Nina Veselá-Cohen, Mária Rišková: Milan Veselý – Plocha apriestor vdizajne
Bratislava: Slovart, 2020
Mnohé výstavy, knihy, divadelné afilmové plagáty nesú nezameniteľný rukopis Milana Veselého (1939 – 2015). Konečne ojeho diele vyšla monografia, ktorá bohato zachytáva nielen jeho tvorbu, ale aj vývoj slovenského grafického dizajnu.
Knižný výber toho najlepšieho zdiela Milana Veselého uzrel svetlo sveta na konci roka 2019, päť rokov po jeho smrti. Monografia má názov Plocha apriestor vdizajne. Na jej tvorbe sa zúčastnil rad významných autorov: dcéra výtvarníka, grafička Nina Veselá-Cohen, riaditeľka Slovenského centra dizajnu Mária Rišková č kunsthistorik Bohumír Bachratý. Opráci Milana Veselého pre Múzeum Židovskej kultúry napísal jeho riaditeľ Pavol Mešťan. Pár slov pridal filmový režisér Dušan Hanák. Všetci boli blízkymi spolupracovníkmi č priateľmi Milana Veselého. Monografia je pestrým sumárom celej Veselého tvorby. Okrem jeho výtvarných aktivít je popretkávaná aj obrazmi zdetstva arodinného života. Na vyše štyristo stranách tak získame prehľad ožánrovej mnohorakosti prác výtvarníka, ktorá nám doslova vyrazí dych.
Ilustrácie verneoviek
Máte doma vknižnici knihy ako Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Päť týždňov na balóne, 800 míľ po Amazone, č Cesta okolo sveta za osemdesiat dní od spisovateľa Julesa Verna? Verneovky začali na Slovensku vychádzať v edícii Mladé letá začatkom sedemdesiatych rokov minulého storoča. Postupne ich vyšlo tridsaťštyri a ich nezabudnuteľný grafický dizajn a ilustrácie vytvoril Milan Veselý. Pri ich tvorbe sa inšpiroval dielami Verneových súčasníkov, francúzskych kresliarov Édouarda Riou aHenri de Montaut. Milan Veselý k nim povedal: ,,Pre Mladé letá som robil veľa grafických úprav knižiek. Veľa som vtom období vystavoval apripravoval som výstavu na zaujímavú tému vKanade snázvom Svet vynálezov. Robil som tam nosnú, vstupnú časť – koláž zverneovských diel. Bola tam predstavená konfrontácia verneovských fantázií sreálnym životom. Pri tejto príležitosti ma vydavateľstvo oslovilo, č by som nechcel ilustrovať všetky pripravované verneovské knižky. Na začatku sme sa bavili iba oniektorých. Skončlo to napokon tak, že som ich ilustroval tridsaťštyri. Niekedy aj tri knižky za jeden rok.“ (s. 75)Spolupráca s vydavateľstvom trvala až do roku 1991.
Hra písmen
Veselý však neilustroval len romány Julesa Verna. Boli to desiatky kníh pre rôzne slovenské vydavateľstvá, pre ktoré pripravil grafický dizajn. V monografii sa nachádza výber z nich: Tisíc a jeden vtip od Jána L. Kalinu (Obzor, 1969), Žena pri okne Helfrieda Schreitera (Smena, 1977), Nebezpečné roky Dacie Marainiovej (Slov. spisovateľ, 1965). Vytvoril grafický dizajn edície Eva a edície Štafeta pre vydavateľstvo Smena (70. a 80. roky). Podieľal sa napríklad aj na vizuálnom prevedení kníh režiséra Dušana Hanáka Záznamy a odkazy (Petrus, 2006) a 3 scenáre (Lika Klub, 2008). Graficky výnimočná je kniha Tomáša Janovica Od ucha k(d)uchu (Tatran, 1987), ktorá je „príkladom kompozičnej hry a skladby písmen, slov, viet a ich zalomenia na stránke aj dvojstránke.“ (B. Bachratý, s. 47)
Priestor a plocha
Samostatnou a možno aj najväčšou kapitolou v diele Milana Veselého je práca pre rôzne výstavy. Jeho návrhy na výtvarno-priestorové riešenia boli invenčné amoderné. Mal cit pre tento typ umeleckej práce a pomerne rýchlo sa v oblasti etabloval. Na prvých výstavách participoval ako mladý, ešte len devätnásťročný. Podieľal sa na riešení niektorých častí výstavnej grafiky atypografie pre svetovú výstavu Expo ´58 vBruseli. Účasť Československa na tomto podujatí patrila k najväčším úspechom krajiny vdejinách Expa. Pavilón získal najvyššiu cenu Zlatá hviezda aďalších trinásť významných ocenení. Ocenený tu bol aj film Karla Zemana podľa románu Julesa Verna Vynález skazy.
Medzinárodná súťažná prehliadka umeleckých ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií vBratislave (BIB) je jednou z najstarších a najprestížnejších akcií tohto druhu. Diváci ju mohli prvýkrát navštíviť v roku 1967.Mladý výtvarník Milan Veselý vtedy vyhral súťaž na plagát aobálku katalógu a keďže prejavil veľký talent a profesionalitu, spolupracoval s BIB aj v ďalších rokoch. Motív štylizovaného jablka potom obmieňal počas viacerých ročníkov.
V sedemdesiatych rokoch bol Milan Veselý autorom pútačov a priestorových objektov mnohých výstav, nielen voblasti kultúry, ale aj priemyslu apoľnohospodárstva. Vytvoril výtvarné riešenia k výstavám Agrokomplex, Incheba č Interšport, výstave odievania, doplnkov abytového textilu Trenčín mesto módy a postupne sa stal jedným z najlepších a najžiadanejších tvorcov výtvarných riešení. Medzi najvýznamnejšie patrila napríklad nová expozícia v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, ktorá v roku 2005 získala Európsku cenu za dizajn.
Divadlá a film
Pri listovaní knihou ajej bohatou obrazovou časťou si uvedomíme, aká žánrovo pestrá bola dramatická tvorba na divadelných doskách počas minulých desaťročí. Milan Veselý tvoril plagáty pre SND, ale aj menšie č malé divadlá. Keď Milan Lasica aJúlius Satinský hrali v Divadle na Korze, ako napríklad Večer pre dvoch, vymyslel výtvarnú podobu plagátov týchto titulov. Najviac ich však vytvoril pre Divadlo Astorka Korzo ´90, kde pôsobila jeho manželka, herečka Zita Furková. Na mnohých sa stala jeho múzou. (Kvarteto, Einsteinova žena)
,,Počas dvadsiatich piatich rokov existencie súboru vytvoril Milan Veselý nielen logotyp divadla, ale inávrhy plagátov, bulletinov, vstupeniek, pozvánok, letákov, materiálov kvýročam, výstavám. Ich počet rátame na stovky,“ približuje dramaturgička Divadla Astorka Andrea DöDZá. ( s.182)
Špeciálnou kapitolou vdiele Milana Veselého sú filmové plagáty. V monografii nájdeme bohato zastúpenú tvorbu kfilmom Juraja Jakubiska ako Nevera po slovensky, Vtáčkovia, siroty abláznič Zbehovia apútnici. Vytvoril takisto plagát kfilmu Alaina Robbe-Grilleta aMartina Holého Muž, ktorý luže č k množstvu slovenských filmov, pričom nie raz platilo, že plagát bol lepší ako samotný film.
Holokaust
Epilógom výstavníckej tvorby Milana Veselého je jeho dlhoročná spolupráca s Múzeom židovskej kultúry. Začala sa v roku 1993 a predstavovala veľké množstvo zákazok na tvorbu expozícií, katalógov č rôznych objektov. Vrcholom sa stala koncepcia Múzea holokaustu vrekonštruovanom objekte bývalého pracovného tábora vSeredi, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum. Túto prácu na jednotlivých barakoch však Milan Veselý už nedokončl a v jeho diele pokračovala dcéra Nina Veselá-Cohen.
Monumentálna kniha Plocha apriestor vdizajne nám na ploche 430 strán dáva možnosť nahliadnuť do celoživotnej tvorby umelca, tvorby začínajúcej v druhej polovici dvadsiateho storoča a končacej v nedávnej súčasnosti. Množstvo farebných doteraz nepublikovaných reprodukcií poskytuje vzácny obraz nielen o diele Milana Veselého, ale aj o dizajnérskych trendoch v knižnej tvorbe č výstavníctve, z ktorých mnohé tento umelec aj vytváral.