ղľáԾ
Jubileum Univerzitnej knižnice vBratislave
V roku 1919 vzniklo na Slovensku viacero významných kultúrno-vzdelávacích národných inštitúcií amedzi nimi aj Univerzitná knižnica vBratislave, ktorá si 10. 10. 2009 pripomenie 90. výročie. Pôvodne vznikla ako Knihovňa Univerzity pre potreby novej univerzity, do roku 1954 plnila ifunkciu národnej knižnice avcelom svojom vývoji bola samostatnou vedeckou knižnicou. Vperipetiách rokov dospela ksvojmu dnešnému názvu.
„Univerzitka“ sa počas uplynulých desaťročí premenila na modernú knižnično-informačnú akultúrno-vzdelávaciu inštitúciu. O veľkosti jej fondu hovorí najlepšie nasledujúci údaj: každý rok = kilometer kníh. Dnes je vyše dva apol milióna knižničných jednotiek na 90 kilometroch políc. Podstatnú časť tvorí česko-slovenská vydavateľská produkcia s relatívne úplnou unikátnou zbierkou dokumentov získaných vrámci povinného výtlačku – v rokoch 1919-1939 dostávala knižnica ako jediná na Slovensku povinný výtlačok zcelej republiky. Zásadný informačný význam má zbierka zahraničnej literatúry vo väčšine jazykov sveta. Cenné historické zbierky sú v mnohých prípadoch svetovými raritami. V súčasnosti knižnicu charakterizuje dynamika vytvárania fondov nových médií, zbierajú sa elektronické dokumenty (CD ROM), sekundárne informačné pramene vklasickej ae-verzii, zlepšujú sa prístupy do zahraničných databáz iplných textov. Okrem funkcie konzervačnej knižnice SR je depozitnou knižnicou OSN, NATO, UNESCO, správcom súborného katalógu seriálov knižníc SR, národnou agentúrou pre medzinárodnú identifikáciu periodických publikácií (ISSN), národným ústredím pre medzinárodnú medziknižničnú výpožičnú službu, pracoviskom pre reštaurovanie, konzervovanie aochranné kopírovanie dokumentov aaj pracoviskom slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie atď. Bohatý knižničný fond (obsahuje pramene univerzálneho, interdisciplinárneho a príručkového charakteru azvedných oblastí najmä literatúru zo spoločenskovedných aprírodných vied) akvalitné informačné zdroje pomohli nielen vyštudovať už niekoľkým generáciám, ale ajnaďalej prehlbovať získané vedomosti novými poznatkami. Mnohí bývalí isúčasní čitatelia a verní návštevníci, ktorí sňou prežívali rôzne reorganizácie, priestorové ťažkosti až po súčasnú tvár knižnice, nedajú na svoju „univerzitku“ dopustiť. Blížiace sa jubileum je príležitosťou nielen spomínať, ale aj prezentovať apripraviť sa na ďalšie desaťročia. Samozrejme, verejnosť chce vedieť, čo všetko chystá knižnica vnajbližšom období, a najmä vsúvislosti sjubileom. Viac informácií otejto téme poskytol riaditeľ úseku knižnično-informačných činností PhDr. Dušan Lechner.
o Kedy avakom rozsahu bude Univerzitná knižnica v Bratislave spomínať na svoje „deväťdesiatiny“?
- Výročie si pripomína predovšetkým prácou. Počas tohto roka sme modernizovali niektoré naše služby, ako možnosť platby bankovou kartou, zavedenie elektronickej peňaženky, získanie ojedinelých informačných dokumentov, zaviedli sme nové formy spoločenských podujatí a rad odborných medzinárodných aktivít. To sú len okruhy našich tohtoročných projektov. Jubileum knižnice vyvrcholí vprvých dvoch týždňoch tohtoročného októbra.
o Čo konkrétne organizujete pre širokú verejnosť asvojich čitateľov - neprekvapíte ich niečím?
- Som rád, že sa takto pýtate, chceme aspoň trocha prekvapiť. Samozrejme výročia sú na to, aby sme sa pristavili apozreli, ako to bolo ačo stým. Začneme smalou, ale unikátnou výstavou. Od 2. októbra verejnosti ukážeme zvláštnosti našich fondov. Myšlienka vznikla pri dlhoročných prípravách iných výstav. Vždy sa nám do rúk dostávali knihy, mimoriadne zaujímavé, ale nikdy nekorešpondovali so žiadnou témou. Atak sme sa rozhodli, že ukážeme, čo možno nemá celkom zrejmý súvis sbežnou činnosťou, ale je to pre človeka obohacujúce. Videli ste najstaršiu knihu nášho fondu? Alebo najväčšiu či najmenšiu knihu? Viete, že knižnice majú svojich svätých? Zaujímavú výstavu Dokumenty OSN aUNESCO zfondov knižnice otvoríme 5. októbra. Opár dní neskôr 9. októbra chceme vrámci série podujatí Salón uLiszta privítať čitateľov, ktorým „univerzitka“ prirástla ksrdcu na spomienkovo komponovanom večere Univerzitná knižnica vBratislave 1919 - 2009 - úspešný príbeh. Akousi korunkou podujatí pre verejnosť by mala byť sobota 10. októbra. Doobeda bude پé Dámskeho komorného orchestra, aod 14. do 18. hodiny všetkých pozývame na Deň otvorených dverí. Program osláv uverejníme na našej novej internetovej stránke www.ulib.sk. Príďte... auvidíte aj BioBiograf...
oAko si jubileum pripomenú vaši pracovníci aostatná odborná verejnosť?
- Pripravili sme celý rad odborných seminárov pre širšiu knihovnícku verejnosť. Bude to seminár oslužbách knižníc, pozvemehistorikov achceme im ako prvým prezentovať unikátne bázy dát odejinách prvej polovice minulého storočia, prehodnotíme výskumné úlohy dejín knižnej kultúry realizované vnašej knižnici, jeden zo seminárov sa bude venovať aj problematike nových trendov vinformatizácii kultúrneho dedičstva. Samozrejme, máme pripravené stretnutie našich zamestnancov ahostí na slávnostnom večere vSlovenskom národnom divadle.
oSakými predsavzatiami vstupujete do ďalších desaťročí, najmä toho ostatného pred storočnicou?
- Ťažká otázka. Búrlivosť informačných procesov zaskočila všetkých. Kto tvrdí opak, nepozná anevie... Dnes sa môžeme len domnievať, že trend vo vývoji knižníc má dva scenáre. Prvý je ústup knižníc ako inštitúcií, vytváranie globálnych báz plnotextových elektronických dokumentov vširokej dostupnosti. Osobne som skeptický voči tomuto vývoju aneverím v rezignáciu klasickej knižnice. Myslím, že tento pokus bude, ale zlyhá. Zlyhá ako humánne neprijateľný. Možno efektívny, ale neprijateľný.
Druhá cesta spočíva v postupnom prerode klasickej knižnice na multikultúrne centrum sdominantou modernej knižnično-informačnej služby. Oniečo také sa pokúšame už dnes. Programovo rozvíjame akvizíciu informačných zdrojov, aby mohli byť dostupné zvonku, asúčasne vytvárame priestor pre normálnu ľudskú komunikáciu vknižnici. Určite dnes existuje množstvo vízií knižnice budúcnosti. Všetko je na tradičné vnímanie našej práce priveľmi rýchle. To nevidím ako problém, skôr ma mätie tendencia dehumanizovať adeintelektualizovať knižnicu. Skrýva sa to za „osvedčené“ klišé rentability, ekonomizmu, výhody. Ale to je iná téma.
o Vrámci výročia pripravujete aj vydanie nových titulov?
- Pripravili sme druhé, výrazne upravené vydanie reprezentačnej publikácie oUniverzitnej knižnici vBratislave (prvé vydanie v2005). Druhý titul Emlerov katalóg je venovaný prvému riaditeľovi knižnice dr. Janovi Emlerovi, ktorý položil medzinárodné základy tzv. súborných katalógov.
Pripravila Lýdia Čelková
