ղľáԾ
Morom a (pra)lesom až khviezdnemu nebu
Rok čo rok prinášajú slovenské vydavateľstvá na náš trh desiatky knižných noviniek pre deti. Zásluhou originálneho výtvarného spracovania často zdobia výklady kamenných kníhkupectiev či úvodné stránky internetových obchodov sknihami. Po ich prečítaní však človek nezriedka zostane sklamaný znízkej úrovne pôvodných textov alebo škrípajúceho prekladu. Rozhodli sme sa preto vybrať päticu kníh, ktoré vyšli vtomto roku apozrieť sa na ne bližšie.
Prvou znich je útla knižočka Ostratenom jelenčekovi Pavly Hanáčkovej (B4U Publishing v Albatros Media, preklad Jan Ondrejkovič), ktorá nesie podtitul priestorové rozprávky a je určená pre najmenších čitateľov. Ide oklasický príbeh putovania mláďaťa, ktoré sa stratilo ahľadá svojich rodičov. Počas cesty stretáva rozličných lesných obyvateľov, ktorých prosí opomoc aradu. Nakoniec mu poradí múdra sova adielko tak bez výraznejšieho klimaxu smeruje kočakávanému šťastnému koncu. Titul zaujme najmä interaktívnou zložkou, keď pri otáčaní jednotlivých strán na malého čitateľa „vykukne“ spod zeme krtko, spoza stromu veverička či zajac, ajelenček vzávislosti od polohy strany dvíha alebo skláňa hlavičku. Milá publikácia rozhodne neurazí a daný účel vo svojej vekovej kategórii nepochybne splní.
Obdobnú fabulu môžeme sledovať vGerde. Príbehu veľryby Adriána Macha a Petra Kaveckého (Albatros vAlbatros Media), kde hlavná hrdinka za nejasných okolností príde osvoju rodinu. Vydáva sa na putovanie po moriach aoceánoch azoznamuje sa srôznorodými zástupcami podmorskej fauny. Napriek očakávanému dobrodružnému charakteru diela je rozprávanie pomerne statické. Smenšou dávkou zveličenia možno povedať, že Gerda iba pláva, občas zastane, aby sa porozprávala azase pláva ďalej. Jej štvorročné (!) putovanie neprinesie nijaký konflikt (ak nepočítame nepríjemný rozhovor s uhundranou chobotnicou), nemusí prekonať nijakú prekážku, ani žiadny vonkajší či (aspoň) vnútorný boj. Aj keď sa blížiac kzáveru dozvedáme, že „každým zážitkom astretnutím sa zGerdy stával silný amúdry morský tvor, hoci otom sama netušila“, ako ktomuto prerodu prišlo aaké boli spomenuté zážitky, netuší ani sám čitateľ.
Navyše, rady niektorých morských živočíchov malej veľrybe či jej vlastné úvahy akoby boli vystrihnuté zmotivačných príručiek. („Kamkoľvek pôjdeš, kohokoľvek stretneš, čokoľvek vživote zažiješ, zostaň vždy sama sebou. Tvoje srdce ťa povedie správnym smerom... Nezáleží na tom, či sa čosi na prvý pohľad dá, alebo nie. Stačí len prekonať strach aprekonáme mnohé...“) Je otázne, či detský recipient dokáže takéto zhutnené posolstvá vstrebať ači by nebolo bývalo efektívnejšie, keby ich význam vytušil podvedome na základe prečítaného, teda konania či nekonania zvieracích hrdinov.
Aj sohľadom na rodičovskú lektúru by knižke prospelo, keby boli kapitoly rozdelené proporčne rovnomernejšie: zatiaľ čo jedna má len pár viet, iná zaberá takmer dve strany. Na Gerde vidieť, že písať pre deti tak, aby text nerušene plynul, aby dokázal detského čitateľa upútať asúčasne pripraviť čitateľský zážitok aj jeho rodičovi, je nesmierne ťažké. Text knihy, žiaľ, zkvalitatívneho hľadiska zaostáva za vizuálnym spracovaním, pod ktoré sa svojím nezameniteľným rukopisom podpísal známy dizajnér Adrián Macho. Vspojení spôsobivým vizuálom mohlo ísť omimoriadny počin na poli súčasnej detskej literatúry.
Voblasti pôvodnej slovenskej tvorby pre deti sa tento rok objavila ešte jedna veľrybia hrdinka. Je to Ұéٲ (OZ Egreš) zrovnomennej knihy etablovanej spisovateľky pre deti, Andrey Gregušovej. Ұéٲ je opoznanie sebavedomejšia než Gerda apodobné možno konštatovať i pri otázke porovnania tvorivých prístupov spomenutých autorov. Gregušovej nechýba remeselná zručnosť, fantázia, ani talent, čo dokazuje okrem iného napríklad vzávere knihy: „A more? Pokojne šumí, váľa sa zboka na bok ako lenivý mrož. Dovolí slnku, aby zneho chlípalo kvapky vody apotom znich vyfukovalo slané oblaky. Nech sa má vietor sčím hrať. Číre more odpočíva. Avjeho mäkkom bruchu sa hemží farebná krása...“ Ilustrácie Nastie Sleptsovej charakterizuje jemná farebnosť a teplé odtiene, ktoré podmorskému prostrediu dodávajú neobyčajnú atmosféru. Jej svojrázne videnie podvodného sveta zaujme rovnako ako Machovo na prvý pohľad nápadnejšie, plnofarebnejšie stvárnenie života voceáne. Titul má silný edukačný rozmer, prostredníctvom príbehu oGréte aďalších chorých azranených podmorských živočíchoch Gregušová deťom pripomína dôsledky hromadenia odpadov vmoriach aoceánoch.
Späť medzi suchozemcov nás vráti Kniha džungle (Vydavateľstvo Monokel, preklad Katarína Viard), prerozprávanie známeho románu Rudyarda Kiplinga ochlapcovi Mauglím, ktorý vyrástol vdžungli medzi vlkmi. Francúzska spisovateľka Véronique Ovaldé vybrala najdramatickejšie časti Kiplingovho slávneho diela. Vjej podaní je rozprávanie natoľko dynamické, že si čitateľ takmer nestihne vydýchnuť. Vydavateľ na obálke uvádza, že kniha je určená pre najmenších čitateľov, sčím korešponduje menší rozsah textu. Vzhľadom na naturalistické (hoci príťažlivé a sugestívne) stvárnenie deja ilustrátorom Laurentom Moreauom (mŕtvi zlodeji vkaluži krvi, zakrvavený nôž) apomerne časté zmienky osmrti azabíjaní, by bolo dielo azda vhodnejšie pre starších čitateľov (ak si teda pod najmenšími čitateľmi predstavujeme deti predškolského veku). Na druhej strane, tých zas nemusí uspokojiť menší objem textu. Tu sa ukazuje rozdiel medzi našou kultúrnou tradíciou voblasti detskej literatúry apreferenciami iných európskych kultúr. Kým unás (s výnimkou „amnestie“ pre ľudové rozprávky) dlhodobo prevláda tendencia chrániť nedospelých recipientov pred otvorenými prejavmi násilia vliteratúre, vzápadných literatúrach je prostredie detskej kultúry omnoho liberálnejšie. Ktorý zuvedených postojov je „správnejší“, zostáva podnetom pre diskusiu.
Aj posledná zrecenzovaných kníh, Príbehy na dobrú noc pre rebelky od autorskej dvojice Eleny Favilliovej aFrancesci Cavallovej (Albatros vAlbatros Media, preklad Miriam Ghaniová), si čitateľov získa podmanivým vizuálnym spracovaním. Nenápadná tmavá obálka skrýva pestrofarebný mix portrétov od šesťdesiatky ilustrátoriek zrôznych kútov sveta. Poteší, že vpočetnej prevahe výtvarníčok domácej talianskej proveniencie sa objaví aj Slovenka Martina Pauková. Textová zložka dostáva rovnaký priestor ako obrazová (jedna strana textu ojednej ženskej osobnosti aknej jedna celostranová ilustrácia), ojednotlivých hrdinkách tak podáva iba tie najhlavnejšie aneraz zjednodušené informácie. Cieľom autorov však istotne nebolo zahltiť čitateľky čo najväčším množstvom faktov, ale priniesť prehľad čo najväčšieho počtu významných žien. Striedme „dávkovanie“ informácií vknihe prirodzene vzbudzuje záujem mladých čitateliek ačitateľov, aby sami zistili viac. Stručné oboznámenie sa so známymi i menej známymi ženskými postavami svetových dejín tak môže byť odrazovým mostíkom pre vyhľadávanie ďalších poznatkov.
Prechyľovanie zahraničných mien je tradičnousúčasťou slovenskej redakčnej praxe, niekedy sa však vydavateľ rozhodne zachovať cudzokrajnú formu ženských mien. Možno by stálo za úvahu ich formu vtejto publikácii zjednotiť a uvádzať všetky priezviská „mimoriadnych žien“ vich originálnej podobe, tak ako je to pri Fride Kahlo či Zahe Hadid, ato aj vprípadoch, kedy je vnašom kultúrnom prostredí zaužívaná ich poslovenčená podoba napr. Astrid Lindgren(ová). Najmä pri ženských osobnostiach pochádzajúcich zmimoeurópskeho prostredia je miestami ťažšie odvodiť, aké je ich skutočné priezvisko. Keďže titul sa netají ani vzdelávacími ambíciami avzhľadom na rozsah textu sa orientuje aj na mladšie čitateľky, prechýlené mená sú často príliš dlhé, ateda náročnejšie na zapamätanie, niektoré sa zas aj unás používajú výlučne voriginálnom tvare napr. Nina Simone (v knihe Nina Simoneová). Titul by určite získal pridanú hodnotu, keby sa po dohode sautormi slovenská mutácia rozšírila o ženské osobnosti znášho regiónu napr. Luciu Popp, Martinu Moravcovú, Zuzanu Juskovú či Ľudmilu Pajdušákovú. Predstaviteľky stredoeurópskeho regiónu totiž vpublikácii (výnimku predstavujú tri Poľky, dve znich však väčšinu života prežili mimo rodnej krajiny) takmer úplne absentujú. Išlo by o pozitívny signál pre ich krajanky – mladé čitateľky azároveň dôkaz, že človek môže dosiahnuť úspech, šťastie auznanie, nech pochádza zktoréhokoľvek miesta na svete.
Text zhľadiska kvality vo väčšine prípadov nie je celkom rovnocenným pendantom obrazovej zložky a niekedy vyvoláva dojem, že je iba doplnkom kilustráciám. Žiaden zuvedených titulov pri prípadnej kúpe určite nebude šliapnutím vedľa, zamrzí však, že unás ešte stále vychádza málo takých publikácií, ktoré by spolu socenením „najkrajšia detská kniha“ mohli získať aj ocenenie, ktoré na území detskej literatúry prináleží tým najlepším.
Alexandra Debnárová
