ղľáԾ
Prekladu knihy Milo nemilo od Mila Janáča do poľštiny sa na rezidencii v Banskej Štiavnici venujeTomasz Grabiński.
3. decembra minulého roku sme nanašom webeoznámili výsledky výberu rezidentov a rezidentiek na prekladateľský pobyt v Banskej Štiavnici.TROJICA artist in residencevzniklav rámciAlmázie Štiavnica: Mesto kultúry 2019v spolupráci mestaBanská Štiavnicaa projektuBANSKÁST A NICAa s podporouFondu na podporu umenia. V roku 2020 v nej budú na svojich prekladoch pracovať prekladatelia a prekladateľky, ktorí sa venujú textom súčasných slovenských autorov a autoriek. Literárne informačné centrum organizačne zastrešuje tieto rezidencie a aktivity s nimi spojené, koordinátorkou projektu jeKatarína Balcarová Kucbelová.
Prvou rezidentkou bolaod 16. januára do 15. februáraWeronika Gogola. Krátky rozhovor s ňou nájdete na našom webe. Po nej nastúpil na rezidenciu do 15. marca prekladateľ zo slovenského a českého jazyka Tomasz Grabiski. Je kultúrny manažér a diplomat. V súčasnosti pracuje v mestskej verejnej knižnici vo Vroclavi. Prekladá diela Pavla Vilikovského, Michala Hvoreckého a predovšetkým Pavla Rankova. Na rezidencii dokončuje preklad knihy Legenda o jazyku Pavla Rankova apracuje na texte spisovateľaѾáč, ktorý prerazil vo veľkom štýle hneď svojím zrelým debutom Milo nemilo. Jeho novela je vsadená do prostredia krčmy - tepajúceho srdca každej slovenskej obce. Okrem toho, že bola v desiatke literárnej ceny Anasoft litera, dočkala sa aj značného čitateľského úspechu.
Tomasz Grabiński nám odpovedal na niekoľko otázok, týkajúcich sa práce s textom či samotného pobytu v Banskej Štiavnici.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Milo nemilo?
Tak vprvom rade, je to dobrá kniha aaj autor je veľmi sympatický. Zaujímavé pre mňa je, že je to iná kniha ako tie, ktoré som vposlednej dobe prekladal zčeštiny aslovenčiny. Je tu veľmi malo dejín apolitiky, za to veľa chľastu apostrehov zo života, oktorom málo vieme, pretože väčšina znás predsa len vedie ako-tak usporiadaný život.
Celý príbeh sa ale začal minulé leto, keď bol Milo Janáč hosťom festivalu Mesiac autorského čítania, ktorý sa koná vjúli vBrne, Ostrave, Ľvove, na Slovensku vkošickej Knižnici pre mládež, avPoľsku vMestskej knižnici vo Vroclave, ktorej som zamestnancom. Poprosil som ženu, Katarzynu Dudzic-Grabińsku, aby pripravila preklad ukážky ztejto knihy, ana čítačke bola prítomná aj pani Ludmiła Koza zvydavateľstva Amaltea, ktorej sa táto kniha zapáčila. Hneď ten večer sa začali predbežné rokovania, potom sme sa dohodli, že preložímeknihu spolu adnes sa blíži výsledok. Abude to prvá slovenská kniha vo vydavateľstve Amaltea, doteraz sa venovali rumunskej ačeskej literatúre.
Čím môže tento titul zaujať poľských čitateľov?
Martin M. Šimečka napísal vrecenzii na túto knihu: „Slovenský opilec je ojedinelý zjav. Je iný než ruský alebo poľský, ktorý si aj vdelíriu hmlisto uvedomuje, že je príslušníkom veľkého národa, ajeho pitie teda môže byť aj napĺňaním vyššieho cieľa, súčasťou národnej misie.“ Je jasné, že aj vPoľsku je tradícia tohto druhu literatúrypomerne veľká, za všetkých tu spomeniem tvorbu Jerzyho Pilcha, ktorá je aj preložená vďaka Jozefovi Marušiakovi do slovenčiny. Je čas, aby sme ajmy vPoľsku poznali trochu iný druh slovenského astredoeurópskeho opilca.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Ako vprípade každej knihy ide oto, aby sa príliš veľa vecívpreklade nestratilo, a aby preklad nebol horší od originálu. Vprípade Milo nemilosú výzvouna jednej strane všetky slangové prvky, ana druhej všetky floskule, sktorými sa bežne stretávame. Aj zachovať rytmus avtip tejto knihy je výzva. Akeď si všimnete, že vpoľštine je už problém sdobrým ekvivalentom pre slovo „ýčí“, tak to paradoxne nie jetaké jednoduché, ako by sa zdalo. Vslovensko-poľským slovníku nájdete, že je to „szynkarz“, ale to je slovo tak skôr z19. storočia, preto ho aj sprevádzavysvetlivka archaizmus.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Áno, rezidencie pre prekladateľov sú veľmi dobrým nápadom, asom rád, že som sa ich mohol párkrát zúčastniť. Trojica Air má ešte túvýhodu, okrem skvelých podmienok, že je organizovaná vmalom meste, kde napríkladoproti Prahe aBratislave nie je až toľko iných atrakcií arozptyľovačov. Ale aj tak - najskôr sa človekuzdá, keď odchádza zdomu, že mesiacje veľa času, ačo všetko stihneurobiť. Apotom žasne, žeuž je koniec, už je čas baliť. Hodil by sa mi aj druhý mesiac.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a podobne?
Okrem Milo nemilo končím ešte preklad Legendy ojazyku od Pavla Rankova. Asnažím sa vybavovať rôzne iné resty, prekladateľské ačitateľské. Doniesol som do Štiavnicepre ďalších rezidentov aj balík kníh nominovaných na Anasoft literu, tak čítam so záujmom aj to, čo ešte nepoznám.
Počas pobytu každého rezidenta a rezidentky sa v Banskej Štiavnici by sa malo uskutočniťaj podujatie, na ktorom sapredstavia v tandeme s autorom alebo autorkou, ktorých knihy prekladajú. Spoločná diskusia Mila Janáča aTomasza Grabińského v Antikvariátiku (naplánovaná na 12.3.)bola však z dôvodu zákazu všetkých kultúrnych podujatí na Slovensku zrušená.
Autorkou grafickej koncepcie podujatí jeKristína Kubáňová, autormi logaTrojica Air Palo a Janka Bálik.
