Prekladu knihy Matky a kamionistido maďarského jazyka sana rezidencii v Banskej Štiavnici venovalNorbert György.
3. decembra minulého roku sme nanašom webeoznámili výsledky výberu rezidentov a rezidentiek na prekladateľský pobyt v Banskej Štiavnici.TROJICA artist in residencevzniklav rámciAlmázie Štiavnica: Mesto kultúry 2019v spoluprácimestaBanská Štiavnicaa projektuBANSKÁST A NICAa s podporouFondu na podporu umenia.Prvou rezidentkou bolaod 16. januára do 15. februáraWeronika Gogola. Krátky rozhovor s ňou nájdete nanašom webe. Po nej nastúpil na rezidenciu do 15. marca prekladateľ zo slovenského a českého jazykaTomasz Grabiski.
Celosvetová pandémia a s ňou spojené obmedzenie cezhraničného pohybu zmenilo plány s ďalšími pobytmi, avšak ešte v apríli bol posledným prekladateľským rezidentomNorbert György.Umeleckému prekladu sa začal venovať na objednávku maďarského časopisu Lettre Internationale, do maďarčiny preložil diela významných slovenských autorov a autoriek prózy, napr. Balla, Víťo Staviarsky, Ivana Dobrakovová, a poézie, napr. Mila Haugová, Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Vlado Janček a i. V súčasnosti sa venuje prekladu zbierky poviedok Ivany DobrakovovejMatky a kamionisti, ktorá vyjde v tomto roku vo vydavateľstve Typotex.
ProfilNorberta Györgyho nájdete aj v našej databázea v tomto článku s nímprinášame krátky rozhovor.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Matky a kamionisti? Čím môže tento titul zaujať maďarských čitateľov?
Návrh prišiel zvydavateľstva Typotex, ktoré získalo práva na vydanie diela vmaďarčine. Predtým som preložil zbierku Toxo, tá vyšla vroku 2016 vo vydavateľstve Noran Libro. Zrejme preto si spomenuli práve na mňa. Texty Ivany Dobrakovovej sú univerzálne, ich atribútmi sú ženskosť, materstvo, peripetie partnerského vzťahu, boj svlastnými démonmi, avtomto zmysle je jedno, vakom prostredí sa udalosti odohrávajú, pochopí ich ktokoľvek kdekoľvek. Navyše autorkina spisovateľská estetika má veľa spoločného snajlepšími predstaviteľkami súčasnej maďarskej prózy, mám na mysli napríklad Krisztinu Tóth, Edinu Szvoren, Annu T. Szabó, ktoré sú obľúbené včitateľských aj odborných kruhoch nielen vmaďarskom jazykovom prostredí.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Najväčšou výzvou, ako zakaždým vprípade Ivaniných textov, je nájsť správny rytmus, muzikálnosť, ktorá sa skrýva vjej dlhých vetách. Toto sa, samozrejme, nedá preložiť rovnako, ako to ona sformulovala vpôvodnom texte, lebo maďarčina funguje trochu inak: niekde treba skracovať, inde trocha opísať, ale preto je táto práca pekná. Dôležité je nájsť správne pomery.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Miesto, prostredie aj byt sú dokonalé, nič lepšie si človek ani nevie predstaviť, je to zároveň aj akási mentálna karanténa (ak máme reflektovať na tieto ťažké časy), aby sa vedel sústrediť výlučne na to, čo má na práci. Amojou prácou je teraz preklad knihy Ivany Dobrakovovej Matky akamionisti. No dobre, ešte by sa vbyte čo-to zišlo, zopár políc, napríklad, prípadne nejaká skriňa, aby sa všetko nepovaľovalo na zemi. Aha, aešte zrkadlo. Hoci to mne až tak nechýba, ale môže prísť niekto, komu bude.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Teraz je prvoradé, aby som načas odovzdal tento preklad, lebo ma ktomu zaväzuje zmluva. Medzitým by som sa mal venovať aj písaniu vlastného románu, ktorý už pomaly rok tlačím pred sebou. Akeby to nestačilo, ešte je tu Ruzká klazika Daniela Majlinga, ktorej preklad budem musieť zvládnuť, predpokladám, vpriebehu leta. Aj to bude super. Nudiť sa nebudem.