ղľáԾ
Peter Karpinský: Med zľadových kvetov
Bratislava: Perfekt, 2019
Vraciame sa späť do detských čias, keď nás znervózňovala dominancia dospelých čištvala prezývka „krpec“. Keď sa na Vianoce zrazu dialo niečo čarovné. Do času, keď bezpochyby uveríme, že existujú snehové motýle, ktoré jedia med zľadových kvetov nazmrznutých oknách.
Peter Karpinský vydal po úspešných knihách Ako sme sŤukťukom ťukťukovali (2001, 2018), Teta Agáta ajej mačacia sedmička (2017), Sedem dní vpivnici (2011) ai. v roku 2019 vo vydavateľstve Perfekt novú knihu pre deti amládež snázvom Med zľadových kvetov. Ocitáme sa vreálnom svete, v živote dvoch chlapcov, Matúša aRicharda, ktoríprichádzajú za dedom na chalupu. Navonok nevinná príhoda rozprávajúca o vsúčasnosti typickom bytí bez pre nás nevyhnutných vecí – mobily, televízory, vleky apod. Anotácia nazadnej strane upozorňuje, že „celý tento výlet môže mať strašné následky. Naozaj spôsobia, že už nikdy nebudú Vianoce aže svet, aký ho poznáme, sa skončí?“
Úvodom deja nás autor drží vpredstave, že ide orealistický model vyrozprávania príbehu, vychádzajúci z toho, ako ovplyvňujú médiá aživot vmeste terajšie deti amládež. Tematika závislosti od technológií akomfortného bytia je prezentovaná cez postavu ôsmaka Richarda. „‚Šetri si mobil, aby sa ti nevybil,‘ upozornil ho otec. ‚Veď si ho udeda dobijem.‘ ‚No...‘ zatiahol otec. ‚Čo no?‘ ‚Dedo vchalupe nemá... elektrinu.‘ ‚Čože?!‘ Richard odprekvapenia zabudol zavrieť ústa. ‚Nemá elektrinu? To akože...?‘ Pomaly mu začala dochádzať celá tragédia tejto informácie. ‚To akože nemá ani telku aani internet?!‘ ‚Nie.‘“ (s.10). Jeho postoj sa nezmenil ani vtedy, keď sa už situácia okolo nudného pobytu udeda začala meniť. „Chlapci stáli pri drevenom rebríku, ktorého koniec sa strácal vtme podstrechou. ‚Choď prvý. Bol to tvoj nápad,‘ pobádal Matúš brata. ‚Pre mňa, za mňa,‘ odfrkol Rišo apoložil nohu na prvú priečku. ‚Ale lampáš mi nechaj tu dole!‘ ‚Zbláznil si sa?! Veď sa potme zabijem!‘ ‚Posvieť si mobilom.‘ ‚Už mám len 30 percent, musím šetriť baterku.‘“ (s. 23).
Naprieknovým okolnostiam, sa Richard neprispôsobuje úplne. Čiastočne si zachováva svoj rozumový postoj. „‚Mohli by sme skúsiť,‘ zamyslel sa Snežný motýľ, ‚predbehnúť svetlo svitania.‘ ‚To predsa nie je možné,‘ oponoval mu Richard. ‚Nič nemôže byť rýchlejšie nežsvetlo. Učili sme sa to.‘“ (s. 114). Karpinský čitateľa konfrontuje sracionálnym aempirickým oproti tomu, čo dokázané nie je. Slovne sa dištancuje, čím zachováva istú mieru relevantnosti dokázaným faktom, avšak vzápätí poskytuje fantázii voľný priebeh. „‚Keď ste sa to učili, tak to musí byť pravda,‘ pripustil motýľ už tretí raz počas tejto noci. ‚Ale pre istotu sa pevne držte.‘“ (s. 114).
Protipólom kpostave Richarda je jeho mladší brat Matúš. Autor však pri ňom balansuje medzi „Richardovým – racionálnym“ spôsobom fungovania a „detským – fantazijným“. „‚Ale potom na Vianoce neuvidíme žiadne rozprávky,‘ zamiešal sa do rozhovoru Matúš. ‚Neboj sa, dedo ti nejaké porozpráva. Vieš, koľko ich vie? Napríklad ojamipige astrašivtákoch, ovílach aškriatkoch...‘ ‚Čo je to jamipiga?‘“ (s. 10). Vpriebehu deja sa Matúš naplno oddáva viere vrozprávkové bytosti aparalelný, rozprávkový svet. Nestavia si hranice, nezväzuje sa. „‚Čokeby sme ju (vianočnú hviezdu) zahnali späť na dedovu povalu?‘ navrhol Matúš. ‚Môžeme to urobiť ako americkí kovboji, keď ženú pred sebou stádo dobytka.‘“ (s. 106). Karpinskému sa vďaka dvom odlišným postavám (i keď nie striktne bipolárnym) podarilo naznačiť problematiku utlmenia detskej predstavivosti arozvíjania či skôr viery vo fantáziu.
Takýto princíp sa stáva ústredným motívom. Výstavba textu funguje na báze reálnosti apredstavivosti, čo načrtá aj retrospektívne vyrozprávanie deja. Autor postupuje od príchodu na dedovu chalupu, cez zmenu povahy deja (prítomnosť rozprávkových postáv, magické schopnosti, boj dobra so zlom asnaha prinavrátiť späť to, čo je potrebné na zachovanie pokoja a víťazstvo dobra) späť kpríchodu, tentoraz však poznačeného udalosťami, ktoré sa možno stali amožno nestali. Klínii reálnosti využil autor biblický príbeh onarodení Božieho syna. Jeho podstatu vsadil Karpinský do nových podmienok anaznačil, čomu predchádzalo vroku, keď sa Matúš aRichard ocitli na Vianoce udeda. Prichádzame dokontaktu stroma kráľmi – Gašparom, Melicharom a Baltazárom, snažíme sa oprinavrátenie „vianočnej hviezdy“ späť do truhlice dovtedy, kým nepríde jej čas avnáznaku zdiaľky zazrieme aj putujúcu manželskú dvojicu. Všetko vnáznakoch asprisúdením nových úloh.
Základným princípom tejto knihy je súvzťažnosť medzi realitou afikciou, t. j. medzi aktuálnymi okolnosťami bytia afantazijnými prvkami, koncipovanie dvoch príbehov dojedného uceleného obrazu na pozadí súrodeneckých vzťahov aprostredia mimo mesta.
Dynamická súhra skutočného avymysleného odkryla nutnosť, ktorú zažívame prikaždom odtrhnutí sa od čisto rozumového… že niekedy sú veci iné, ako by sme čakali.
