ղľáԾ
Ilma RAKUSA (1946) sa narodila vRimavskej Sobote. Detstvo prežila vBudapešti, Ľubľane aTerste. Vyštudovala slavistiku aromanistiku na univerzitách vZürichu, Paríži aSt. Peterburgu. Žije vZürichu, vslobodnom povolaní sa venuje písaniu, prekladom apublicistke azároveň pôsobí aj ako vysokoškolská pedagogička na univerzite vZürichu. Debutovala roku 1977 básnickou zbierkou Ako zima (Wie Winter), nasledovala novela Ostrov (Die Insel, 1982) aneskôr ešte dvezbierky poviedok Miramar (1986) aStep (Steppe, 1990). Okrem ďalších vlastných básnických aprozaických diel vydala napríklad aj viaceré antológie (Kacíri aklasici – výber z ruskej literatúry, 2003) avjej prekladoch vyšli diela Michaila Prišvina, Mariny Cvetajevovej, Danila Kiša, Marguerite Durasovej, Imre Kertésza aPetra Nádasa. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, roku 1991 Petrarcovu cenu za preklad,roku 1998 Lipskú knižnú cenu za európske porozumenie, roku 2003 vyznamenanie od Pro Cultura Hungarica aCenu Adalberta Chamissa.
Literatúra nie je len pekná kratochvíľa
Knihou Ostrov sa slovenským čitateľom predstavuje švajčiarska autorka Ilma RAKUSA, ktorá pri tejto príležitosti poskytla rozhovor Knižnej revue
Ilma RAKUSA (1946) sa narodila vRimavskej Sobote. Detstvo prežila vBudapešti, Ľubľane aTerste. Vyštudovala slavistiku aromanistiku na univerzitách vZürichu, Paríži aSt. Peterburgu. Žije vZürichu, vslobodnom povolaní sa venuje písaniu, prekladom apublicistke azároveň pôsobí aj ako vysokoškolská pedagogička na univerzite vZürichu. Debutovala roku 1977 básnickou zbierkou Ako zima (Wie Winter), nasledovala novela Ostrov (Die Insel, 1982) aneskôr ešte dvezbierky poviedok Miramar (1986) aStep (Steppe, 1990). Okrem ďalších vlastných básnických aprozaických diel vydala napríklad aj viaceré antológie (Kacíri aklasici – výber z ruskej literatúry, 2003) avjej prekladoch vyšli diela Michaila Prišvina, Mariny Cvetajevovej, Danila Kiša, Marguerite Durasovej, Imre Kertésza aPetra Nádasa. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, roku 1991 Petrarcovu cenu za preklad,roku 1998 Lipskú knižnú cenu za európske porozumenie, roku 2003 vyznamenanie od Pro Cultura Hungarica aCenu Adalberta Chamissa.
* Ako ste prišli na myšlienku napísať knihu orozchode muža a ženy zmužského pohľadu? Prečo ste sa rozhodli práve pre túto rozprávačskú pozíciu – nebolo pre vás lákavejšie zachytiť život po rozchode z pohľadu ženy?
– Túto otázku mi často kladú, najmä ženy. Myšlienka napísať knihu zmužského pohľadu existovala od samého začiatku. Nemusela som otom ani len premýšľať, prišlo to do istej miery samo od seba. Patmos, muž po rozchode – to bolo východisko. Pri tom som zostala. Bolo treba už len vyriešiť niekoľko vecí týkajúcich sa rozprávačskej techniky. Napokon som sa rozhodla podať príbeh striedavo vprvej atretej osobe jednotného čísla. Takáto zmena perspektívy pôsobí osviežujúco, pripúšťa blízkosť aj odstup. Čarovný bol pohľad na ženu: pohľad zvonka, ktorý zahŕňa aj túžbu. Arovnako čarovné bolo pre mňa vcítiť sa do duše muža. Zrejme sa mi to celkom dobre podarilo, lebo kritici muži boli mojím hrdinom (aj knihou ako takou) veľmi nadšení, zatiaľ čo feministky ohŕňali nos ahovorili ozrade.
* Používate montážnu techniku, minulosť sa spletá sprítomnosťou, veľa sa vypúšťa. Rada píšete skicovito? Chcete prenechať viac priestoru čitateľovi ajeho fantázii?
– Skicovitosť patrí kmôjmu osobnému štýlu. Som vjadre poetka, čo je vidieť na každej strane na mojej prózy. Epický talent mi úplne chýba, rozprávať veľké príbehy nie je moja parketa. Zaujíma ma detail, ambivalencie anezlučiteľnosť niektorých prvkov života. Nájsť na vyjadrenie toho jazyk, nie je ľahké, najskôr to dokáže poetický jazyk, ktorý operuje sviacvýznamovosťou avynechávkami, ktoré sú hmlisté azároveň intenzívne, skokovité aprekvapujúce. Pre čitateľa je možno niekedy namáhavé, keď nemôže sledovať lineárne rozprávanie. Ak je však otvorený arozohrá svoju fantáziu, bude aj odmenený. Čítanie je dobrodružstvo.
* Prečo sa hrdina pokúša zotaviť sa azabudnúť práve na ostrove Patmos?
– Sama som dva razy navštívila grécky ostrov Patmos aobidva pobyty zanechali vo mne silné dojmy. Pre Grékov je to „svätý ostrov“, keďže tu podľa tradície sv. Ján napísal svoju Knihu zjavení, tzv. Apokalypsu. Svedčí otom „svätá jaskyňa“ aveľký Kláštor sv. Jána. Včase, keď som navštívila ostrov, bolo tu ešte cítiť zvláštnu atmosféru. Bolo tam málo turistov, namiesto toho pútnici, ktorí putovali na sväté miesta. Viac ráz som prešla peši celý ostrov anabrala som do seba jeho drsnú krásu ajarchaickosť. Vlastne toto miesto ma inšpirovalo ku knihe.
* Je podľa vás nový, nepoznaný životný štýl správna cesta, ako sa dostať zkrízy po rozchode?
– Je veľa možností, ako sa dostať zkríz. Môj hrdina nájde cestu ksebe na ostrove, ktorého jazyk nepozná. Je to viacnásobná výzva: je sám, nemôže sa už spoliehať len na svoju intelektuálnosť, musí sa skôr naučiť jednoduché veci: chodiť bosý, tancovať, vnímať svoje telo. Iný spôsob života ho konfrontuje sjeho vlastnými nedostatkami. Až keď získaodstup od všedného života, na aký bol zvyknutý, dokáže spoznať anájsť sám seba, ak nechceme povedať, zvonu sa vynájsť. Cudzina je katalyzátorom, ateda šancou.
* Preložili ste diela významných autorov zruštiny, srbochorvátčiny, francúzštiny aj maďarčiny. Okrem iného sa venujete aj ruskej literatúre. Včom podľa vás spočíva sila alebo výnimočnosť slovanských literatúr?
– Ťažko všeobecne odpovedať na túto otázku. Slovanské literatúry sú predsa veľmi rozdielne, od Ruska po Srbsko, od Slovenska po Bosnu. Môžem len povedať, že ma pálčivo zaujíma, čo sa vtýchto krajinách napísalo. Nazdávam sa, že literatúra tu nie je len pekná kratochvíľa, ale čosi existenciálne. To zahŕňa vsebe aj istý pátos. Tento pátos je mi vždy milší než povrchný tón aprúdnicovitosť mnohých vnemčine napísaných kníh, pri ktorých sa človek mimovoľne pýta, načo boli vlastne napísané.
* Narodili ste sa vRimavskej Sobote, ale už dlho žijete vZürichu. Vlani ste navštívili Slovensko. Aké boli vaše dojmy zcesty?
– Zanechala na mňa veľký dojem, vneposlednom rade vďaka organizátorom – Goetheho inštitútu vBratislave amojej skvelej sprievodkyni Sylvii Kováčovej. Spoznala som kraje aľudí, ato všetko vo veľmi krátkom čase. Akoby to bol sen, alebo báseň. Vyvrcholením bolo opätovné stretnutie s Rimavskou Sobotou. Nikdy by som si nebola pomyslela, že ma tak priateľsky privítajú. Prijal nás starosta, na čítanie vmestskej knižnici prišlo plno ľudí, aj veľa mladých poslucháčov. Kládli veľa otázok, dostala som knihy a kvety, ukázali mi mesto. Bola som v rodnom dome, prezrela som si miesta, oktorých mi matka tak často rozprávala. Čo bolo abstraktné, dostalo zrazu farbu atvar. Potom nasledovalo ešte zaujímavé stretnutie sPetrom Zajacom vBratislave.
* Ktorých súčasných slovenských autorov rada čítate?
– Slovenskú súčasnú literatúru poznám, žiaľ, len zbežne. Čítala som básne Jána Ondruša, Petra Repku aMily Haugovej, ako aj prózy Ivana Kadlečíka aPavla Vilikovského. Všetko vnemeckých prekladoch, lebo moja slovenčina je už len rudimentárna. Ale možno sa ešte doučím.
Pripravila Daniela Humajová
