ղľáԾ
Pamätník so svojským štýlomJuraj Šebo
Vlani vydaná kniha Kaviarne, krčmy vinárne vBratislave 1960 – 1989 nemala byť poslednou, ktorej uvedenia sa Juraj Šebo ešte dožil. Autor série spomienkových kníh, ktoré si získali veľa čitateľov mladších istarších vekových kategórií, zomrel nečakane posledný januárový deň vo veku 77 rokov.
Rodák zBratislavy, ktorý vyštudoval Vysokú školu dopravnú vŽiline, odbor spojov, a celý život pracoval v oblasti poštových služieb, sa dal na písanie až po odchode na dôchodok.
Začal knihou Zlaté 60. roky (2008). „Chcel som napísať niečo o našej mladosti bez pátosu a nostalgického spomínania. Nezdravá nostalgia, vyvýšená na stupeň duševnej choroby, to nie je môj prípad,“ povedal vjednom zrozhovorov pre Knižnú revue.
Po nečakanom úspechu napísal knihu sironickým názvom Normálne 70. roky, nasledovali Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky Turbo milénium. Vsérii pokračoval knihami ostarších dekádach, tak vyšli Budovateľské 50. roky, Pionierske 50. roky, Vojnové 40. roky Krízové 30. roky. Nie je to literatúra faktu či autobiografia, skôr – ako napísal publicista Alexander Balogh – subžáner historickej koláže.
Popri knihách ojednotlivých dekádach 20. storočia napísal aj ďalšie špecifické monografie, ktorými chcel zachovať spomienku na niektoré miesta, ktoré mizli zBratislavy zo života v nej – Tehelné pole, Bratislavské korzo, ale aj Také bolo PKO či vspolupráci sPetrom Procházkom Legenda V-klub. Bol fanúšikom rockovej hudby ako študent členom bigbítových kapiel. Podieľal sa aj na vzniku publikácie Slovenský bigbít na rovnomennom televíznom seriáli.
Ծ Útek zpekla (2017) opísal príbeh Arnošta Rosina, väzňa, ktorému sa podarilo ujsť zOsvienčimu. Šebo ho poznal zdetstva, ale otom, čo Rosin prežil, sa dozvedel až po jeho smrti. Podnetom na napísanie tejto knihy bolo pre Šeba rastúce sebavedomie fašistov vo verejnom priestore. Človek, ktorého rodičia ukrývali počas vojny židovskú rodinu jeho otec sa v50. rokoch stal politickým väzňom, dokáže sodstupom času intenzívne vnímať ohrozenie slobody.
„Hrou osudu som sa stal spisovateľom, nie však takým klasickým, ale skôr človekom snutnosťou vyjadrovať sa písaním,“ povedal pred pár rokmi pre Bratislavské noviny.
Celkovo vydal takmer dve desiatky kníh, väčšinu vo vydavateľstve Marenčin PT. A vpláne boli aj ďalšie...
Foto: Peter Procházka
