ղľáԾ
Ako je to shorormi, sci-fi, fantasy aich mixami v zborníkuԳá2020zo súťaže Martinus Cena Fantázie?
Ivan Aľakša (zost.): Գá 2020. Antológia fantastických poviedok
Šaľa: Գá media, 2020
Zborníky zo súťaží sú vždy zmesou rôznych autorských štýlov, postáv č lyrických subjektov, point, nápadov, alúzií. Vkaždom ročníku však možno hľadať určtú tendenciu. Ako je to shorormi, sci-fi, fantasy aich mixami vo Fantázii 2020?
Գá, azda najhrubší zborník spomedzi zborníkov vydávaných zo súťažných textov, zoskupuje víťazov ifinalistov vrôznych kategóriách Martinus Ceny Fantázie. Vhlavnom finále MCF 2020 súťažilo – ako vždy – 5 textov. Víťazom sa stal Martin Benkovič spoviedkou Na vlastnej koži. Ostatnými finalistami vhlavnej kategórii boli (od II. miesta po V.) Eliška Ducárová ajej sci-fi/fantasy Margita Besná, Jara Radošovská sfantasy poviedkou Prvý podivný prípad Urbana Baránika, Veronika Staníková so sci-fi/hororovoupoviedkou Tvorca svetov a Barbora Vinczeová afantasy/hororové Leto, bazén apílka na železo.
Fantastická všehochuť
Prejdime si to však od začatku. Od očakávaní cez prekvapenia až po zhodnotenie. Keďže žijeme vrôzne stupňovaných vlnách (kiežby fantázie) pandémie, dala by sa očakávať prevaha textov reflektujúcich systematicky naplánovanú manipuláciu svírusmi ateda postupne smocou a psychikou celýchnárodov č texty „nacicané“ epidémiami, konšpiráciami i postapokalyptickými víziami veľmi blízkej budúcnosti. Súťažné texty sa posielali do mája 2020 – obdobie uvoľnenia po prvej pandemickej vlne. Niektoré zrejme vznikali počas vtedajšieho lockdownu. Fantáziu 2020 však tvorí úžasná „všehochuť“, nesilená spoločenskými aktualizáciami. Zdá sa, že svet fantázie bude – našťastie – vždy krepčť okolo svojich autorov/autoriek a pučať bez ohľadu na to, č sa môžu ísť prejsť alebo nie.
Kto hodil najlepšie hororové bomby?
Čo sa týka tohto ročníka MCF, musím začať hororovou nádielkou. Je mrazivo silná ažeravo nápaditá. Dominovali výrazné askutočne silne napísané ženské charaktery – kladné, záporné iambivalentné. Vhororovom žánri boli zastúpené prevažne ženské autorky, spomedzi ktorých sa už viaceré dostali ido predchádzajúcich zborníkov. Tematicky najviac svietili nefunkčné rodiny, zktorých pramenila zraniteľnosť postáv alebo ich odhodlanie napraviť zranenia, a traumy jednotlivcov.
Najatraktívnejšie vnútorné svety a„najplíživejšie“ atmosféry stvorili najmä Ľuboslav Priesečan vŠú, Jana Tabačková vKmotre, Radka Horniaková vŠarhovi zpodsvetia, Eva Kašubová väپ, Veronika Staníková vo svojom Tvorcovi svetov a Barbora Vinczeová vLete, bazéne apílke na železo.
Šú získala Cenu Béla, ktorá sa udeľuje hororovým poviedkam. Majstrovsky zvládnutá atmosféra, ktorá sa stupňovala, pretože nechávala včtateľovi nádej, že ešte všetko – predsa len – môže skončť dobre. Smetiar Juro čelí smrti vlastného novorodeniatka a spája sa sosudom novorodenca, ktorého našiel pri triedení odpadu – doslova pupočnou šnúrou. Tá svojimi živelnými pohybmi ako jediná signifikuje, že dieťa žije. „Pupalovsky“ brilantný tragický paradox však vyúsťuje do smrtonosného víru bolesti, žiaľu azúfalej snahy (za)chrániť. Ľuboslav Priesečan „vyšťavil“ potenciál hlbokej traumy do napínavých, fantaskných obrazov azároveň tak ľudských aempatických. Poviedka akurát mohla skončť oodsek skôr. Inak bola paralela pupočná šnúra apovraz pre obesenca pútavo napnutá až do konca.
Poviedky Kmotra aŠarha zpodsvetia okrem toho, že vytvárajú autentický dobový obraz (Kmotra z našej histórie aŠarha zpodsvetia viac-menej zo súčasnej dediny s jej osobitým koloritom postáv a hierarchie), obe pracujú s komplikovanými súrodeneckými vzťahmi. Jana Tabačková vKmotre plnokrvne, poeticky pútavo avyzretým rozprávaním sleduje prvorodičku Katarínu vobdobí šestonedelia ajej strach očerstvo narodenú dcérku astaršieho synka, ktorému zastúpila mamu – svoju zomrelú sestru Aničku. Ľudové povery azvyklosti sú na dennom poriadku, ale pre Katarínu naberajú hororovú podobu, pretože je vnajzraniteľnejšej pozícii. Od ostatných vdome je oddelená kutňou, veľkou plachtou, ktorá symbolizuje, že priestor rodičky ešte nie je očstený. S týmto ľudovým motívom autorka veľmi funkčne anie prvoplánovo prepája stále nevyriešený, „nedočstený“ sesterský vzťah. Tabačková dokázala, že aj puto neukončené ani smrťou asesterská žiarlivosť môžu vybudovať dokonalú atmosféru anapätie. Aarchaickosť autorkinho štýlu učaruje od prvých viet.
Radka Horniaková zase vŠarhovi zpodsvetia skúma súrodenecký vzťah detí – mladšieho brata Martinka astaršej sestry Paťky. Táto poviedka vykresľuje zraniteľné hneď dve ženské hrdinky – Paťku astarú nahluchlú Krkajku. Obe zažívajú pocit vydedenia. Paťka z teplarodiny – chlad rodičov je trest za jej neposlušnosť aKrkajka zdedinského spoločenstva pre svoju „čudáckosť“ vyplývajúcu znažívania smužom tyranom. Vynikajúce dejové zvraty spoločne sautorkinou nenásilnou sondou do psychológie rodičovstva (aký má dopad porovnávanie súrodencov č trest nezáujmom) asúrodeneckého modelu – extrovert vs introvert – pôsobia na čtateľa jednotne. Horniakovej vrstevnatosť svetov, pocitov, motívov ladí sjej témou rôznych podôb prechodov do smrti vzávislosti od prijatia č odmietnutia smrti. Princíp, aký sa uplatnil ivo filmoch Šiesty zmysel (1999) aTí druhí (2001), veľmi dôstojne funguje ivŠarhovi zpodsvetia. Ak by sa text rozpracoval do dlhšieho útvaru, vzťah Martina aPatrície by sa mohol vycibriť apokračovať vlínii emotívne náročných nádherných rozprávok typu Bratia Levie srdce Astrid Lindgrenovej.
Ďalšia výrazná, ak nie najoriginálnejšia ženská anti/hrdinka, je äپ Evy Kašubovej. Odmyslime si úvodný odsek vytiahnutý zwikipédie oŽofii Bosniakovej, pretože príbeh aj bez tohto poznatku postupne prezradí, okoho ide. Brilantne preskupená duchovnosť atelesnosť vhistorickej postave, ktorá sa dodnes uctieva pre svoju starostlivosť otých najchudobnejších. Eva Kašubová prináša nový pohľad na historickú osobnosť – originálny, „neokukaný“ a... knakúsnutiu.
V Tvorcovi svetov Veronika Staníková síce podala málo podnetov kvizualizácii fantasy hry stvorenej hlavnou hrdinkou, no zato bravúrne pretransformovala uvoľnenie väznenej mysle (znásilnenej ženy) do rozzúreného medveďa. Starobylý strach zveľkého zvieraťa sa tu zmiešal spocitmi hanby, poníženia abolesti adesivo prešiel na nič netušiacich hráčov. Neuveriteľne silná a ťaživá poviedka.
Pomyselný kruh najsýtejších hororov uzatvára Leto, bazén apílka na železo Barbory Vinczeovej. Ide o horor sprvkami fantasy atentoraz silnou ženskou hrdinkou pochádzajúcou zinventára gréckej mytológie – sirénou. Dusné leto, šepkajúca zeleň okolo bazéna, rozpálený betón... Atmosféricky opäť výrazne dobrá poviedka svypointovaním, ktoré búra domnienku, že ľudskosť patrí iba ľuďom...
Na vlastnej koži – víťazná hororová poviedka celej MCF 2020 je síce alarmujúco aktuálna (témou rasizmu apopierania holokaustu), no čsto atmosféricky, vypointovaním sa vyššie spomínaným hororom vzbierke nevyrovná. Martin Benkovič akoby vsadil na istotu – slovo, ktoré želáš, sa musí obrátiť proti tebe – teda zhmotnenie virtuálnych „statusových“ útokov do násilia prežitého na vlastnom tele. To, ako sa rasizmus asexizmus hlavného hrdinu obracia proti nemu, sledujeme v príliš očakávaných situáciách.
Ešte jedna poviedka tento rok reflektovala rasizmus aholokaust, ato fantasy text Moniky Kandrikovej Dôvod číslo sedemdesiatšesť. Zdá sa mi, že táto autorka danú tému reflektuje originálnejšie abez pátosu. Nie priamočaro. Pavol náhodou zažije na vlastnej koži pocity ľudí vkoncentračnom tábore, lebo sa dostane blízko kúzla svojej rómskej kolegyne. Nie je to evidentný trest. Čím je katarzia vyvolaná nenápadnejšie, tým žiarivejšie potom svieti Pavlova premena myslenia. Kandriková si vybrala stále nevyhynuté drobné „nevinné“ rasistické poznámky medzi kolegami (pre adresáta však vždy veľmi osobné).
Horor Radoslava Kozáka ٱDZý muž rozpráva otom, ako sa dieťa otvorí postupne hocijakej autorite, ak nemá rodičov astarým rodičom akosi chýba citovosť. Podobné príbehy tu už boli, no ٱDZý muž je tak majstrovsky napísaný, že sa číta so zadržaným dychom. Osviežujúco pôsobí aj závan mysterióznosti vtakmer až magickom naviazaní na mesiac september.
Ostatné horory tvoria skupinu zručne napísaných, no niektoré dostatočne nevyužili načatý tematický potenciál alebo by si vyžadovali dlhší rozsah č prepracovanejšie pozadie postáv. Beáta Takáčová všپ vychádza zliterárnej/filmovej atraktivity intímneho napätia medzi partnermi (rodina ako znepokojivé miesto). Zlo je tu ľudské a starobylé ako „chtíč“, avšak do priestoru poviedky vchádza sčsta-jasna. Dobrá poviedka, ktorá si len pýta viac priestoru pre expozíciu zla azáver.
Mesačná sonáta Veroniky Sebechlebskej, držiteľky minuloročnej Ceny poroty MCF, je napísaná, samozrejme, veľmi kultivovane, no chýba jej jasný smer. Hra reality apredstáv by mala byť rovnako dobre odkódovateľná čtateľom ako každý iný žáner, aby znej plynul chcený pôžitok nejasnosti. Ak nie iviac.
Svetlejšie zajtrajšky Jany F. Stankovianskej zo zaujímavej dobovej atmosféry Československa abudovania prvých sídlisk odskočli do priamočareho vzťahového vzorca. Ako keby autorka vsadila do nášho prostredia prototyp béčkového amerického hororu, hoci veľmi zaujímavo ukazuje rozdielne verzie výchovy arodičovského záujmu ipribúdajúce napätie zprivykania na život na sídlisku.
Patričná fantasy divergencia
Balíček fantasy poviedok vo Fantázii 2020 rozbalíme poviedkou Mareka Vaňousa – Oskar aelixír života, ktorá získala Cenu OZ Fantázie za najlepšiu fantasy poviedku.
Poviedka s veľkým potenciálom, dobrým námetom akrásnym posolstvom, že fantázia – tvorba – písanie zachraňuje psychiku nielen čtateľovu, ale isamotného autora. No konkrétna realizácia už trochu zaostáva za víziou. Chýba akcia, všetko sa len prerozpráva (kým vsci-fi poviedke Človek je len slovo Jána Gálika napríklad konverzácia funguje ako legitímna dejová platforma) askončí predvídateľne jasne.
Vtejto kategórii má jednoznačné prvenstvo poviedka Elišky Ducárovej Margita Besná. Úžasný svet budúcnosti, ktorý vlastne vyzerá ako minulosť. (Evokuje magazín aseriál Heavy Metal.) Názov konotuje niečo dôverne známe zčas povinnej školskej dochádzky. Z Bottovej balady Margita aBesná si autorka berie zvučnosť mien ačernobielu explicitnosť charakterov hlavných postáv, zktorých vytvára meno jednej hrdinky spatričnou fantasy bipolaritou. Osobne mi je sympatické, že sa ešte vždy do päťky prebojuje fantasy sumne skonštruovaným bojom dobra azla vneopozeranom, plne funkčnom svete. Je tiež dobré vedieť, že je tu začínajúca autorka, ktorá sa nebojí triafať do typických bodov power fantasy aísť za nádejou.
Jary Radošovskej Prvý podivný prípad Urbana Baránika získal Cenu poroty (spolu spoviedkou Martina Benkoviča Na vlastnej koži). Autorka šikovne vyskladala postavu Urbana Baránika, ktorého kúzelné schopnosti vychádzajú zpsychickej úľavy pri vyslovení nadávky. Svet čarodejníkov existuje utajený, ale vsymbióze snormálnym svetom. Hoci ide ozaujímavý text, pôsobí trochu ako dobre napísaný pilotný diel komediálneho fantasy seriálu. Samotná postava ajej energia drží všetko pohromade. Zápletke však chýba jedinečnosť.
Ostatné fantasy poviedky dopĺňajú tú správnu divergenciu fantazijných príbehov.
Prachy sa vždy zídu Simona Crabaka je ľahký zábavný príbeh ozlodejoch, ktorí vykrádajú múzeum mágie. Nevybrali si však tie najbezpečnejšie artefakty.
Vpoviedke Hugo Zeleň Silvie Zeumerovej je rozpracovaných niekoľko zaujímavých motívov, ale nebol prepracovaný ten, ktorý mohol vytvoriť hlboký príbeh. Škoda, že fakt, že matka počuje myšlienky svojho mentálne zaostalého syna, ktorý postupne začal páchať vraždy pod vplyvom prekliateho zeleného kameňa, nemalo vlastne nijaký dejotvorný význam.
Barbore Marasovej sa v Slepej nenávisti podarilo vyjadriť svoje nadšenie zvytvárania slovanského fantasy sveta, ktorý dobre funguje ato, že kolieska jeho deja zatiaľ šliapu predvídateľne, sa ďalším aďalším písaním prepracuje.
Sci-fi sci-tom
Sci-fi poviedky Fantázie 2020 zase ponúkajú cestovanie naprieč časom, priestorom i sci-fi vhlave č na druhej strane galaxie. Vtroch topkách sci-fi nákladu – Chyba 503 Matúša Ľudmu, Gregova dilema Viktora Gregora a Človek je len slovo Jána Gálika – detegujeme vyspelé technológie izávažné rozhodnutia. Avšetko súžasným (sú)citom.
Chyba 503 – príbeh zblízkej budúcnosti napísanýtak prirodzeným jazykom, ako keby autor (amy čtatelia spolu sním) skutočne pochádzal zdoby, oktorej píše. Hoci si všíma našu zvyšujúcu sa závislosť od moderných technológií, poviedka nekritizuje, naopak, ukazuje ľudskú schopnosť poradiť si sťažkosťami sich pomocou, ale inapriek ich zlyhaniam.
V Gregovej dileme nadväzuje dobrodružstvo dvoch výskumníkov, uviaznutých na vzdialenej planéte plnej obrovských mravcov, na starú školu vedeckej fantastiky. Autor využíva novinky ztechnických magazínov alebo dokumentárnych filmov do takej miery, aby sme ako čtatelia prežili údiv nad vyspelými, apredsa povedomými technológiami azároveň sa vedeli stotožniť smorálnymi dilemami, pred ktoré budú postavení aj naši potomkovia.
Človek je len slovo nás necháva okúsiť vzdialenú budúcnosť, vktorej Zemi vládnu roboti. Podarilo sa im vyriešiť všetky problémy planéty (vrátane ľudstva) ateraz, zbavení účelu, hľadajú nový zmysel. Nachádzajú ho vprekvapivom zdroji – vpokání.
V sci-fi poviedke Barbary Zmuškovej Vstarobe akoby si našiel sa dostáva kslovu stále aktuálny problém, ato závislosť od technológií. Pre protagonistu osobne, citeľne aktuálny. Sledujeme, ako sa sním (ne)vysporiadava aklesá hlbšie po začarovanej špirále. Hoci rozuzlenie umne nastavenej zápletky nebolo nečakané, úprimnosť aintímnosť pocitov, ktoré autorka preniesla na svojho hrdinu, nás nútia dúfať v šťastnejší koniec.
Autorka poviedky Zožrať zaživa Tereza Stebylová sa ani vnajmenšom netají tým, aký druh médií schuťou konzumuje, naopak, vzdala im čestnú avtipnú poctu. Pre hráčov MMORPG avšetkých milovníkov animežánru isekai sú jej témy sympaticky, ba až sentimentálne povedomé. Možnosť elektronicky zálohovať ľudské vedomie ponúka nepreberné množstvo posmrtných (herných) svetov, vktorých možno stráviť večnosť. Hráč bez živých tiel, do ktorých by sa mohli vrátiť, však čelia novej, prekvapivej hrozbe.
Poviedka Sodoma/Gomora Tomáša Hrábka brutálnosťou hlavného (anti)hrdinu asystému, pre ktorý pracuje, pripomína klasiky typu Sudca Dredd č Robocop, no v ich spoločnosti pôsobí trochu tuctovo. Hoci absurdný humor funguje, bohužiaľ, zo sveta vidíme primálo na to, aby sme mohli skutočne nasať ten pravý cyberpunkový vzduch. Sledujeme šnúru banálne popísaných stupňujúcich sa ukrutností konaných vmene poisťovacej spoločnosti, až kým nenarazíme na etnického Slováka svalaškou.
List do minulosti Miroslavy Mališovej je najnevýraznejší text spomedzi celej zbierky, ktorý sa pokúša vytvoriť silnú hrdinku v Young Adult žánri. Nič také sa mimo dialógov nestane acelkom nevyužitý závan podozrivo zvedavého chlapca sa končí... romancou. Konflikt, hoci nemusel byť súčasťou vzťahu, tu chýba ako soľ.
Գá 2020 vpár riadkoch
Aj tento ročník Martinus Ceny Fantázie dokázal, že máme dobré rozprávačky/rozprávačov, besnú chuť na žánrovú literatúru apríbehy hodné knižného spracovania.
Objavili sa témy holokaustu, uskutočneného ineuskutočneného otcovstva, súrodeneckých vzťahov, lepšie iprvoplánovejšie spracovaný (starý dobrý) boj dobra azla, autentické svety blízkej budúcnosti aväčšina tento rok sakcentom najmä na silné ženské hrdinky.
Kiežby všetci autori zFantázie 2020 začali písať knihy. Viete si predstaviť tú paletu fantasy/sci-fi/hororového žánru? Len sa namnož, fantázia!
Dominika Madro (1990)
Vyštudovala slovenský jazyk aliteratúru na FiF UK vBratislave, následne dramaturgiu ascenáristiku na VŠMU. Vyhrala Martinus Cenu Fantázie 2019 iPoviedku pre deti 2019. Debutovala románom äٲԱ (KK Bagala, 2019). Píše recenzie irozhlasové rozprávky apripravuje fantasy román.
