmenenej klíme nestratili platnosť. V Silvestrovskom haiku trefne zachytil opojnú klamlivosť posledného dňa roku: „Trieskanie petárd / trieskanie politikov, / šťastný nový rok.“ Humoristicko filozofickým videním sa približuje k poetike Tomáša Janovica, ktorému pripísal báseň Identita po našom. Vtipne bilancuje, komentuje príznaky starnutia a chorôb. Aj na miestach, kde by sme to čakali najmenej, presakuje vitálna schopnosť uťahovať si nielen z  okolia, ale najmä zo seba. Štrasser sa dopracoval k životnej vyrovnanosti so sebou samým a nezmieriteľnosti so spoločenskými excesmi. Škoda, že niektoré jeho básne zostali len náčrtmi či nedotiahnutými nápadmi bez náležitého rozvinutia.

Zbierka ��ž nemieni čitateľov ukolísavať zatuchnutým lyrizmom, chce predovšetkým dráždiť a znepokojovať. Nie je to poézia na jedno prečítanie, núti k premýšľavému spytovaniu a opätovnému navracaniu.