ղľáԾ
Estera už mala takú náturu. Stále musela riešiť niečo dôležité, v opačnom prípade sa cítila nevyužitá, teraz však prežívala nezáživné a nudné obdobie, dni išli ticho amonotónne ako naolejovaný motorček na šijacom stroji.
Aj šitie ju prestávalo baviť. Chlapci vyrástli adefinitívne ofrflali twistové nohavice abundy svysokým golierom, nezavážilo ani to, že im šila podľa strihov z Burdy. Vzmysle hesla „československá žena šije doma“ požičiavala Burdu aj švagrinám a kamarátkam, lebo vlastnila špeciálny poukaz na módny časopis, ktorý nebol bežne vpredaji. V bežnom predaji bolo iba oblečenie, ktoré sa nedalo nosiť. Šila aj sebe, lebo vobchodoch sodevmi svoju veľkosť nezohnala, prekysnuté atelnaté ženy socializmu mali smolu.
Neprešla ani minúta, čo si sadla do kresla, auž z neho namáhavo zdvihla veľký zadok. „Čo len budem robiť,“ nervózna aneposedná vymýšľala vymyslené.
Okatý deň sa tlačil cez okná do vyluxovaného bytu, videl vyumývanú umakartovú dosku na kuchynskej linke, kolenačky vydrhnutú laminátovú podlahu, chladnička voňala octom ana plechovej ruskej tácke boli vo vyrovnaných radoch ako vojaci pred hlásením naukladané čerstvo napečené medovníky.
Manžel prichádzal domov neskoro aiba občas mu uznala, že musia v robote fofrovať, lebo koniec päťročnice tlačí na výsledky ich činorodej vedeckej práce.
Chudák Igor bol zjej prehnanej poriadkumilovnosti unavený, v čistom avyleštenom byte sa cítil prenasledovaný na každom kroku apredčasne starol.
Mal aj chlapské problémy. Tvorba testosterónu sa mu rapídne znižovala, zdalo sa mu, že aj svalstvo mu ruka vruke sosobnou odvahou ochabuje, a nielen na inkriminovanom mieste, ale úplne všade.
„Somarina, to si iba namýšľam,“ žartoval nasilu, lebo mal dojem, že aj pindík, aj svalovina mu doslova atrofujú, nenormálne sa mu totiž stenčili už predtým tenké stehná aramená. „Mal by som sa viac hýbať,“ priznal si, ale potom ľahkovážne obišiel dobre mienenú osobnú kritiku, pretože aj on oveľa radšej trávil večer pred televízorom.
Situácia bola čoraz neznesiteľnejšia.
Bežný život sa mu komplikoval, jeho manželské aktivity klesali pod posteľ, nemal chuť na sex so svojou veľkou ženou, ale ani smenšími cudzími, nebol ani pekný, ani príťažlivý, iba plešivejúci vedecký pracovník, ktorý toho veľa neponúka.
Aj preto sa čudoval kamarátom, ktorí trúfalo strkali veľký nos do malého osieho hniezda ariskovali prípadný rozpad rodiny. Nevera po slovensky? Apotom nebodaj rozvod? Tak to ani náhodou, vážení občania! S tým sa neradno zahrávať! Rozvod či už zrozumu, alebo z nerozumu mohol pre zblúdilého socialistického občana znamenať koniec sveta. V socializme sa totiž nerozvádzalo. Morálny kódex budovateľa komunizmu to nepripúšťal.
Dvanásť kódexových bodov bolo na klinci zavesených aj na viditeľnom mieste vo vestibule výskumného ústavu aIgorovi neušlo, že vsiedmom bode sa hovorí omravnej čistote onoho budovateľa. O rozvodoch sa nepísalo vnovinách anezverejňovali sa ani štatistické údaje. Iba sporadicky askreslené. Čo keby aj tí druhí dostali chuť na také amorálnosti?
A ani byty pre rozvedených neboli, takže občania aobčianky sa zubami-nechtami držali rodinného kozuba. V nevýhode boli najmä muži, ktorí napokon prišli nielen onemilovanú ženu amilované deti, ale aj obyt. Náhradné bývanie mohli získať iba vysokopostavení sdobrými konexiami, alebo fešáci, ktorí si našli mladú či staršiu vdovu svilou pod Slavínom, dobrá bola aj na Kolibe.
Igor robil, čo mohol. Vposteli taktizoval, ako vedel, častejšie ako Estera sa vyhováral na bolesti hlavy aoveľa častejšie chodieval po večeroch vypiť si azamuzicírovať skolegami.
Nebanuje, že sa dal prehovoriť na hru na base, vzačiatkoch ich hudobnej produkcie to bola stopercentná sranda a teraz jeho jediná zábava. Basa, gitara, husle ahrmotajúci ozembuch nešli dohromady, ale po pár štamprlíkoch sa nezvyčajné kvarteto dalo ako-tak počúvať. Igor sa mancoval sbasou, čo-to sa za tie roky priučil hrať,aj sňou manipulovať, keď bol spoločensky aj umelecky unavený, svorne sa sotlčeným veľkým inštrumentom opierali ostenu.
Kolega Fero ako gitarista nestál za nič, ale lepšieho vústave nezohnali, atak ho postavili ku Karolovi sozembuchom, aby ho nebolo počuť. Zato huslista Samo hral vkomornom rozhlasovom telese, akeď sa knim pridali Vlado aj Števo, ktorí spievali vLúčnici, ich umelecký výkon sa výrazne zlepšil.
Igor sa v muzikantskej partii cítil dobre, no napriek tomu sa trápil. Preto sa vjednu precitlivenú chvíľu zdôveril Vladovi, ktorý chlapsky háklivú tému naťukol už dávnejšie.
„Kamarát, ak sa nezmobilizujeme,“ natvrdo zhodnotil ich sexuálnu indispozíciu, „tak sme vháji zelenom, keď raz prestaneme, už nezačneme, to ti je, dúfam, jasné!“
Igorovi to jasné bolo, obaja boli po päťdesiatke ato by im ešte mali sláky stáť vpozore.
Vlado v pude sexuálnej sebazáchovy nelenil ahneď na druhý deň im obom počas polhodinovej obedňajšej prestávky dohodol rande sdvoma mladšími slobodnými kolegyňami.
A? Aké a?
Nóóó! A čo sa stalo potom?
Anič. Nestalo sa vôbec nič.
To prepasené nič ich neskôr poriadne mrzelo. Možno by aj bolo kniečomu prišlo, veď im aj o veľa išlo.
Lenže oni dvaja?
Somári sprostí, neskúsení averní, pred ochotnými kočkami zdupkali.
Igor Zvara nechcel byť na život pritvrdý, vždy môže byť aj horšie, ibaže okrem rastúcej nervozity vrodine sa toho veľa nezmenilo. Akeby to povedal na plnú hubu: Nuda ako sviňa.
Vštáte panovala pevná sociálna a spoločenská istota, ako keď zatlčieš kôl do zeme. Mal teda byť nadmieru spokojný. No nebol. Lebo žiadny veľký život sa nekonal, iba všedný aťažko zmeniteľný.
Keď nemáš nepriateľa, tak načo sedlať koňa?
Aj politická situácia bola pokojná aznormalizovaná.
Asi by pomohlo, keby ti niekto riadne tresol po gebuli, povedali by mu mocipáni. Igorovi nebolo treba tresnúť po gebuli, aj tak vedel, že sjeho nespokojnými názormi to nie je celkom vporiadku.
Preto závidel občianskej väčšine.
Väčšina bola spokojná ašťastná. Zadarmo študovala, zadarmo mala zdravotnú starostlivosť aj podnikovú rekreáciu, lístky do divadla ana koncerty sa rozdávali za splnené aj nesplnené pracovné normy, zo zákona pracoval každý anikoho netrápila umelá zamestnanosť. Veď štát na to má! Tak aké krútenie nespokojným nosom? Anetrebanakúkať za západné štátne hranice, pozerať treba na východ, na gigantické úspechy veľkého sovietskeho brata. Igorovi sa priečilo prešľapovanie na mieste, keď vybočenie zradu nemalo šancu.
Akoby toho nebolo dosť, Estere sa už druhý rok nepodarilo vybaviť devízový prísľub do Juhoslávie.
„Šľak to trafil,“ rozčuľovala sa doma, ale ivpráci, aby aj ostatní počuli. Dôvod neúspechu bol jasný. Jej dlhoročný známy na správe pasov avíz na ministerstve vnútra odišiel do dôchodku apre rodinu Zvarovcov zhasla fajka. Estera nebola zas taká svetobežníčka, nemala vúmysle precestovať zemeguľu zhora nadol azboka nabok, predsa však na ňu doľahol pocitvnútornej auž aj zahraničnej neslobody. Do drevenej chatky pri maďarskom Balatone plnom špinavejplytkej vody aotravných komárov by ju nedostali ani najmodernejšou Karosou aBulharsko sa jej zdalo na samom konci politickým režimom dovoleného dovolenkového sveta.
„Mňa to vtej pisárni už vôbec nebaví,“ aj ďalšiu sťažnosť adresovala Igorovi, akoby on mohol za Balaton plný bahna, za tisícdvestopäťdesiat kilometrov vzdialenú Varnu aza jej málo platenú robotu.
„Volal mi Jožo, pridelili mu nový rušeň, tešil sa ako malý chlapec,“ skúsil to Igor z optimistickejšej strany.
„Som zvedavá, kedy vymeníš to tesnenie na kuchynskej vodovodnej batérii,“ obišla Jožov rušeň, obula sa do muža, lebo batéria minimálne dva mesiace tiekla na nesprávnom mieste.
„Čo hovoríš?“ rýchle pred ňou cúvol, aby ho nezramovala.
„Už som ti to povedala najmenej stokrát, ztej kvapkajúcej vody ma asi porazí,“ zazrela naňho, potrebovala sa pohádať.
„Strč do výpustu varechu, kvapky po nej stečú aprestanú klopkať,“ trúfol si na ňu, lebo keď sa jej nepostaví hneď na začiatku, má po chlebe.
Jej liezli na nervy kvapky vody ajemu ona.
„Pozval nás na budúcu sobotu, že to spolu oslávime,“ nedal sa.
„Oslava rušňa,“ pokývala hlavou. „Nieže zase pôjdeš k mäsiarovi a kúpiš točenú klobásu, vždy majú nachystané apotom ju nemá kto jesť!“
Začínala byť neznesiteľná.
Myslela si, že vo veľkom tele má životných hormónov, až-až anespotrebuje ich ani do deväťdesiatky, ale hormóny začali vypovedávať službu, skľučujúce nálady ju prepadali častejšie a zle spávala.
Diagnóza bola jasná: Starnúca žena na obzore.
