ղľáԾ
Tragikomické osudy spisovateľa-anarchistu a revolucionára
Pavel Gen o Jaroslavovi Haškovi
Dr. Pavel Gan (1933) sa narodil vČeskom Těšíne, po štúdiu bohemistiky arusistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity vBrne debutoval satirickou prózou Černá jízda (1966). Na jeseň roku 1968 odišiel do Rakúska, od roku 1974 pôsobí ako lektor ruštiny na slovanskom seminári univerzity vGöttingene. Vcentre jeho literárnohistorického záujmu je život adielo Jaroslava Haška. Po Haškových stopách precestoval Európu aÁziu. Vzahraničí publikoval viacero odborných prác. Vlani mu vbrnenskom vydavateľstve Atlantis vyšiel pri príležitosti120. výročia narodenia autora vojaka Švejka román-koláž Osudy humoristu Jaroslava Haška vríši cárov akomisárov idoma v Čechách, vktorom poskladal motívy zniektorých Haškových poviedok azjeho korešpondencie, zdobových fotografií akresieb Josefa Ladu.
* Kedy ste sa začali zaujímať oJaroslava Haška?
– Počas majálesu vBrne roku 1956 sme ako študenti Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity pripravili Múzeum dobrého vojaka Švejka vnajväčšom pavilóne na výstavisku. Shappeningom sme mali neočakávaný úspech. Vtomto období po Stalinovej smrti sa začínalo ,,obdobie oteplenia“, atak sa dvadsaťtisíc návštevníkov zabávalo na c. k. minulosti akomunistickej budúcnosti. Boli medzi nimi aj Haškovi rovesníci. Lenže niektorým zamrzol úsmev na perách, keď vmúzeu našli len farebné postavy zo Švejka, ktoré Ladova dcéra premaľovala vduchu socialistického realizmu. Pamätníci sa dožadovali mladého, prefíkaného Josefa Švejka z Ladových čierno-bielych obrázkov z20. rokoch, Haška alias Švejka ako zajatca ruského cára, Haška ako československého legionára, ako ľudového anarchistu sociálnej revolúcie atď.
Odesať rokov neskôr som sa stretol vDobříši sprofesorom českej aslovenskej literatúry na moskovskej univerzite Petrom Bogatyrevom ajeho manželkou Tamarou. Kládli mi na srdce, že ak budem písať oHaškových dobrodružstvách vRusku, aby som sa pokúsil ostro vystihnúť tak tragickú, ako aj komickú stránku ruskej revolúcie.
* Na jeseň roku 1968 ste natrvalo odišli do Nemecka. Mali ste dosť podnetov, aby ste pokračovali vpráci oHaškovi?
– Mýtov okolo Haška bolo nadmieru, ale aby som pochopil jeho pôsobenie vRusku, na to mi chýbali fakty. Roku 1983 som sa zúčastnil vnemeckom Bambergu na konferencii, ktorú pri príležitosti 100. výročia Haškovho narodenia pripravil profesor W. Schamschula. Vďaka podnetom ztejto konferencie som uverejnil životopisno-bibliografickú štúdiu vjednom zborníku. Roku 1989 som publikoval 90-stranovú štúdiu vzborníku Jaroslav Hašek 1883–1983 (vyšla vo vydavateľstve Petra Langa vo Frankfurte) apostupne sa mi skladal ucelený obraz autora. Odrazu som mal pred sebou ,,červeného“ anarchistu Haška uprostredhorúceho leta roku 1918 na Povolží, ktorého nakoniec premohli Leninovi a Trockého boľševici. Keď som začal písať ďalšiu štúdiu oHaškovom pochode od Dnepra kBajkalu (1919–1920), môj bulharský kolega, literárny historik, profesor Iľja Konev mi povedal: ,,Takú veselú satirickú tému je škoda nechať vede.“ Poslúchol som ho azačal som písať román so všetkými donkichotskými dobrodružstvami Haška-dezertéra, anarchistu aboľševikmi porazeného sociálneho revolucionára. Román som písal vnemčine, lebo som si ani nevedel predstaviť, že by niekedy mohol vyjsť vČSSR.
* Okrem literárnych výskumov ste si mozaiku Haškovej zložitej osobnosti doplnili aj priamo vteréne vRusku.
– Začiatkom 90. rokov som ,,preletel“ po Haškových stopách Rusko až po Zabajkalsko, ale aj Ukrajinu, najmä Sokalu na rieke Bugu, kde sa narodil môj otec. Vyfotografoval som si horu Sokal aruinu sokalskej synagógy, kde roku 1915 sídlil štáb c. k. 91. pešieho pluku. Koncom roku 1992 som referoval na konferencii historikov vČastej-Papierničke oHaškovom mecénovi J. Jindřiškovi vKyjeve. Vzborníku Havlíčskobrodsko 11/1995 som uverejnil štúdiu Pred ikonou čudotvorcu Mikuláša. Kosudom Haškovho kyjevského ,sponzora' Jindřicha Jindřiška. Po dvoch ďalších štúdiách vnemčine Jaroslav Hašek na Ukrajine 1916–1918 ana jar 1919 (vyšla pri príležitosti medzinárodného zjazdu slavistov vKrakove 1998) aJaroslav Hašek na ceste od Bajkalu do Mongolska na jeseň roku 1920 (v nemčine vyšla vo Wiesbadene roku 2000, po česky vPrahe 2001) som mal pocit, že už mám všetky fakty potrebné na svoj šelmovský román.
* Na svoj román-koláž ste použili len časť nazberaných materiálov zliterárnohistorického výskumu oJaroslavovi Haškovi. Čo sa do knihy nedostalo?
– Román som začal písať po nemecky, pretože vpolovici 90. rokov ho nechcelo vydať nijaké pražské vydavateľstvo. Až sblížiacim sa 120. výročím Haškovho narodenia (30. apríla 2003) dalo brnenské vydavateľstvo Atlantis rukopis preložiť azredigovať. V tomto vydaní vyšiel celý text, do 30 kapitol som vložil aj unikátne dobové dokumenty, ktoré objasňujú Haškove kľúčové situácie vruskej revolúcii. Text som doplnil asi 30 Ladovými čierno-bielymi ilustráciami zpolovice 20. rokov, na ktorých sa pokúšam vystopovať, ako vznikala Švejkova postava sHaškovými črtami.
* Aký obraz autora Dobrého vojaka Švejka sa vám podarilo vytvoriť prelínaním beletrie sfaktografiou dokumentov?
– Prekvapilo ma, že Jaroslav Hašek bol jediným významným ,,západným“ spisovateľom, ktorý zažil na vlastnej koži tragikomické stroskotanie ruskej svetovej revolúcie medzi Dneprom aZabajkalskom. Ivan Olbracht aKarl Kreibich, predseda Nemeckej komunistickej strany vČSR, svojho času písali, že Hašek chcel osudy vojaka Švejka sledovať až do Číny. Keby mu vtom predčasná smrť (3. januára 1923 vLipnici) nezabránila, tak by svojím Švejkom predstihol Orwella vjeho varovaní pred totalitnou diktatúrou komisárov.
–e–
Dr. Pavel Gan (1933) sa narodil vČeskom Těšíne, po štúdiu bohemistiky arusistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity vBrne debutoval satirickou prózou Černá jízda (1966). Na jeseň roku 1968 odišiel do Rakúska, od roku 1974 pôsobí ako lektor ruštiny na slovanskom seminári univerzity vGöttingene. Vcentre jeho literárnohistorického záujmu je život adielo Jaroslava Haška. Po Haškových stopách precestoval Európu aÁziu. Vzahraničí publikoval viacero odborných prác. Vlani mu vbrnenskom vydavateľstve Atlantis vyšiel pri príležitosti120. výročia narodenia autora vojaka Švejka román-koláž Osudy humoristu Jaroslava Haška vríši cárov akomisárov idoma v Čechách, vktorom poskladal motívy zniektorých Haškových poviedok azjeho korešpondencie, zdobových fotografií akresieb Josefa Ladu.
* Kedy ste sa začali zaujímať oJaroslava Haška?
– Počas majálesu vBrne roku 1956 sme ako študenti Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity pripravili Múzeum dobrého vojaka Švejka vnajväčšom pavilóne na výstavisku. Shappeningom sme mali neočakávaný úspech. Vtomto období po Stalinovej smrti sa začínalo ,,obdobie oteplenia“, atak sa dvadsaťtisíc návštevníkov zabávalo na c. k. minulosti akomunistickej budúcnosti. Boli medzi nimi aj Haškovi rovesníci. Lenže niektorým zamrzol úsmev na perách, keď vmúzeu našli len farebné postavy zo Švejka, ktoré Ladova dcéra premaľovala vduchu socialistického realizmu. Pamätníci sa dožadovali mladého, prefíkaného Josefa Švejka z Ladových čierno-bielych obrázkov z20. rokoch, Haška alias Švejka ako zajatca ruského cára, Haška ako československého legionára, ako ľudového anarchistu sociálnej revolúcie atď.
Odesať rokov neskôr som sa stretol vDobříši sprofesorom českej aslovenskej literatúry na moskovskej univerzite Petrom Bogatyrevom ajeho manželkou Tamarou. Kládli mi na srdce, že ak budem písať oHaškových dobrodružstvách vRusku, aby som sa pokúsil ostro vystihnúť tak tragickú, ako aj komickú stránku ruskej revolúcie.
* Na jeseň roku 1968 ste natrvalo odišli do Nemecka. Mali ste dosť podnetov, aby ste pokračovali vpráci oHaškovi?
– Mýtov okolo Haška bolo nadmieru, ale aby som pochopil jeho pôsobenie vRusku, na to mi chýbali fakty. Roku 1983 som sa zúčastnil vnemeckom Bambergu na konferencii, ktorú pri príležitosti 100. výročia Haškovho narodenia pripravil profesor W. Schamschula. Vďaka podnetom ztejto konferencie som uverejnil životopisno-bibliografickú štúdiu vjednom zborníku. Roku 1989 som publikoval 90-stranovú štúdiu vzborníku Jaroslav Hašek 1883–1983 (vyšla vo vydavateľstve Petra Langa vo Frankfurte) apostupne sa mi skladal ucelený obraz autora. Odrazu som mal pred sebou ,,červeného“ anarchistu Haška uprostredhorúceho leta roku 1918 na Povolží, ktorého nakoniec premohli Leninovi a Trockého boľševici. Keď som začal písať ďalšiu štúdiu oHaškovom pochode od Dnepra kBajkalu (1919–1920), môj bulharský kolega, literárny historik, profesor Iľja Konev mi povedal: ,,Takú veselú satirickú tému je škoda nechať vede.“ Poslúchol som ho azačal som písať román so všetkými donkichotskými dobrodružstvami Haška-dezertéra, anarchistu aboľševikmi porazeného sociálneho revolucionára. Román som písal vnemčine, lebo som si ani nevedel predstaviť, že by niekedy mohol vyjsť vČSSR.
* Okrem literárnych výskumov ste si mozaiku Haškovej zložitej osobnosti doplnili aj priamo vteréne vRusku.
– Začiatkom 90. rokov som ,,preletel“ po Haškových stopách Rusko až po Zabajkalsko, ale aj Ukrajinu, najmä Sokalu na rieke Bugu, kde sa narodil môj otec. Vyfotografoval som si horu Sokal aruinu sokalskej synagógy, kde roku 1915 sídlil štáb c. k. 91. pešieho pluku. Koncom roku 1992 som referoval na konferencii historikov vČastej-Papierničke oHaškovom mecénovi J. Jindřiškovi vKyjeve. Vzborníku Havlíčskobrodsko 11/1995 som uverejnil štúdiu Pred ikonou čudotvorcu Mikuláša. Kosudom Haškovho kyjevského ,sponzora' Jindřicha Jindřiška. Po dvoch ďalších štúdiách vnemčine Jaroslav Hašek na Ukrajine 1916–1918 ana jar 1919 (vyšla pri príležitosti medzinárodného zjazdu slavistov vKrakove 1998) aJaroslav Hašek na ceste od Bajkalu do Mongolska na jeseň roku 1920 (v nemčine vyšla vo Wiesbadene roku 2000, po česky vPrahe 2001) som mal pocit, že už mám všetky fakty potrebné na svoj šelmovský román.
* Na svoj román-koláž ste použili len časť nazberaných materiálov zliterárnohistorického výskumu oJaroslavovi Haškovi. Čo sa do knihy nedostalo?
– Román som začal písať po nemecky, pretože vpolovici 90. rokov ho nechcelo vydať nijaké pražské vydavateľstvo. Až sblížiacim sa 120. výročím Haškovho narodenia (30. apríla 2003) dalo brnenské vydavateľstvo Atlantis rukopis preložiť azredigovať. V tomto vydaní vyšiel celý text, do 30 kapitol som vložil aj unikátne dobové dokumenty, ktoré objasňujú Haškove kľúčové situácie vruskej revolúcii. Text som doplnil asi 30 Ladovými čierno-bielymi ilustráciami zpolovice 20. rokov, na ktorých sa pokúšam vystopovať, ako vznikala Švejkova postava sHaškovými črtami.
* Aký obraz autora Dobrého vojaka Švejka sa vám podarilo vytvoriť prelínaním beletrie sfaktografiou dokumentov?
– Prekvapilo ma, že Jaroslav Hašek bol jediným významným ,,západným“ spisovateľom, ktorý zažil na vlastnej koži tragikomické stroskotanie ruskej svetovej revolúcie medzi Dneprom aZabajkalskom. Ivan Olbracht aKarl Kreibich, predseda Nemeckej komunistickej strany vČSR, svojho času písali, že Hašek chcel osudy vojaka Švejka sledovať až do Číny. Keby mu vtom predčasná smrť (3. januára 1923 vLipnici) nezabránila, tak by svojím Švejkom predstihol Orwella vjeho varovaní pred totalitnou diktatúrou komisárov.
–e–
