ղľáԾ
Marja Holecyová (1988) pochádza zNitry. Vsúčasnosti študuje finančnú matematiku apopritom sa venuje písaniu akosvojmu najväčšiemu koníčku. Otomto nezvyčajnom spojení štúdia exaktnej vedy sumeleckými ambíciami vraví: „Aj keď sa môže zdať, že matematika apísanie sú nezlučiteľné, opak je pravda. Matematiku vnímam ako reč prírody, ktorá mi pomáha lepšie chápať svet aj správanie ľudí.“
é Mariotovi dediči začala Marja Holecyová písať ako 16-ročná. spôvodnou verziou románu však nebola spokojná, atak sa skratšími textami zapojila doviacerých literárnych súťaží azverejňovala fanfiction nainternete. Priaznivé reakcie čitateľov jejdodali odvahu Mariotových dedičov prepracovať anapokon zaslať doVydavateľstva Fragment.
Čítal somprvú verziu prvého dielu tetralógie, ktorú steposlali dovydavateľstva Fragment. Veľký kus práce. Poodkryli byste jej zákulisie?
Možno sú dnešní začínajúci autori múdrejší, akosom bola ja. No keď somposielala rukopis dovydavateľstva, mala somnaivnú predstavu, že ak mi toodklepnú, mojou jedinou povinnosťou bude podpísať sa nazmluvu. Notam samoja cesta ešte len začala. Mali smeviac akopolrok na to, abysme narukopise zapracovali, prepísali, prečítali, opravili, upravili, dopísali, vymazali… Jednoznačne tobola tá časť práce, ktorá manajviac naučila. Dostala som satotiž do rúk skúsených profesionálok, ktoré mipomohli dotiahnuť dodetailov to, čo bolo vmojej hlave perfektne rozvinuté, no napapieri veľmi rozpačité. Priznám sa, že keď somrukopis posielala dovydavateľstva, nebola som sním najspokojnejšia.
Váš text jetypický príklad boja talentu ovlastnú tvár. aký je váš vzťah ksérii oharrym Potterovi?
Veľmi dobrý…
Spočiatku som sa vôbec netajila tým, že som začala písať hlavne vďaka pani Rowlingovej. Neskôr sa to však začalo interpretovať celkom inak a jasom sa týmto vyjadreniam pokúšala vyhnúť. Keď miniekto povie, že somplagiátor, lebo zanotácie vyčítal, že Dediči sú príbeh o dospievajúcich deťoch v magickom svete, takskutočne neviem, čo na topovedať. Vyčítali midokonca, že obálka Blúdenia jeplagiátom druhej knihy Percyho Jacksona, lebo vzmenšenom náhľade totak asi pôsobilo vďaka farebnému pozadiu. Keby somnebodaj použila mandragoru vpríbehu, vyčítajú mi, že tovymyslela Rowlingová, aj keď trocha sčítanejší čitateľ vie, že mandragoru poznali už vantike. Keď somteda priznala prepojenie medziDedičmi aHarrym Potterom, vmysliach ľudí, ktorí poznajú fantasy len vďaka Tolkienovi a Rowlingovej, savynoril jednoduchý obraz zúfalej snahy napodobňovať. Nemyslím si, že Paolini, ktorého inšpirácie všetkým možným odStar Wars cez Pána Prsteňov až kZememoriu sú celkom evidentné, musí čeliť podobným útokom. Japriznávam, že som saodpichla odHarryho Pottera, veď sompredsa písala ajfanfiction kjeho príbehom, ale toneznamená, že som sasnažila skopírovať anglický originál doslovenského. Dediči boli prvým príbehom, aký somkedy napísala (ak nerátame slohy), svoj „štýl“ si ešte stále ibatvorím, preto sa mi zdá prirodzené, že literárne vplyvy sú umňa ešte zreteľné.
Nadruhej strane simyslím, že títo kritici by samali viac venovať tomu, čo chcem príbehom povedať, akotomu, čím som sa inšpirovala. Uvideli bytak veľké rozdiely.
Až pri čítaní ďalších zväzkov série som siuvedomil nenásilnú prácu smotívmi slovanskej mytológie. aké zdroje stepoužívali?
Vsúčasnosti nie jeproblém nájsť informácie, problém skôr spočíva vich kvalite aspoľahlivosti. Spočiatku somvyužívala najmä internet, neskôr som saradšej spoliehala naknižné zdroje. Už od začiatku somchcela vytvoriť taký príbeh, ktorý by nás Slovákov ubezpečil, že za „magickým svetom“ netreba cestovať doLondýna či doimaginárnych miest, že aj naša krajina má bohatú mytológiu ahistóriu, z ktorej sa dá vytvoriť čarovný svet. Nepotrebujeme latinčinu, máme staroslovienčinu. Nepotrebujeme grécku mytológiu, keď máme krásnu slovanskú. Tú si však bežný Slovák pripomenie, iba keď zahreší: doparoma.
Ste vzdelaním matematička. táto veda pre mňa je azostane strašiakom, vám však pomohla, tipujem, prilogickom usúvzťažňovaní motívov. vytváranie vlastného sveta sadeje modelovaním reality. nakoľko a v čom boli tušené vplyvy vedomé?
Máte úplnú pravdu. Netvrdím, že matematické vedomosti somvedome aplikovala do príbehu. Nomatematika istým spôsobom formuje naše rozmýšľanie, rozvíja logiku, núti nás mať voveciach poriadok adôkladne vyjadrovať svoje myšlienky. To je veľmi užitočné, keď sasnažíte vytvoriť príbeh.
Lennedávno som sa začala zamýšľať nadpriamym využitím matematiky v literatúre anapadlo miniekoľko možností. Nemyslím si, že sa tostretne so všeobecným porozumením azáujmom, nosom siistá, že teória grafov bydokázala vystavať veľmi pekný dynamický príbeh, ktorý pracuje s viacerými dejovými líniami. Nadruhej strane spisovatelia toto zvládajú vďaka talentu a vlastnej intuícii, nepotrebujú algoritmy. Tolen matematikov nesmierne rozveselí každá nová aplikácia ich teórie.
Poznáte dobre (reálne) lokality, oktorých ste v knihe písali. V Nitre ste sanarodili. Čo Ľubietová?
Nitru poznám veľmi dobre, Ľubietovú sompoznala len zGoogleMaps. Neskôr sastarosta dozvedel o tom, že istá slečna Holecyová jepresvedčená, že je čarodejnícky starešina, a tak mapozvali na ľubietovské slávnosti. Ukázal mitiež okolie, upozornil nanepresnosti vknihe vporovnaní soskutočnosťou apoviem vám… aj reálna Ľubietová má vsebe veľké čaro! Mimochodom, dozvedela som sa, že moji predkovia kedysi žili vĽubietovej, moje priezvisko tam veľmi dobre poznali.
Máte v hlave širšie a presnejšie kontúry vášho sveta? Budú sa dať použiť vďalších príbehoch?
Mám, alenemám v úmysle rozvíjať ďalšie príbehy v tomto svete. Úmysel vytvoriť slovenský magický svet somnaplnila, treba ísť ďalej. Mariotovi dediči boli vystavaní ako príbeh štyroch elementov, každý znich venovanýjednej knihe. Nikdy somnemala vúmysle rozšíriť ich príbeh aneurobila bysom to, anikeby sa znich stal svetový trhák. Chcem ísť ďalej, nech matam už čaká čokoľvek. Radšej vojdem dodverí, zaktorými nie je nič, akoby som samala hrabať namiestach, ktoré už poznám. Fantáziu som sizatiaľ nevyčerpala.
Ukončenie príbehu ste najednej zprezentácií charakterizovali akonechuť vracať sa kukončenému.
Kvalita týchto nadstavených dielov hovorí sama zaseba. Verím, že čitateľ si rád prečíta pokračovanie obľúbeného príbehu, noautori bymali mať viac sebaúcty, keď sa púšťajú do niečoho takého. Rozumiem celkom dobre vidine zárobkov, ktorá ich láka, nadruhej strane toale chápem akoich verejné priznanie, že saboja napísať niečo nové, lebo topravdepodobne nebude dosť úspešné. Tiež simyslím, že je veľký rozdiel, keď saniečo robí zoziskuchtivosti azpotreby niečo povedať. Ak má autor pocit, že ešte nepovedal vosvojom príbehu všetko, čo chcel, rada siprečítam pokračovanie. Alenech mapreboha neotravuje, ak jejeho jediným cieľom kúpiť si vlete drahšiu dovolenku.
Čo najradšej čítate?
Dobré knihy. Bez ohľadu na žáner alebo meno autora. Samozrejme, niekedy práve meno autora zaručí kvalitu, no akpoviem, že čítam Jane Austenovú, ale mám rada ajOscara Wilda či Georga Orwella, akú predstavu omojom literárnom vkuse získate? Akeď ktomu dodám, že sanebránim aniliterárnym katastrofám odTwilightu cezhistorické romance, lebo sipri nich rada oddýchnem, no páčil sa mi ajNietzscheho Takvravel Zarathustra? Nehovoriac o ekonomicky či matematicky ladených textoch.
S Mijou, hlavnou hrdinkou cyklu, ste sateda vyrovnali. Ako ačo ďalej?
Myslím, že chvíľku potrvá, kým získam predstavu o tom, ako a čo ďalej. Nový príbeh s fantasy prvkami som už začala písať, nomomentálne sanachádzam vzúrivom období života. Najprv dopíšem diplomovku, absolvujem štátnice, rozhodnem sa, čomu sabudem profesionálne venovať, apopri tom sibudem pomaly, postupne dotvárať príbeh, ktorý nosím vhlave už nejaký ten rôčik. Tentoraz už nemám vpláne zabiť hlavnú hrdinku, rozhodne nechcem byť takýmto spôsobom charakterizovaná, preto jekoniec tejto novej série veľmi otvorený.
