ղľáԾ
Lužickosrbská poetka Róža Domašcyna (1951) sanarodila vobci Sernjany (Zerna), žije vBudyšíne. Pôvodne vyštudovala ekonómiu hutníctva, neskôr saprihlásila naLiterárny Inštitút vLipsku, pojeho absolvovaní roku 1989krátko pracovala vredakcii, odroku 1990je vslobodnom povolaní.
Debutovala roku 1990, odvtedy vydala štrnásť kníh poézie akrátkych prozaických textov vlužickej srbčine aj vnemčine. Jejnajnovší titul, prózy ibásne, Blablabla vyšiel tento rok vLipsku. píše divadelné arozhlasové hry, fíčre, pripravila päť almanachov klasickej asúčasnej svetovej poézie vlužickej srbčine. Prekladá zviacerých jazykov donemčiny alužickej srbčiny, naposledy vyšiel vjej preklade donemčiny výber básní Jána Zambora Grüner abend / Zelenývečer.
Prečo ste donemčiny preložili básne jána Zambora, čím vás zaujala jeho poézia?
Tvorbu Jána Zambora poznám už dosť dlho, prvý raz sa midostala do rúk jeho zbierka roku 1985počas kurzu slovenčiny vBratislave. Nafestivale srbskej poézie vBudyšíne, kdebol hosťom, midaroval knižný výber svojich básní Sťahovavé srdce. Najeho básňach sa mi veľmi páči, ako hovoríodetstve , ovzťahu krodine, akozobrazuje svoj kraj aprírodu. To je minaozaj blízke, jeho verše vzbudzujú vo mnespomienky na môj rodný kraj. Preložila somniekoľko jeho básní dosrbského časopisu Rozhlad aneskôr somniektoré nemecké preklady ponúkla drážďanskému literárnemu časopisu Ostragehege. Poich zverejnení mizavolala nemecká poetka Elke Erb zBerlína, či bysom nechcela preložiť viacero jeho básní. Poradila mi, že saské ministerstvo kultúry poskytuje štipendium naprebásňovanie. Hneď somoslovila Rüdigera Fischera zvydavateľstva Verlag imWald, ktorého tento projekt zaujal, amne poskytli 8-týždňový štipendijný pobyt vŠamoríne.
Ako stevyberali básne, do akého kontextu súčasnej nemeckej poézie ichzaraďujete?
Kontext súčasnej nemeckej poézie somnebrala do úvahy. Pravdupovediac, najviac mazaujíma, čo sa píše zahranicami Nemecka. Najmä vslovanských jazykoch. Keď ma básne niečím oslovia, poskytnú miimpulz, to ma vždy poteší. Inokedy ztejto poézie cítim blízkosť: čosi dôverne známe zmôjho života, zmôjho detstva. Tonemá vôbec nič spoločné spolitickými hranicami ani snálepkami, ako sú menšinová či väčšinová literatúra, ktoré sú vNemecku dosť rozšírené.
Má nemecká literárna obec záujem osúčasnú slovenskú ٱú?
Súčasná slovenská literatúra ani ostatné slovanské literatúry nie sú vNemecku DzٲٴčԱ úé. Veľké vydavateľské konԲú iné ,,profily“. Viac saprekladovej poézii venujú malé vydavateľstvá. Preto som veľmi rada, že vRüdigerovi Fischerovi som našla ochotného partnera. Dvojjazyčné zbierky poézie sú základnou líniou jeho vydavateľstva. Žiaľ, nevychádzajú vovysokých nákladoch.
Vaše verše vyšli vantológii súčasných lužickosrbských básnikov Madona má červenú dušu (Milanium 2009). jepre vás tento jazyk pretvorbu bližší akonemčina?
Vyrastala som vdvojjazyčnom prostredí. Doma smehovorili po lužickosrbsky, nárečím Delanského kraja. Moja priateľka zosusedstva hovorila ponemecky. Naša srbčina bola popretkávaná nemeckými slovami. Rada som počúvala jejnemčinu. Pripasení husí apri hrách na lúke sme sivymýšľali nové srbsko-nemecké slová. Až vškole som siuvedomila, že moja srbčina nie jespisovná… Taksom získala ďalší jazyk – ,,školský“. To vomne vzbudilo záujem ojazyky.
