ղľáԾ
Jaroslava Kuchtová: ѰčDZ. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2019
Vedeli ste otom, že mravce majú dva žalúdky, patria medzi najagresívnejšie tvory živočíšnej ríše, nepretržite bojujú, sú prirodzenými „kulturistami“, pretože dokážu zdvihnúť niekoľkonásobok vlastnej váhy adokonca vich spoločenstve prevládajú samičky? Jaroslava Kuchtová si zvolila pre vyrozprávanie príbehu pre deti amládež mravce ako sprostredkovateľov bežnej reality detí. Ich charakterové vlastnosti avrodené pudy zakomponovala do knihy ѰčDZ, avšak často nefunkčne achaoticky.
Kuchtovej sa spracovanie tejto látky nevydarilo. Napriek pokusom oedukáciu zostáva autorka na povrchu: „Pomocou tykadiel prijali od svojich družiek správu otom, kde nájdu potravu, atak sa vydali presne tam“; „Všetci boli vonku avenovali sa svojim úlohám. Tie mali mravčeky pridelené už od narodenia. Niektoré znich hľadali potravu, iné zas robili prieskum vokolí mraveniska.“. Faktické hľadisko je nepostačujúce. Vknihe sa objavia základné informácie osvete mravcov, často iba vrovine pomenovania, napríklad pojmy „robotnice“, „faraóni“, „larva“ ai. Nenachádzame tu tak možnosť informačného nasýtenia apochopenia. Poznatky omravcoch sú využívané aj dvojsečne. Vporovnaní sMonikou Kompaníkovou, ktorá taktiež siaha po teoretických podkladoch ana nich stavia svoje príbehy, Jaroslava Kuchtová podstatne zaostáva. Kompaníková využíva hravo teóriu, čím učí, a ajrealitu, vďaka čomu sa ľudsky približuje k čitateľovi.
Kuchtová ktomu pridáva genderový motív. „Drobček bol najmladším členom ich čoraz väčšej rodiny. Mená svojich ďalších súrodencov sa však ešte nestihol naučiť, lebo sa narodil len nedávno. Vedel však, že väčšina znich sú sestričky, apreto sa napriek svojmu malému vzrastu už od narodenia cítil veľmi dôležitý. Aj ostatní súrodenci boli dôležití, napríklad jeho starší bratia Samko aŽihadlo.“ Samčie postavenie je delegované na úkor samičieho (hoci každý jedinec má svoju úlohu bez ohľadu na pohlavie , atým aj dôležité postavenie). Detský čitateľ, rovnako detská čitateľka sa zväčša stotožňuje sknižnými hrdinami a hrdinkami avčleňuje ich do svojho sveta, porovnáva aidentifikuje ich uľudí. Vtomto prípade však nabádame detské čitateľstvo kpredstave, že ak sa narodím ako chlapec, stačí to ktomu, aby som získal dôležitý status.
Motívov je tu na malej 60-stranovej ploche hneď niekoľko. Najsilnejším je lenivosť hlavného hrdinu Drobčeka, ktorý kategoricky odmieta všetko, čo on sám nechce. Získavať jedlo, učiť sa byť vneznámom prostredí, chodiť do školy. Vdruhej polovici knihy všetkými týmito schopnosťami zrazu disponuje (bez predošlého učenia sa alebo výcviku) apoužíva ich vboji za mier. Plynulo sa nadväzuje na tematizovanie inakosti vpodobe rôznych druhov mravcov avzájomnej nevraživosti. Boj medzi faraónmi amravcami inej farby žijúcimi vMravčekove (autorka nedefinovala) sa zakladá na inofarebnosti. „‚My tu žiadnych červenokožcov nechceme. Čo keď priláka ďalšie faraóny aony nás vytlačia znášho územia?‘ zapáral mravec Kazimír.“ Táto ideová stránka knihy má logicky ucelenú formu, kontinuálne sa vyvíjajúcu akončiacu.
Kniha ѰčDZ je štylisticky slabá. Básne alebo skôr veršovačky majú plytký obsah iformálnu štruktúru sčastým opakovaním (informácie prítomné vtexte anásledne tie isté opäť vbásni). „Kto vymyslel také niečo?! / Kráčame tam ako husi, / nuž povedzte, viete prečo?“ Naivný štylizovaný deminutívny jazyk znervózňuje auberá malým čitateľom ich literárne predpoklady, ktoré sú rozhodne vyššie ako autorka očakáva: „júj, to bola pochúťka“; „po stopke krásneho žltého kvetu“; „posiaty malilinkými vajíčkami“. Nehovoriac otomto type jazyka vkontraste shrozivými scénami vraždenia: „Sem-tam zastal, aby zranenej robotnici mohol olízať ranu, ktorá jej zostala po odtrhnutí dvoch nožičiek.“
Knihu hodnotím ako karneval motívov, nesúrodých dialógov anemotorných postáv. To všetko vmaznavom jazyku. ѰčDZ zasiahol chaos. No keď ho autorka uprace avypracuje pár nových chodieb, azda nabudúce ponúkne čitateľovi očosi viac.
