ղľáԾ
Daniela Hroncová Faklová, etnografka, múzejníčka, autorka literatúry faktu, próz pre dospelých ipre deti, ako ajodborných kníh venovaných významným osobnostiam našej kultúry, siahla tentoraz po téme, ktorá je unás len málo spracovaná – je to téma šírenia reformácie vnašom prostredí. Hlavným protagonistom jej novej knihy je osobnosť zanieteného propagátora Lutherových myšlienok nielen vNemecku, ale aj vHornom Uhorsku – Konráda Cordata, popri zobrazovaní jeho osudu autorka stvárňuje vnáznakoch aj atmosféru vo vtedajšej spoločnosti.
Cordatus je unás málo známa postava, hoci jeho podiel na šírení reformačných ideí (a snimi spätých ideí orovnosti všetkých ľudí ao sociálnej spravodlivosti) vstredoslovenských banských mestách, najmä vKremnici, je nezanedbateľný. Cordatov príbeh dosvedčuje, aká vie byť dejinná pamäť selektívna – dosiaľ sme oňom takmer ani nevedeli, hoci patril kblízkym priateľom aspolupracovníkom Martina Luthera či Filipa Melanchtona (ten posmrtne vydal Cordatove kázne).
Daniela Hroncová Faklová sa vydala na odvážnu cestu, ak sa rozhodla priblížiť osobnosť tohto reformátora formou románu azachované historické fakty kombinovať svlastnou imagináciou, ktorou sa usilovala preniknúť kvnútornému svetu mierne čudáckeho kazateľa. Opisy vonkajších, neraz veľmi búrlivých udalostí sa vknihe striedajú sfiktívnymi záznamami Cordata osvojich pocitoch, myšlienkach, problémoch. Tých mal tento rodák zrakúskeho Leombachu vživote viac než dosť, súviseli nielen sťažkou úlohou, na akú sa dal, ale aj sjeho komplikovanou povahou – na jednej strane so zásadovosťou aneústupčivosťou vpodstatných veciach, na druhej strane svnútornou rozorvanosťou, a, ako naznačuje autorka, aj so sklonmi khypochondrii. Nebolo ľahké opustiť pohodlnú pozíciu kazateľa namateriálne dobre zabezpečenej fare vBudíne, vymeniť ju za pozíciu oneskoreného študenta (Cordatus sa rozhodol prehĺbiť si svoje teologické štúdium na univerzite vo Wittenbergu, kde kázal Luther akde už študoval Konrádov mladší brat) aneskôr za pozíciu šíriteľa reformácie. Do Wittenbergu smerovali vtedy kroky mnohých študentov i teológov, ktorí boli nespokojní so situáciou vkatolíckej cirkvi (predávanie odpustkov, luxusný azhýralý život mnohých cirkevných hodnostárov...) aktorí sa chceli bližšie zoznámiť snovým náboženským učením, osobne spoznať jeho zakladateľa.
Sympatické na knihe je to, že autorka predstavuje reformátorov ako hľadajúce, často pochybujúce a trpiace, po pravom kresťanstve prahnúce bytosti, ktorých hlavným cieľom sa stalo vnášanie odkazov pôvodných evanjelií do každodenného prežívania „obyčajných“ ľudí, ale aj do života aprincípov samotnej cirkvi. Vytýčili si náročný cieľ, získavať prívržencov včasoch, keď za šírenie reformačných (kacírskych) myšlienok hrozilo väzenie, ba aj upálenie (ako sa to stalo aj jednému zCordatových spolupracovníkov). Pri hľadaní pravej, čistej viery opierajúcej sa oPísmo prichádzalo, ako autorka napovedá, knezriedkavým polemikám, sporom osprávny výklad evanjelií – spor nastal aj medzi Cordatom aMelanchtonom či ďalšími teológmi. Išlo napríklad ootázku týkajúcu sa spasenia, ktorá patrí k jadru reformátorského učenia: vedú kspáse dobré skutky alebo viera? Diskutovalo apolemizovalo sa aj pri Lutherovom stole, reformátori cítili nevyhnutnosť obnoviť kresťanskú vieru, obrátiť sa kzákladom, na ktorých táto stála v dobách svojho zrodu. Ich hľadačstvo, ako každé hľadačstvo, stálo nemálo fyzických ipsychických síl, nemálo obetí...
Daniela Hroncová Faklová vrátila postavu Konráda Cordata do našej kultúrnej pamäti, vjej podaní ožila hĺbavá, no rozporuplná osobnosť vážneho, navonok drsného, málo citlivého muža, ktorý vzrelom veku spoznal na krátky čas radosť manželskej iotcovskej lásky, nakoniec však dožíval svoj život vsamote. Kniha Musel som byť kacírom, ktorá vychádza pri príležitosti 500. výročia reformácie, prispieva kpripomenutiu tejto nielen zhľadiska náboženstva významnej dejinnej udalosti.
Etela Farkašová
