ղľáԾ
Ľudská myseľ je produktom miliónov rokov evolúcie. Vďaka tomu je riadená vrodenými inštinktmi, ktoré nás nútia robiť rýchle rozhodnutia, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu. Podľa švédskeho lekára Hansa Roslinga však tieto inštinkty vedú dnešného človeka kmylnému aprehnane dramatickému pohľadu na svet.
Bez pôsobenia inštinktov si náš život nevieme predstaviť, lenže ich uplatňovaním si vytvárame negatívny astresujúci obraz osvete, v ktorom žijeme. Aj preto Hans Rosling považoval za svoj dlhodobý cieľ boj snevedomosťou apropaguje svetonázor založený na faktoch.
Jeho vášeň pre štatistiku sa odzrkadľuje vmnohých grafoch adiagramoch, ktoré knihu dopĺňajú, čitateľ však neostane zasypaný dátami akrivkami. Kniha je prehľadne rozdelená do jedenástich kapitol, pričom každá, svýnimkou poslednej, reflektuje jeden zinštinktov zodpovedajúcich za skreslenie nášho vnímania: napríklad inštinkt priepasti, inštinkt negativity, strachu, priamky či jednostrannej perspektívy. Okrem faktov autor dopĺňa každú kapitolu osobnými skúsenosťami zlekárskej a učiteľskej praxe vdomovskom Švédsku, ale aj vMozambiku či Kongu.
Všetko je ináč
Po úvode položí autor čitateľovi trinásť otázok umožňujúcich otestovať si vlastné poznatky azhodnotiť mieru skreslenia. Prvým kameňom úrazu je podľa neho prítomnosť tzv. inštinktu priepasti, ktorý podnecuje sklon kbinárnemu deleniu obyvateľov zeme na chudobných abohatých resp. na rozvinuté arozvojové krajiny. Otom, že neexistujú iba dva tábory spriepasťou medzi nimi, presviedča kategorizáciou ľudí do štyroch príjmových (zárobkových) skupín.
Tento inštinkt nás totiž zväčša vedie ktendencií polarizovať realitu aignorovať plynulé prechody medzi jednotlivými úrovňami. Zriedka sa dozvedáme ozlepšení životných podmienok obyvateľov žijúcich na úrovni jeden či oznížení detskej úmrtnosti. Zato negatívne správy pútajú našu pozornosť každý deň. Selektívne spravodajstvo podmieňuje pocit absencie akéhokoľvek zlepšenia a podporuje inštinkt negativity.
Okrem toho sa spoliehame na inštinkt priamky – nepravdivej predstavy, že populácia len rastie aje potrebné ju drasticky zastaviť, aby sme nedosiahli kritický bod. Zabúdame, že vrealite majú vývojové krivky rôzne tvary, rovnako ako zabúdame, že náš prirodzený strach zkatastrofy, kontaminácie, násilia či uväznenia vedie kpreceňovaniu niektorých rizík.
Na tento inštinkt strachu Բ屹ä inštinkt veľkosti, vdôsledku ktorého máme návyk veci zveličovať. Autor nás varuje aj pred zavádzajúcou kategorizáciou astereotypmi, pripomínajúc, že kým inštinkt priepasti delí svet na „my“ a „oni“, inštinkt generalizácie „nás“ núti považovať všetkých „ostatných“ za rovnakých.
Nepodliehať strachu
Rosling tiež upozorňuje, že zperspektívy štvrtej príjmovej úrovne tendujeme kistému pocitu nadradenosti avnímaniu vlastných skúseností ako normy. Na základe inštinktu osudu potom považujeme niektoré skutočnosti za nemenné, čím údel krajín alebo ich obyvateľov chápeme ako daný ich prirodzenosťou. Napríklad Afrika je odsúdená ostať chudobnou, ženy zBlízkeho východu a Ázie budú navždy trpieť pod jarmom patriarchálneho svetonázoru.
Nezriedka podliehame zvádzaniu inštinktom jednostrannej perspektívy avneposlednom rade blokujeme našu schopnosť hľadať efektívne riešenia inštinktom obviňovania či ustanovením obetného baránka. Ako posledný autor uvádza inštinkt naliehavosti, ktorý nás môže ľahko popliesť azabraňuje kritickému mysleniu, vdôsledku nástojčivej výzvy okamžite zareagovať.
Moc faktov poskytuje čitateľovi, okrem upozornenia na limity prirodzených inštinktov, myšlienkové pomôcky ako sa orientovať vživote pomocou overených údajov. Rosling vzbudzuje prostredníctvom pútavej narácie motiváciu, nielen vidieť globálne zlepšenia, ale zároveň podporiť ich postup. Na druhej strane prílišný optimizmus autora sa na niektorých miestach javí ako zjednodušovanie problémov, ku ktorým patrí napríklad environmentálna kríza.
Autor sa však za optimistu nepovažuje aoznačuje sám seba ako „posibilistu“ – teda niekoho, kto nepodlieha bezdôvodnému strachu, pretože ostave vecí má na základe faktov jasnú predstavu. Sám priznáva, že zlé veci sa na globálnej úrovni dejú aich existenciu nepopiera. Navzdory určitým zjednodušeniam je kniha Moc faktov poučným ipotrebným počinom ato predovšetkým vkontexte tzv. postfaktickej doby, vktorej víťazia emócie nad racionálnym úsudkom.
Hans Rosling (1948 – 2017)
Švédsky lekár a vedec, poradca UNICEF. Prednášal na celom svete a jeho vystúpenia na konferenciách TED majú vyše 35 miliónov zhliadnutí. Časopis Time ho zaradil medzi sto najvplyvnejších osobností sveta. Jeho veľkým prínosom bol výskum zameraný na vzťah medzi ekonomickým vývojom, poľnohospodárstvom a zdravím.
