Orys aVerbaska po druhý raz
Štefan Konkol – Alexandra Pavelková: Miešanci 2. diel. Kláštor
Ružomberok, Epos 2001
Vprvej časti epickej ságy Verbaska aOrys získajú polovicu čarodejného kryštálu. Aby porazil temného Šajdána, potrebujú získať jeho druhú časť, ktorá sa nachádza vkláštore na severnom póle. Na ceste za ňou zažijú hrdinovia množstvo dobrodružstiev. Zachránia následníkov trónu zríše Čang, získajú pomoc podnikavých, húževnatých aprefíkaných trpaslíkov. Krátko pred príchodom družín však Šajdán na čele vojska škratov kláštor prostredníctvom zrady dobýja. Kspojeniu kryštálu nedochádza, boj pokračuje ďalej.
Druhú dejovú líniu tohto dielu románu tvorí hrdinská obrana starobylého Ghurrgarrachu pred silami zla. Statočný elf Ellerig, spolu slesným mužom Lupom, vykonávajú hotové divy hrdinstva. Ich úsilie by však bolo zbytočné – nebyť Orysom aVerbaskou sprostredkovanej pomoci trpaslíkov, ktorá prichádza vskutku vposlednej chvíli. Príbeh sa vtejto časti utešene rozrastá onové zaujímavé priestory. Ríša Čang pripomína Čínu, severné oblasti skláštorom, ktorého osadníci bývajú vpustovniach vokolí, pripomínajú svojím spôsobom života obyvateľov ruskej lavry. Realita, stojaca vpozadí fantastického, podporuje jeho vierohodnosť. Zdanlivo neskutočné postavy sú priblížené prostredníctvom konkrétnych detailov. Trpaslíci napríklad hovoria po záhorácky, obyvatelia ríše Čang sa vyjadrujú vznešeným štýlom. Vzťah hlavných protagonistov sa rozvíja nejednoznačne, vjemných náznakoch. Medzi kliatbou pôvodu predurčených miešancov navyše vstupujú príťažliví súrodenci zríše Čang.
Chladná, modrá obálka od Martiny Pilcerovej dotvára atmosféru drsného sveta, vktorom je dosť miesta na činy vo veľkom štýle. Sveta ako stvoreného pre slovenskú hrdinskú fantasy. Alexandra Pavelková vo viacerých svojich poviedkach prejavila zmysel pre čitateľsky príťažlivé striedanie akčných scén spríjemne jemným sentimentom. Štefan Konkol okrem veľkých cestovateľských apraktických skúseností počas dlhého pobytu vzahraničí nadobudol nadhľad. Vo svojom najnovšom diele sa so spoluautorkou úspešne vyhýba násilnému vnášaniu slovenských reálií do tolkienovskej štruktúry textu. Príbeh sa neodohráva „u nás“, ale vonku, vo svete, Orys aVerbaska nie sú reprezentantmi určitej rasy či národa, ale živých tvorov všeobecne. Presne vtradícií najlepšej fantasy riešia naliehavý problém, ktorý trápi všetkých rozumne uvažujúcich. Snažia sa zabrániť šíreniu moci Zla. Ďalšie pokračovanie dobrodružstiev hrdinov sa podľa informácie na obálke bude vyvíjať zaujímavým spôsobom. Každý zdvojice autorov vytvorí samostatnú verziu ukončenia príbehu. Zdá sa, že ani fantasy neunikla postmoderne. Alebo postmoderna fantasy?