ղľáԾ
Štvrtá kniha všetkými cenami ovenčeného autora literatúry pre mládež sa odohráva vpostapokalyptickom svete, no bolo by príliš zjednodušujúce zaškatuľkovať ju do žánru vedecko-fantastickej literatúry. Napokon prostredie, ktoré Ness opisuje, neslúži len ako kulisa príbehu, ale je aj metaforou osamelého pátrania mladého človeka, ktorý hľadá niečo viac. Príbeh začína in medias res, vľadových vlnách oceánu, kde hlavný hrdina umiera. Po smrti sa preberá vopustenej hrdzavej verzii mesta, vktorom strávil rané detstvo. Je zoslabnutý a zmätený. Čitateľ sa ocitá vtejto nečakanej situácii spolu sním. Pozerá sa na novú realitu očami šestnásťročného Setha a je rovnako prekvapený a zvedavý ako on. Ness sa nevyhýba podrobným opisom pustého sveta, ktorý ľudia náhle opustili, a informácie dávkuje veľmi opatrne. Táto stratégia mu pomáha udržať čitateľa vnevyhnutnom napätí, a zároveň si tak vytvára priestor na manévrovanie medzi opisom metafyzického hľadania zmyslu života a psychologickým portrétom rodiny poznačenej tragédiou.
Leitmotívom prvej časti knihy je samota. Seth putuje spustnutým malomestom a prichádza na to, že je tam úplne sám. Táto predstava ho prerastá a vyvolá vňom paniku. Postupne si však uvedomuje, že pocit osamelosti pre neho nie je ničím novým. Bol outsiderom vo svojej rodine a vydedencom vspoločnosti. Až tu, vzaprášenom dome svojho detstva, kde je úplne sám, má čas pozrieť sa na svoj život znevyhnutného odstupu. Ness nenápadne vedie čitateľa kpoznaniu, že samota a introspekcia sú nevyhnutnou súčasťou hľadania osobného šťastia. To „niečo viac“, po čom všetci pátrame, a čo má dať nášmu životu zmysel a pocit naplnenia, je veľmi individuálne a osobné. Preto to nemožno nájsť uprostred hlučného davu, ale len na mieste, kde človek počuje svoj vnútorný hlas. Zanonymného chlapca, ktorý umrel na prvej strane, sa postupne stáva Seth Wearing, americký stredoškolák anglického pôvodu, ktorý mal svoje koníčky, priateľov, lásku, aj zvláštnu rodinu. Táto transformácia sa deje vďaka intenzívnym fleshbackom zminulosti, ktoré sú tu síce hlavne kvôli čitateľovi, ale Seth ich prežíva spolu sním. Sú ďalším kľúčom kodhaleniu tajomstva. Virtuozita, sakou je táto ich dvojitá funkcia zakomponovaná do deja, poteší oko každého fajnšmekra dobrej literatúry.
Vdruhej časti románu sa scéna prudko mení a my sa ocitáme vplnokrvnom postapokalyptickom príbehu. Objavujú sa ďalší preživší, aj nebezpečenstvo vpodobe humanoida nazývaného Šofér, ktorý na deti poľuje. Pribúdajú akčné scény aj ďalšie vysvetlenia. Ness nám predstavuje nový matrix, sieť, ku ktorej sa celé ľudstvo dobrovoľne pripojilo a žije si vnej svoje virtuálne životy. Vďaka špeciálnej látke nazývanej Lethe je to pre nich jediná realita, ktorá existuje. Mytologická rieka zabudnutia tu plynie ľuďom priamo do žíl. A ako postupne vyprcháva zo Sethovho organizmu, začína si spomínať na tragické udalosti, ktoré priviedli do matrixu jeho rodinu. Aj keď im systém sľúbil ukájajúce zabudnutie, pravá realita presiakla ich virtuálne životy a nepriamo viedla aj k Sethovej tragickej smrti.
Zaujímavým motívom je aj Sethova nedôvera voči reálnosti sveta, ktorý ho obklopuje. Najprv si myslí, že sa ocitol vo vlastnom súkromnom pekle, ktoré bolo vytvorené špeciálne pre neho, zjeho najhorších spomienok. No aj keď Seth postupne odhaľuje pravú podstatu reality, jeho pochybnosti sa stále vracajú a šteklia fantáziu čitateľa. Nedovoľujú mu pohodlne sa usalašiť vpríbehu a držia ho neustále vstrehu.
Vďaka bizarnej dvojici nových priateľov a silným spomienkovým flashbackom si Seth postupne uvedomuje, že jeho odchod z toho druhého sveta bol unáhlený a zbytočný. Po sérii riskantných výpadov do teritória Šoféra trojica detí objavuje spôsob, akým možno bezpečne cestovať medzi oboma svetmi. Seth sa rozhodne skúsiť to. Jeho návrat má trochu mesiášsky charakter. Vracia sa, aby povedal ľuďom celú pravdu. No zároveň sa vracia aj ako zmätený mladík, ktorý sa poučil a chce dostať druhú šancu.
Ness znovu prekvapuje. Nevolá po návrate bukolických časov a po odpojení všetkých káblov, ale integruje virtuálnu realitu do celkového obrazu sveta. Správne tuší, že úplne odpojenie nie je možné a jeho mladí čitatelia by mu ho určite neschválili. No upozorňuje na to, aké dôležité je nestratiť sa vkaždom zmožných svetov a využívať matrix uvedomelo.
Je až neuveriteľné, koľko zásadných a aktuálnych tém sa podarilo Nessovi do tohto príbehu dostať. Nájdeme tu motív viny a odpustenia, samovraždu, citlivo zobrazený príbeh homosexuálnej lásky, aj obraz verejného poníženia, ktoré je vďaka internetu a elektronickej vizualizácii našich životov dostupné na jeden klik. To všetko vyrozprávané sľahkosťou a patričnou hĺbkou.
Viacvrstvový príbeh je zovretý vdoskách výrazne vizuálnej agraficky umne vyriešenej obálky, sodkazmi na sociálne siete a miesta, kde možno príbeh komentovať. Je vidieť, že sa snaží osloviť najmä mladého čitateľa, príslušníka internetovej generácie, ktorá vyrástla na všadeprítomných obrazoch a instantne dostupných informáciách. No aj keď na webe možno nájsť všetko, táto kniha je dôkazom toho, že anachronická forma klasického príbehu ešte nestratila svoje čaro a má čo povedať aj večne pripojeným mileniálom.
Simona Rezníčeková
