ղľáԾ
Vydavateľstvo TIGRA
Adresa: Tupolevova 6b
tel./fax: 02/638 29 502
e-mail: demak@chello.sk
龱徱ٱľ: Miroslav Demák
Vznik: 1994
Zameranie, profilové edície: Vminulosti TIGRA vydávala predovšetkým malé knihy rozprávok pre deti (rad BUVINKY a BÁJKY), pracovné zošity pre škôlkarov a prvé ročníky ZŠ. Dnes sú to predovšetkým encyklopedické vydania pre mladých čitateľov – napríklad edícia OBJAVUJEME SVET, vktorej vyšli tituly Príroda, ܱá, Dinosaury, Dávne civilizácie, ѲٴDZó, Vesmír. Ako časť vydavateľskej skupiny NOVUM PUBLISHING GROUP zabezpečujeme sútlač pre našich partnerov vSrbsku a Čiernej Hore, vMaďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Väčšinu spoločných vydaní tlačíme vslovenských tlačiarňach, ktoré sú kvalitné a cenovo konkurenčné. Problém však nastáva, keď treba dostať peniaze za tlač ztýchto krajín (s výnimkou Maďarska) – a to sa stáva takmer vždy.
Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vášho vydavateľstva : SLOVART STORE, BELIMEX, MARSAB, MODUL, MARČAN, KNIŽNÉ CENTRUM, LB STORY
Vlastné predajne: Predajne nevlastníme, ale od založenia vydavateľstva sme mali dílerov kníh vteréne. Vtedy sme boli takmer jediní stakýmto predajom, kým dnes si díleri kníh podávajú kľučky.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko znich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Odvtedy, čo som vTigre, ich bolo vyše štyridsať. Presný počet neviem, lebo do vydavateľstva som prišiel štyri roky po jeho založení. Prakticky všetky tituly – okrem dvoch – sú od zahraničných autorov a ilustrátorov. Musím však pripomenúť, že TIGRA je v „personálnej únii“ svydavateľstvom ESA. Ztridsiatich piatich vydaných titulov tohto vydavateľstva sú len dva, ktorých autori nie sú Slováci. Je to ako zrkadlový obraz, i keď nie všetci títo autori sú občanmi Slovenskej republiky. Slovenskú literatúru a slovenskú kultúru považujem za nedeliteľnú. Ako príklad nech poslúži jedno znajnovších vydaní TIGRY – Teória literatúry Michala Harpáňa, profesora na univerzitách v Novom Sade a vBelehrade. Je to jediná kompletná teória literatúry napísaná po druhej svetovej vojne po slovensky, preto je základnou študijnou literatúrou na filozofických a pedagogických fakultách na Slovensku.
· Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?
– Žiaľ, iba šiestimi. Najkrajší je Hmlistý Albión, najúspešnejšia Teória literatúry a 3D leporelo Vili rozpráva odinosauroch.
· Sakými edičnými zámermi vstupujete do roku 2005?
– Hneď začiatkom roka chceme na trh dodať obrázkovú knihu ozvieratách, sktorou budeme rozdávať CD otýchto zvieratách. Vedícii Objavujeme svet majú vyjsť More Lesy.
· Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Neviem sa rozhodnúť medzi Dávnymi civilizáciami a ѲٴDZó na jednej strane (výborná práca našej externej redaktorky Zuzany Reislovej) a titulom Encyklopédia svetových dejín sinternetovými linkami Usborne.
· Anaopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Nech to znie akokoľvek paradoxne, ale ѲٴDZó a Encyklopédiu svetových dejín sinternetovými linkami. Kniha ѲٴDZó má príliš abstraktný názov pre čitateľský vek, ktorému je určená, a preto sa predáva neporovnateľne menej, než napríklad ܱá a najmä Dinosaury ztej istej edície, i keď je to kniha kvalitnejšia. Čistá chyba vydavateľa, teda moja. Encyklopédia svetových dejín sa zasa odvoláva na internetové linky vangličtine (v slovenčine, pravdaže, také niečo neexistuje – veď napríklad len jedna linka obsahuje 33 000 fotografií zo starého Egyptu, Grécka a Ríma). České vydanie tieto linky na každej strane nemá a predáva sa drahšie, než naše slovenské vydanie.
· Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– To, že sme sami seba presvedčili, že knihy sú drahé. Začali to hovoriť vydavatelia po zavedení 10% a neskôr 19% DPH a dali tak zámienku čitateľom, aby mali alibi, prečo knihy nekupujú. Na filmy a hudbu na CD či na DVD alebo na počítačové hry všetci majú peniaze a nikoho som nepočul, aby sa sťažoval na ceny.
· Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Absolútne iný prístup ministerstva kultúry,teda aj celej vlády k otázkam knižnej kultúry. Knižnice by mali mať peniaze na nákup aspoň polovice titulov pôvodnej literatúry, DPH by bolo treba zrušiť, ale aj rodičia by zasa mali začať deťom čítať zkníh rozprávať rozprávky. Jazyková úroveň klesá na úroveň esemesiek nikoho to netrápi. Som presvedčený, že taký vlažný prístup kmaterinskému jazyku, aký máme my, je hanbou našej generácie. Vjednej knihe som použil motto: „My sme tí ľudia, pred ktorými nás rodičia varovali.“
· Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Aby Ministerstvo kultúry SR malo stánok na Bibliotéke, kde by verejnosti ukázali konečnú podobu titulov, ktoré dostali granty. Ďalej by som chcel, aby toľko peňazí, koľko má dnes rezort kultúry na vydávanie kníh, vyčlenila vláda knižniciam, ktoré by (zasa napríklad na Bibliotéke) nakúpili nové knihy. Nakoniec by som si prial, aby som na knižnom veľtrhu vo Frankfurte, ktorý každý rok aspoň na dva dni navštevuje chorvátsky minister kultúry, videl aj nášho ministra kultúry, a tak ako som sa tento rok v slovenskom stánku vBelehrade stretol so srbským prezidentom Borisom Tadićom, aby som každý rok na Bibliotéke mohol podať ruku slovenskému prezidentovi. O ministrovi kultúry ani nehovoriac.
*Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Povedal by som, že tu platí pravidlo „v každom kúkoli sa nájde aj žito“. Nič vopred netreba ani chváliť, ani odsudzovať. Mám však radšej knihy, sktorými sa trápia aj gramotní...
· Akú knižku práve čítate?
– Priezračné veci Vladimíra Nabokova som dočítal dnes ráno vo vlaku zPrahy večer budem čítať eseje Marguerity Yourcenarovej.
