ղľáԾ
(úⱹ)
ŽENY VPOLITIKE
„Ženy mávajú celulitídu. Preto Boh nemôže byť žena.“
Rita Rudner
Mary Wollstoncratová vo svojej publikácii „A Vindication of the rights of Woman“ (Obhajoba práv žien) vydanej vBritánii vroku 1792 tvrdila, že ženy majú rovnakú schopnosť chápať rozumové skutočnosti ako muži. Odvtedy ubehlo viac ako dvesto rokov aženy sa vpolitike objavujú rovnako zriedkavo, hoci ich schopnosť vnímať rozumové skutočnosti sa nezmenila. Dá sa to vysvetliť dvoma spôsobmi – alebo nie je pravdou, že ženy sú schopné chápať rozumové skutočnosti, alebo politika sama osebe nie je rozumovou skutočnosťou. Keďže ženy sa vo svete úspešne presadzujú vrozumových odboroch, ako sú veda, pedagogika, medicína, literatúra, umenie, gastronómia, adokonca posilňujú svoje pozície nielen vo fitcentrách, ale aj vo vojenstve či kozmonautike, treba sa splnou vážnosťou spýtať, či problém nie je vpolitike, anie vženách. Apologéti politiky vysvetľujú neúčasť žien vtejto „akože“ rozumovej skutočnosti tým, že politika je vraj pre ženy príliš abstraktná. Žena si údajne nevie predstaviť, čo znamenajú pojmy – riešiť záležitosti svetovej politiky, vedenie vojny, vraždenie, intrigy, boj omoc, koalícia či opozícia. Žena sa podľa „hoministov“ (opak feministiek) historicky vyvinula ako tvor, ktorej úlohou je prinášať nový život, zaisťovať rod, vychovávať nové pokolenie, dávať svojmu okoliu lásku, nespávať, keď sú deti choré, starať sa ochod domácnosti, vytvárať mužovi podmienky pre jeho rozumovú prácu. Všetky tieto činnosti sú veľmi konkrétne. Muž, ktorý denne od rána do večera rieši problémy svetovej alebo aspoň domácej politiky, nemá čas zaoberať sa vecami nepodstatnými. Prenecháva ich žene akým ona nespí pri dieťati, ktoré má horúčku, muž tvrdo chrápe, uťahaný zriešenia problému globálneho otepľovania, vojny vIraku, poklesu svetových zásob plynu, šírenia choroby šialených kráv ainých dôležitých vecí. Tento stereotyp pretrváva až do chvíle, keď žena ochorie, odíde za matkou alebo sa prosto smužom poháda aodoprie vykonávať pre neho „nepodstatné“ veci. Vtedy si muž uvedomí, že voľby vSpojených štátoch či uväznenie Chodorkovského sú síce dôležité, ale zasa nie až tak, aby mohol ísť do práce vspodnej bielizni používanej sedem dní, pokrčenej košeli, smradľavých ponožkách, hladný anemilovaný.
Muži to neradi priznávajú, ale skutočným dôvodom, prečo ženy vpolitike nie sú, je ten, že muži ich tam jednoducho nechcú. Ak by totiž ženy výraznejšie vstúpili do politiky, museli by si muži prať spodnú bielizeň sami aproblémy svetového mieru by riešili ich manželky. Pritom ženy vpolitike sú požehnaním pre národ. Teda, pre tú časť národa, ktorá tvorí najbližších rodinných príslušníkov žien vpolitike. Len manželia političiek vedia, aká je slasť mať ženu na zasadaní Rady Európy spocitom týždňa „tutovej“ slobody. Horšie je na tom paradoxne tá časť národa, ktorá za manželky političky nemá.
Muž je v podstate nespoľahlivý človek, pretože nikdy nemáte istotu, či nepovie pravdu. Žena, naopak, pravdu hovorí vždy. Upolitikov sme si zvykli, že kadiaľ chodia, tade rozprávajú. Ženy sú známe svojou mlčanlivosťou, ktorá je vpolitike dôležitá. Ženy sú aj šikovnejšie ako muži. Na rozdiel od nich dokážu vykonať malú potrebu bez použitia rúk, čo im umožňuje bezproblémové telefonovanie zmobilu. Aj sa vpriemere učia lepšie ako muži. Je teda najvyšší čas, aby sa svetový politický patriarchát zmenil.
Účasť žien v politike nie je nič nezvyčajné. V škandinávskych krajinách tvoria poslankyne neraz viac ako tretinu členov parlamentov. Aj keď vo vláde Slovenskej republiky vrokoch 2002 – 2006 nebola jediná žena (okrem záverečného intermezza sIvetou Radičovou), netreba zúfať. Egypťanom sa to podarilo tiež len 5500 rokov pred nami. Vstarom Egypte sa dostala prvá žena kmoci hanebne až v roku 3500 pred naším letopočtom. Vládla tam faraónka Hatšepsovet. Podobne ako na Slovensku o5500 rokov neskôr to bolo nevídané, pretože tradícia hovorila, že každý egyptský vladár musí byť muž. Jej otec však nemal syna, atak to riskol. Aby sa ľud veľmi nerozhorčoval, Hatšepsovet sa obliekala do mužského odevu anosila fúzy. Občas som podozrieval niektorých našich fúzatých politikov, či to tiež nie sú prezlečené ženy. Pri spoločnom používaní pisoára som sa však presvedčil, že môj dojem bol mylný. Hatšepsovet sa maskovala tak dokonale, že po dvadsiatich dvoch rokoch jej vlády poddaní ani nevedeli, že im vládla žena. Mnohí sa to však dovtípili, pretože tých dvadsaťdva rokov bolo najdlhším obdobím mieru vstarom Egypte.
Príklad s Hatšepsovet som neuviedol preto, aby slovenskí politici mali zneho, nebodaj, výčitky svedomia. Počet žien vo verejných aštátnych funkciách je nízky aj viných krajinách. Vroku 1984 mali napríklad britské železnice 591 vedúcich miest aznich boli obsadené ženami pekné dve miesta. Vroku 1987 tvorili vBritánii ženy 76 percent úradníckeho personálu vštátnej službe aznich bolo vo vyšších funkciách rovné 4 percentá.
Biskupské zhromaždenie v Konstantinopole, zvolané cisárom Justiniánom II. na jeseň roku 691 správne pohrozilo klerikom amníchom exkomunikáciou vprípade, že budú navštevovať kúpele včase, keď tam budú ženy. Cirkev počas celého stredoveku márne zvádzala boj za odstránenie verejných kúpeľov. VTaliansku začiatkom 20. storočia cirkev priamo zakazovala katolíkom pracovať vštátnych službách zdôvodu blízkeho ačastého kontaktu mužov ažien. Ešte začiatkom dvadsiateho storočia zakazovali niektorí nemeckí biskupi plavecké súťaže dievčatám.
Angažovanie žien v politike môže byť aj nebezpečné. Je známe, že Pinocheta zhodili ženy, 73 percent amerických žien bolo proti Bushovej invázii do Iraku arovnako sa ženy nebezpečne presadzovali aj vtotalitných režimoch. Kým za komunizmu bolo vpoľskom parlamente 20 percent žien, poľskí demokrati im ich karieristické chúťky „strihli“ apo páde komunizmu zasadlo do Sejmu už len 12 percent žien. Podobne „fedrovali“ komunisti ženy aj vMaďarsku, kde bolo do roku 1989 vparlamente 21 percent žien, ale vdemokratickom maďarskom režime už len pekných 7 percent. Bulharskí komunisti napríklad vpustili do komunistického parlamentu 21 percent žien, ale bulharskí demokrati sa „neondili“ aumožnili vstúpiť do parlamentu len 3,5 percentám žien. Bulhari si nebezpečenstvo žien vpolitike uvedomili najvýraznejšie. Slováci ostali oproti Bulharom aMaďarom vhanbe, keď za komunizmu bolo vo federálnom parlamente 29,5 percenta žien, ale my sme ich tlaku nedokázali odolať ado Národnej rady SR sa ich napríklad vIII. volebnom období dostalo presne 14,6 percenta. Je to jasný dôkaz, že parlamentná demokracia na Slovensku má ešte čo doháňať.
Kým všetky politické strany postavili na popredné miesta svojich kandidátok do volieb vroku 2006 aj ženy, zatiaľ jediná strana, ktorá naplno chápe škodlivosť žien vpolitike, sú kresťanskí demokrati, ktorí na kandidátku do volieb vroku 2006 postavili na prvých pätnásť zvoliteľných miest mužov. Nedá sa vylúčiť, že niektorí znich boli preoblečené ženy soholenými fúzmi apodpazuším, aby náhodou neodradili tradičnú voličskú základňu tejto strany – rurálne babky sfúzmi ibez nich. KDH je vženskej otázke príkladom pre ostatné strany na Slovensku.
HEREČKY VPOLITIKE
„Nie každá charakterová herečka je aj charakterovou političkou.“
Autor
V starom Ríme herečky neexistovali. Viac ako hercov si vážili bojovníkov. Rímsky senát dokonca zakázal počestným občanom zaoberať sa herectvom. Hercami mohli byť len otroci, cudzinci alebo prepustenci. Možno ipreto, lebo vRíme nefungovali žiadni dabléri. Ak na scéne amfiteátra život hlavného hrdinu divadelnej hry končil smrťou, žiadali diváci smrť reálnu, teda smrť predstaviteľa hlavného hrdinu. Bolo to zvyčajne vprípadoch, keď hlavný hrdina hral mizerne. To, či hral mizerne, sa zistilo podľa potlesku obecenstva. Preto sa mnohí herci poisťovali ado hľadiska posielali platených roztlieskavačov.
Herečky neexistovali ani v antickom Grécku. Ženské roly hrali muži. Hrali ich natoľko dobre, že mocní im za odmenu odpustili vykonávanie vojenskej povinnosti aplatenie daní. Niektorí muži hrali ženy tak dokonale, že sa stávali milenkami mocných. Už od starovekých čias herci takmer bez výhrady slúžili mocným ahrali komédie za pekné odmeny. Niektorým hercom sa už vtedy podarilo stať sa vplyvnými. Príkladom je herec, spevák, hudobník, básnik arecitátor Claudius Drusus Germanicus, známejší pod umeleckým menom Nero.
Keď sa ukazovalo, že pôsobiť v politike je príjemné, začali sa oto pokúšať aj herečky. Majú pre politiku dobré predpoklady. Sú trénované vdramatizovaní situácií, výborne ovládajú klaňanie sa aj profesionálnu pretvárku. Aby bola pretvárka presvedčivejšia, používajú rôzne líčidlá. Kým herci sa namažú, herečky sa nalíčia.
V našom regióne je najznámejšou dramatickou umelkyňou, ktorá vstúpila do politiky, herečka, ktorá sa zneznámych dôvodov urputne snažila presvedčiť verejnosť osvojom talianskom pôvode. Akoby pôvod maďarský bol menejcenný. Meno tejto už pomenej príťažlivej päťdesiatničky však hovorí jasne. Vhereckých kruhoch bola známa ako extrémna kariéristka, ktorá všetko vedela avšetkému rozumela. Netajila sa svojím vrúcnym vzťahom ksexu. Opanenstvo prišla údajne všestnástich. Dokonca vniektorých filmových úlohách sa objavila veľmi sporo oblečená až nahá. Chlapi ztoho mali radosť, bolo sa na čo pozerať. Sex jej vraj pomohol aj kzaujímavej hereckej kariére. Keď sa jej nahé prsia po prvýkrát objavili na plátnach kín, bolo ustavične vypredané. Nezdolná túžba po kariére ju priviedla krozvodu sprvým manželom, tiež známym človekom zumeleckej brandže. Keď zistila, že vherectve si už nebude môcť omotávať chlapov okolo prstov tak, ako sa jej to darilo dosiaľ, rozhodla sa pre kariéru vpolitike. Podarilo sa jej získať dokonca poslanecké kreslo vparlamente. Aj keď sa jej strana nedostala do vládnej koalície, jej ambície sa začali napĺňať. Tí, ktorí ju poznajú, jej predpovedajú vpolitike veľkú kariéru. Jej meno pozná unás takmer každý. Volá sa Ilona Stallerová, známejšia ako Cicciolina.
