ղľáԾ
Gilles Leroy (1958) po ukončení štúdia literatúry vystriedal viacero zamestnaní, neskôr vyučoval modernú literatúru a pracoval ako novinár pre magazín o architektúre a dizajne L´Art vivant. Vroku 1987 mu vyšla prvá kniha Habibi a začína pracovať ako spisovateľ na voľnej nohe. Vsúčasnosti žije vNormandii. Doteraz vydal dvanásť kníh, prevažne románov, námety čerpá najmä z vlastných skúseností. Vpríbehu písanom denníkovou formou Maman est morte (Mama zomrela, 1990) spomína na matkin boj srakovinou prsníka, román L´amant russe (Ruský milenec, 2002) zobrazuje vášnivý ľúbostný vzťah francúzskeho študenta a staršieho Rusa, ktorí sa stretli vLeningrade ešte počas Brežnevovej éry. Jeho najnovším dielom je beletrizovaný životopis Zeldy Sayrovej, manželky Francisa Scotta Fitzgeralda, Alabama Song.
Rozhovor sfrancúzskym spisovateľom Gillesom LEROYOM
Lesk abieda slávy
Gilles Leroy (1958) po ukončení štúdia literatúry vystriedal viacero zamestnaní, neskôr vyučoval modernú literatúru a pracoval ako novinár pre magazín o architektúre a dizajne L´Art vivant. Vroku 1987 mu vyšla prvá kniha Habibi a začína pracovať ako spisovateľ na voľnej nohe. Vsúčasnosti žije vNormandii. Doteraz vydal dvanásť kníh, prevažne románov, námety čerpá najmä z vlastných skúseností. Vpríbehu písanom denníkovou formou Maman est morte (Mama zomrela, 1990) spomína na matkin boj srakovinou prsníka, román L´amant russe (Ruský milenec, 2002) zobrazuje vášnivý ľúbostný vzťah francúzskeho študenta a staršieho Rusa, ktorí sa stretli vLeningrade ešte počas Brežnevovej éry. Jeho najnovším dielom je beletrizovaný životopis Zeldy Sayrovej, manželky Francisa Scotta Fitzgeralda, Alabama Song.
* Prečo ste si ako tému svojho románu zvolili spolužitie tejto slávnej americkej dvojice?
– Asi vdvadsiatich som sa ako študent podrobnejšiezoznámil s americkou literatúrou azo všetkých autorov ma najviac fascinoval Francis Scott Fitzgerald. Najskôr ma zaujali jeho romány apoviedky a vnadväznosti natvorbu som sa začal zaujímať aj o jeho život. Keďže jeho tvorba sa akoby paralelne rozvíjala so vzťahom kZelde, zaumienil som si, že raz sa budem venovať príbehu tejto dvojice. Potom som tému Scotta aZeldy acelého jazzového veku nadlho odložil. Asi pred tromi rokmi som našiel vstolíku fotografiu slávnej dvojice, ktorú som dávno opatroval. Okamžite som sa rozhodol, že onich napíšem knihu. Za 30 rokov, odkedy som sa snimi literárne zoznámil, sa však môj pohľad na nich zmenil. Prehodnotil som svoj obdiv voči Scottovi. Uvedomil som si, že ako 20-ročný som ním bol prehnane fascinovaný, čo je pochopiteľné. Presne vtomto veku on vstúpil do literárneho života a hneď od začiatku bol úspešný. Pre mladých sa stal ikonou 20. a30. rokov, jeho život niesol všetky znaky tejto doby. Ale bol by tým Scottom aj bez Zeldy? Preto ma čoraz viac ztejto dvojice začala zaujímať Zelda. Jej osud sa mi zdal oveľa zaujímavejší. Na jednej strane je to oslnivý príbeh krásky zvysokých spoločenských kruhov, na druhej strane však krutý asmutný.
* Zeldin príbeh ste uchopili ako jej spomínanie. Ako sa vám podarilo vžiť sa do jej myslenia, do jej pocitov najmä vo veľmi intímnych vzťahoch?
– Veľmi rýchlo som sa rozhodol, že jej osud vyrozprávam vprvej osobe. Ako spisovateľ mám isté skúsenosti suchopením postavy, svyjadrením jej pocitov aprežívania, preto som hneď od začiatku vedel, že postavu Zeldy môžem najlepšie vyjadriť zjej vlastného pohľadu. Najskôr som si napísal len skúšobne niekoľko scén, niekoľko dialógov, aby som sa presvedčil, či dokážem splynúť so ženskoupostavou. Na moje prekvapenie to nebolo až také ťažké. Spisovateľ by sa mal vedieť stotožniť sakoukoľvekpostavou, ktorú vytvorí, nemusí byť len fiktívna, rovnako pristupuje aj k reálnej osobnosti. Prečo napríklad pani Bovaryovej patrí osobitné miesto vliteratúre? Pretože Flaubert sa vedel dokonale ponoriť do ženskej postavy, ato nielen do jej duše, ale vcítil sa aj do jej telesnej schránky. Lenže jej príbeh vyrozprával vtretej osobe. Tým, že som Zeldin príbeh vyrozprával vprvej osobe, prekročil som hranicu medzi autorom apostavou. Nezvážil som však riziko, ako sa vcítiť do postavy, keď sa Zelda zblázni. Tieto pasáže sa mi písali naozaj ťažko. Chytil som sa do vlastnej pasce.
* Román je istou obhajobou Zeldy, vo viacerých aspektoch oprávnenou. Stavia sa proti hlasom, ktorí ju obviňovali, že priviedla Scotta k alkoholizmu.
– Prvú časť knihy som napísal vo Francúzsku, potom som vycestoval do do Alabamy, kde Zelda začala svoj život, aby som lepšie pochopil celý kontext ich vzťahu. Vliterárnej histórii nájdeme rozličné pohľady na Zeldu. Životopisy, ktoré vychádzali vprvom období, od roku 1940 do 60. rokov, teda krátko po Scottovej smrti, neboli Zelde priaznivo naklonené. Obviňovali ju, že kvôli nej Scott viedol nespútaný život, ženadmerne pil, a tým premrhal svoj talent. Treba sa však zamyslieť nad pravdivosťou týchto svedectiev. Ako môže jeden zpartnerov naučiť toho druhého piť, ako mu môže zabrániť pracovať? Životopiscov v60. rokoch ovplyvnil najmä Hemingway, ktorý odsudzoval Zeldu, že má vysoké nároky, že žije nad pomery anúti Scotta písať do všelijakých novín, čím si rozdrobuje talent. Je to však len jeden zpohľadov atreba si uvedomiť, že Hemingway Zeldu nenávidel rovnako ona jeho. Roku 1970 napísala vynikajúci Zeldin životopis Nancy Milfordová. Najnovšie životopisy po roku 2000 už prinášajú aj iné svedectvá a demýtizujúce pohľady na Zeldu.
* Zo Zeldinhopohľadu sa javí vinom svetle aj Scott, čo ho podľa vás výrazne formovalo?
– Scotta najvýraznejšie ovplyvnil jeho sociálny komplex, ktorým trpel od detstva. Celý život túžil po sociálnom uznaní, po takom spoločenskom postavení, aké patrilo jeho rodine, kým otec nerozumným podnikaním nepremrhal celý majetok, až skončil ako predavač čistiacich prostriedkov. Scott sa celý život usiloval očistiť otca, vrátiť mu jeho česť, ale sám bol taký istý. Peniaze sa stali jeho neurózou. Dvakrát vživote sa zamiloval, obidve ženy boli preňho spoločensky nedosiahnuteľné. Je pravda, že Zelda mala vysoké finančné nároky, ale len preto, lebo jej taký životný štýl sám ponúkal. Ona ho nikdy nežiadala, aby prenajímal najdrahšie domy, aby platil služobníctvo, auž vôbec nie, aby ju umiestnil vnajdrahších sanatóriách...
* Aký je ohlas na vašu knihu vUSA?
– VUSA knihu neprijali veľmi dobre. Hoci ju vydavatelia hodnotili vcelku priaznivo, nikto ju nechcel vydať. Prekážalo im najmä to, ako píšem oHemingwayovi. Priateľka, ktorá pracuje ako knižná agentka, ma upozornila, že v USA sa veľmi ťažko presadzujú také diela, keď autor zinej kultúry píše oamerickej kultúre. Teraz pracujem na adaptácii Zeldinho príbehu na divadelnú hru, mala by ju uviesť ako monodrámu významná herečka Dominique Blanc, ktorá dramatizáciu iniciovala.
Marta Bábiková
Foto Peter Procházka
