ղľáԾ
Nijaké nové umelecké vyjadrenie nevznikne odrazu – jedno umenie vyrastá zdruhého. Avšetky spolu vytvárajú jednu reťaz, ktorá obopína všetky veky anárody. Umenie predstavuje neustále „vznikanie“ a „zanikanie“, ale nikdy nie „bytie“.
Theo van Doesburg
Vroku 2019 si pripomíname sto rokov od založenia nemeckého Bauhausu – školy architektúry adizajnu, ktorú by sme mohli charakterizovať aj takto: „Ak chceme naučiť niekoho plávať, no nevysvetlíme mu pravidlá plávania, len tak ho hodíme do vody apovieme mu usiluj sa, ako vieš, aby si sa dostal na breh!, logickým dôsledkom pochopiteľne bude, že sa plavecký kandidát utopí. Asi takto si treba predstaviť metódu Bauhausu, podľa ktorej sa mal kandidát architektúry pripravovať na ,jednotné umelecké dieloʻ“ (s. 161).
Autorom týchto slov je Theo van Doesburg (1883 – 1931) anachádzajú sa vo výbere zjeho tvorby Štvrtý rozmer umenia, ktorý vedícii Tulipán prináša vydavateľstvo Európa. Výpočet Doesburgových aktivít je bohatý: Tvoril ako abstraktný avantgardný umelec, teoretik umenia či kritik modernej architektúry, ale zaoberal sa aj prípravou manifestov abol zakladateľom konštruktivistického hnutia De Stijl. Ktomu ešte písal dadaistické básne pod pseudonymami I. K. Bonset aAlso Camini. Vskutku renesančný človek, čo poviete?
Apropó, renesancia...
Aj tá si našla vknihe svoje miesto. Samozrejme. Prvou vetou Štvrtého rozmeru umenia je totiž „život je vneustálom pohybe“ (s. 6). Pohyb umenia sa vúvodnej časti nazvanej Manifesty ateoretické state omaliarstve aarchitektúre zobrazuje ako príbeh. Doesburg ako jeho pozorný rozprávač prechádza jednotlivými obdobiami umeleckého vývoja začínajúcpri nesamostatnom, ilustratívnom charaktere umenia v Taliansku 13. až 14. storočia akončiac moderným umením. Text má miestami až podobu príručky, je čitateľsky veľmi prístupný, bolo by možné si ho priam spoznámkovať aslúžil by pokojne ako výučbový materiál pre študentov dejín umenia alebo záujemcov odanú tému. Krátke, jasné apresne formulované vety žiaria v brilantnom preklade Adama Bžocha.
V rámci prístupnosti svojho prejavu van Doesburg neváha komentovať situáciu voblasti reflexie umenia priam ironicky: „Maliarstvo asochárstvo si vyžadujú menej odborných znalostí akaždý, kto už raz bol na nejakej výstave alebo prechádzal vmúzeách popri obrazoch, sa považuje za kompetentného, aby mal na maliarstvo alebo sochárstvo názor“ (s. 29). Na otázku, čo je umelcovým zámerom, si autor neváha odpovedať, že vôbec nič. Vo svojej knihe tento zámer preto ani nehľadá, skúma skôr vzťah umenia, prírody aumelca, postupy reprodukovania, zobrazovania apretvárania, prípadne rozdiely medzi klasickým amoderným umením.
Architektúra a umenie
Druhá časť knihy nesie názov Európska architektúra apredstavuje prehľad architektúry vrôznych krajinách (Francúzsko, Švajčiarsko, Československo, Taliansko, Rusko, Španielsko,...), pričom pozornosť sa sústreďuje okrem všeobecných kritérií tvorby aj na nevšedné detaily. Van Doesburg sa zamýšľa napríklad nad tým, či sú kúty mŕtvymi priestormi vbytoch adomoch alebo ich potrebujeme pre svoj život. Veľké idey sú tu doplnené zastavením sa aminucióznym precítením už spomínaného prepojenia medzi dielom aživotom človeka.Autor sľahkosťou skritizuje katedrálu vBarcelone za jej „monštruózne nakopenie“, nepristupuje kumeniu aarchitektúre ako kčierno-bielemu svetu, hodnotí veci cez svoju vlastnú, často ostrú aneústupnú optiku. Reflektuje spätosť architektúry sľudským životom, nová architektúra má zodpovedať potrebám ľudí: „Je možné pre niekoho zariadiť dom tým najmodernejším, najekonomickejším anajhygienickejším spôsobom, ale on – pokiaľ toto zariadenie nebude zodpovedať jeho životným obyčajom – sa vňom bude cítiť nešťastný“ (s. 146).
Po prednáškach, manifestoch ateoretizovaní oumení nasledujú dve časti knihy prezentujúce autorovu literárnu tvorbu: Literárne experimenty aáԱ. Kniha sa tak okrem maliarstva, sochárstva aarchitektúry zameriava aj naliteratúru. Jednoduchá, ale efektná sadzba agrafická úprava knihy zohrali úlohu najmä pri štvrtej časti tvorenej básňami autora, ktoré si vyžadovali rešpektujúci prístup, zachovávajúci ich experimentálnu podobu. No aj drobnosti, ako napríklad zvýrazňovanie určitých pojmov kurzívou, majú vprípade tejto knihy veľký význam, pretože umocňujú jej zrozumiteľnosť aprehľadnosť.
Jasne o avantgarde
Hoci už od vzniku avantgardných hnutí spomínaných vknihe uplynulo veľa času, je stále možné klásť si o maliarstve, architektúre, dizajne či literatúre rovnaké otázky, ako si kládli predstavitelia Bauhausu, De Stijlu avŠtvrtom rozmere umenia za všetkých Theo van Doesburg. A ak ste až dodnes mali pocit, že knihy oumení nie sú nič pre vás aavantgarda ako taká už vôbec nie, so Štvrtým rozmerom umenia sa to môže zmeniť. Na rozdiel od metódy Bauhausu vás táto kniha svojimi jednotlivými kapitolami totiž namiesto prudkého hodenia do umeleckých vôd naučí najprv celkom slušne plávať.
Jaroslava Šaková (1991) absolvovala doktorandské štúdium v Ústave slovenskej literatúry SAV vBratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa venovala avantgardným tendenciám v slovenskej literatúre 20. storočia.
