ղľáԾ
Rosa
Ale prečo? veď upratať by som mohla aj ja.
Po tomto vyhlásení sa Luigi sRosou rozosmiali, nebúchali sa do kolien, nechytali sa za bruchá, neutierali si slzy, len sa skrátka schuti zasmiali pri predstave, že by Blanka upratala byt, akoby celé roky nevysávala doma u mamy, akoby nevedela utrieť prach aumyť sporák, Blanka na nich nechápavo pozerala, čo je na tom také nepredstaviteľné?
Pochopila, keď videla Rosu zastielať posteľ tak, že na nej nezostal ani jeden záhyb, utierať prach troma druhmi saponátov, na každý materiál iný, umývať linku, až sa celá leskla, aBlanke bolo trápne sporák opäť zašpiniť varením, umývadlá záchod bidet, všetko ako nové, Rosa bola profesionálka, Rosa bola Luigiho domácou paňou už celé roky.
Ako tam tak stáli, Rosa zobrala jej ruku do svojej, to ťažko, Sabrina, ty by si si upratovaním len zničila tieto krásne jemné ručičky spestovanými – lepšie sa prizrela Blankiným nakrátko ostrihaným nechtom – no, nie až s takými pestovanými nechtami, Blanka stiahla ruku ksebe, reflexne si ju skryla za chrbát, boli tam samy, Luigi už odišiel, nechal ju Rose napospas, v jejpazúroch, Luigi uháňal dolu schodmi, kufrík kravata, pred domom čakal taxík, na stanicu, prosím, Luigi usadený na zadnom sedadle, apodľa možností sa vyhnite rannej špičke.
A veruže mala pazúry, Rosa, biele nalakované so vzorom, žeby umelé? už vo dverách sa nimi popýšila, robila mi ich neter, pozri, toto je ako zo zlata, krása, však? Blanka prikyvovala, naprázdno pregĺgala, stýmto sa dá upratovať? asľúbila Rose, že jedine jej neter, ak si bude chcieť dať tiež také urobiť, jedine ujej netere, vybavím ti zľavu, nič sa neboj, potľapkala ju Rosa po chrbte.
Ak chceš, zaučím ťa.
Rosa mohla mať tak štyridsať, päťdesiat či koľko, Blanka by nevedela povedať, nedala by ruku do ohňa, na tvári silná vrstva mejkapu, krátky strih vlasov, telnatá, to slovo sa jej vnútilo, telo zapĺňalo priestor, telo sa rozpínalo vbyte, mocný trup na dvoch pilieroch, zrazu menej miesta pre Blanku, navyše silný pach, nie zápach, nie pot, ale ani vôňa, pach tela, možno púdru, ahluk.
Blanka odjakživa vnímala hluk ako teror, terorizovali ju vobchodoch, na uliciach, vdopravných prostriedkoch, susedia, rodina, škola, Blanka potrebovala ticho, počuť len svoj dych, neznášala hudbu, namiesto slúchadiel si už od strednej strkala do uší štuple, dobre jej bolo len na chate ubabky, tam bolo také ticho, až jej zaliehalo vušiach, ticho, ktoré sa menilo na rev, to bol jediný hluk, ktorý si užívala, rev ticha.
Myslela si, že vo vlastnom byte, vnovom živote, bude mať konečne ticho, Luigi sľuboval, dom vobytnej štvrti, takej lepšej, je tam ticho? je tam až príliš ticho, smial sa Luigi, no on nezvykol byť doma spolu sRosou, on vtom čase pracoval, Rosa si pri žehlení pustila vkuchyni rádio akomentovala správy, Rosa utierala prach a pohmkávala si nejakú melódiu, Rosa trpela samovravou, Rosa zo spálne kričala, Silvana, poď sem, ak sa chceš naučiť zastielať posteľ, a zkuchyne, Lidia, už si niekedy videla žehličku? vobývačke zas poučovala, Giselle, na takýto druh parkiet ide tento čistiaci prostriedok.
Ale my máme tiež žehličku, bránila sa Blanka, ja poznám žehličku, aj vmojej krajine... Rosa blahosklonne pritakávala, iste, iste, aj vtvojej krajine, samozrejme, máte žehličku, ateraz pozri sem, Lucia, toto je železo, páli, páli, vidíš? toto nikdy nechytaj, dobré na žehlenie, zlé na tvoju kožu.
Luigi na sebe nedal nič znať, keď tej tanečníčke vyskočil prsník zpodprsenky, Luigi sa ďalej nevzrušene pozeral na svoj obľúbený večerný program, tanečníčka sa pýrila, chichúňala, ospravedlňujúco klopila zrak arýchlym pohybom si strčila prsník dnu, vštúdiu zavládla po tomto incidente povznesená nálada, obaja moderátori rozhadzujú rukami, zaklonení vo svojich kreslách, ale no toto, ale to snáď nie, a veruže áno, scénu pustia pre divákov ešte raz, obe tanečníčky tancujú na dlhom stole, za ktorým sedia moderátori voblekoch, keď vtom jednej pri prudkom pohybe vyskočí prsník zpodprsenky, aj šípka smeruje na to miesto, aby ten detail nikomu neušiel, spomalený záber, strih späť do štúdia, moderátori utešujú polonahú tanečníčku, ktorá sa už nepýri, už sa len usmieva, vnaučenej póze na stole, zrkadlovo oproti svojej družke, Blanka sa vžiari televízora nenápadne pozrie na Luigiho, naozaj na ňom nebadať žiadne pohnutie, po chvíli sa natiahne po ovládači, aby zistil, čo dávajú na sedmičke.
Ale zhasni, preboha, zhasni.
Ráno si uvedomila, že nevie, čo stým kondómom, kam ho zahodiť, do misy nie, už sa sLuigim viackrát pohádali, keď ho bezmyšlienkovite splachoval vhoteli, veď upcháš záchod! moja starosť? aspoň doma to, prosím ťa, nerob, ale potom kam, opatrne ho vytiahla zkoša, tam by ho Rosa videla, to je isté, zabaliť do toaletného papiera? strčiť na dno, zahádzať inými odpadkami? Blanka by si pripadala hlúpo, napokon vpapučiach avbunde prehodenej cez nočnú košeľu uteká na koniec ulice, kde je na tyči pripevnený smetný kôš, pravdupovediac, cíti sa ešte hlúpejšie.
Predstava, ako Rosa vrukaviciach dvíha kondóm zkoša anezdrží sa komentára, prehodí niečo opotencii tunajších mužov, alebo ho len prenesie zkoša do veľkého modrého igelitu Blanke pred očami sveľavýznamným pohľadom, alebo ani to nie, len že ho uvidí, že sa ho dotkne, že si niečo pomyslí alebo nepomyslí, že tomu bude prikladať dôležitosť, že jej to bude úplne jedno, skrátka, Rosa stým nemá nič mať, Rosa nech drhne bidet avyťahuje Blankine dlhé vlasy z odtokov, keď už.
Trochu sa za Luigiho hanbila, keď ho videla, ako chodí vslipoch po byte, lebo veď Rosa tam už tiež bola a v kuchyni na linke rozkladala čistiace prostriedky, Blanka si dávala budík vždy aspoň pol hodiny pred jej príchodom, nielen osprchovať, obliecť, ale aj naraňajkovať, samozrejme, nenechá sa okukovať pri tom, ako je ráno müsli s mliekom, chlieb by ešte prichádzal do úvahy, chlieb so syrom, to je také neutrálne jedlo, ale müsli rozmočené v mlieku? to by nemohla, aaká smola, Blanka na raňajky zvládala práve len müsli s mliekom.
Luigi si také starosti nerobil, zatiaľ čo Blanka už oblečená, učesaná, naraňajkovaná, takmer vpozore, Luigi ešte len vslipoch, niekedy sa aj sprchoval, keď dorazila Rosa, vystrčil hlavu zdverí azakričal pozdrav, kvapky stekajúce po tvári, apotom sa ďalej sprchoval, Rosa slušne odzdravila, takmer akoby domácu pohodu medzi nimi narúšala jedine Blanka.
Párkrát sa to stalo, iste, Luigi pracovne odcestovaný, Luigi ktoviekde aBlanka vpolospánku zaklapla budík, otočila sa na druhý bok a zrazu vidí nad sebou Rosu, vruke prachovka, Blanka zaspala, Blanka vyskočí zpostele azavrie sa vkúpeľni, rýchlo si oplachuje tvár, naťahuje podprsenku a tričko, len nezabudnúť otočiť kľúčom vzámke, lebo Rosa bola schopná bez zaklopania vojsť, aby si namočila špongiu, či pustiť sa do drhnutia kachličiek, keď Blanka ešte, neotočiť sa na prahu, aj keď na záchode, Rosa hádam ani nevedela, že existuje čosi ako súkromie, životný priestor, minimálna vzdialenosť, ktorú neradno.
