ղľáԾ
Anketa vznikla vspolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa aamerickým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky znašich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka aliterárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou vdnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Nemlčať: žena vliteratúre
Anketa vznikla vspolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa aamerickým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky znašich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka aliterárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou vdnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Vida MOKRIN-PAUER, slovinská poetka aspisovateľka; vydala 11 zbierok, CD s poéziou, 2 satirické romány v listoch (spolu spriateľmi). Jej básne sú preložené do 10 jazykov, zaradené do mnohých antológií. Venuje sa aj netradičným formám liečiteľstva.
1/ Hoci básnenie je vslovinskej spoločnosti vporovnaní sinými literárnymi druhmi najmenej čítané avážené, ako freelancerka som od neho existenčne závislá. Takýto status, resp. život je plný stresov pre ustavičný zápas oohlasy či honoráre. Navyše ak ide o ženu s dieťaťom. Aak žena vpoézii tematizuje aj rodinné motívy, presnejšie svoje úzkosti, sem-tam sa cíti ohrozená a ohrozujúca,protivná či na ťarchu tak (malo)meštiackej rodine, ako aj etablovanému literárnemu prostrediu. Toto prostredie, ktorému vládnu muži, od žien najradšej číta – a považuje si – literatúru, ktorá buď vôbec neodhaľuje rodinné vzťahy, alebo ich vpoézii spracúva ako večné témy svečne smutnými, zakliatymi, nemennými vyústeniami. Sdvoma univerzitnými diplomami som sa rozhodla pre život na voľnej nohe, pre poéziu... aneľutujem to, hoci za tých 18 rokov som väčšinou zarobila asi toľko ako upratovačka. Aak sa bez nejakých veľkých stavovských, resp. finančných! cien (vôbec) dožijem dôchodku, budem sa musieť uspokojiť stou najnižšou, t.j. štátom garantovanou penziou. Za posledných 10 rokov tzv. úžasného života v slobodnom Slovinsku umrelo už 8 mojich priateľov apriateliek. Boli vo veku od 42 do 49 rokov. Od všetkej tej práce, nádejí asklamaní, smútku azúfalstva, od únavy – najmä preto, že ani vzrelých rokoch sa nemohli cítiť čo len trochu ھԲčԱ slobodní... Jednoducho vyhoreli.
Vostatných rokoch si ma stále viac získava kvantový pohľad na svet, vktorom sa spájajú najvyššie, t.j. voči sebe aj iným najviac otvorené poznatky atechniky kognitívnej psychológie a,samozrejme, duchovnosti. Dosť bolo frflania. Každý si sám zodpovedá za svoj skúsenostný horizont av ňom rolu väzňa alebo slobodného človeka. Moja cesta nie je cestou odsudzovania iných. Je úžasné byť médiom pre kvantovú poéziu, ktorá nie je opisom alebokritikou zurčitých, úzko vymedzených hľadísk, ale je hrou všemožného – detská, animistická... Ahumor! Ako málo je babského humoru či rehotu vslovinskej literatúre! Naša Fukljica bola fenomenálna!
2/ Spolok slovinských spisovateľov (DSP), aj napriek všetkým machináciám, predsa mi je len drahý: roku 2006, keď by som bola najradšej umrela, konečne mi udelili tvorivé štipendium. Už roky som sa cítila ako umelkyňa... ھԲčԱ nedocenená, závislá od muža, na ťarchu sebe, svojej najužšej ajširšej rodine. (Och, ja preskromná! Niektorí pochlebovači pri koryte, v monopoloch slovinskej kultúry amyslenia či vrámci médií, dostávajú štipendiá jedno za druhým!) Bez Centra pre slovinskú literatúru (CZSK) aOZ Apokalypsa (KUD Apokalipsa) by však štipendia nebolo. Tieto dve združenia organizujúce vydávanie apromóciu slovinskej literatúry doma aj vcudzine si moju poéziu cenia, aj moju prácu amôj spôsob myslenia...predstavujú pre mňa vlastne domov. No nie je náhoda, že Brane Mozetič zCZSK je gej, ktorý nielenže vydáva „ne-normálnu“, eroticky umocnenú ženskú heterosexuálnu literatúru, ale aj gejskú alesbickú erotickú literatúru sboľavou psychosociálnou skúsenosťou s inakosťou. Av OZ Apokalypsa S. Repar – feministka, ktorá nevidí zmysel feminizmu iba vodhaľovaní boľavých miest austavičnom vŕtaní sa vnich, ale najmä voslobodzovaní sa od nich.
3/ Všetko, čo napíše žena, je ženské, resp. je rozličnými spôsobmi – aešte ako! – feministické. Ak sa však poetka tzv. večnými témami radšej usiluje o pripútanosť k tradícii mužských, presnejšie katolíckych mýtov, potom je vmojom chápaní bez ideí. Feministické myslenie vSlovinsku má pre mňa veľkú moc vmojich/našich spolu-druženiach, spolu-čítaniach poézie, vzájomných svedectvách...
4/ Neviem, čo by som nám ako spoločenstvu literátok mala poradiť. Som už unavená od všetkých apelov, ako si mám – ako autorka – pohľadať cestu apomôcť sebe (a tým) aj iným ženám. Vďaka kvantovému prístupu, resp. transcendentálnej meditácii vsebe ajvo všetkom naokolo odhaľujem nekonečné pole možností. V súčasnosti sa upriamujem najeho humorné animisticko-kozmicko-hravé vlnenia... avtom apomedzi to aj na bohatstvo vnemov!
