Cena Hermanna Kestena pre Irenu Brežnú

Silný hlas prenasledovaných. Tak vníma tvorbu aaktivity slovensko-švajčiarskej spisovateľky Ireny Brežnej nemecké centrum PEN, ktoré sa rozhodlo udeliť jej Cenu Hermanna Kestena za rok 2021. Cenu, ku ktorej laureátom vpredchádzajúcich ročníkoch patrili Günter Grass a Anna Politkovská, si Irena Brežná slávnostne prevezme 18.novembra vnemeckom Darmstadte.

„Irenu Brežnú oceňujeme nielen ako spisovateľku, ktorej tvorbu ovplyvňujú vlastné skúsenosti smigráciou, ale najmä ako angažovanú autorku, ktorá sa po celý život neúnavne zasadzuje ospravodlivosť adala hlas disidentom aprenasledovaným vo východnej Európe. Vlastnými textami vytrvalo bojovala proti diktátu ticha anečinnosti,“ uviedol Ralf Nestmeyer, viceprezident nemeckého centra PEN.

Aj podľa hessenskej ministerky umenia a kultúry Angely Dornovej si Irena Brežná toto ocenenie rozhodne zaslúži aje ženou, od ktorej sa môžeme učiť. „V textoch Ireny Brežnej sa navzájom mieša aporovnáva viacero kultúr. Jej myslenie apísanie hlboko formovalo pôsobenie v Amnesty International. Cestuje po svete asleduje ho bystrými očami, kontaktuje sa spozostalými vojnových obetí, odsudzuje nespravodlivosť avo svojich knihách ačlánkoch dávahlas prenasledovaným. Angažuje sa viac ako je bežné vnovinárskom povolaní avo vojnovej žurnalistike,“ citoval vyjadrenie ministerky portál nemeckého centra PEN.

Irena Brežná sa narodila v Bratislave v roku 1950. V roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska. Vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako tlmočníčka, učiteľka ruštiny, koordinátorka vAmnesty International, novinárkaavojnová reportérka pre nemecky píšuce médiá. Podporovala rôzne humanitárne aľudsko-právne projekty vGuinei, Rusku, Čečensku aj na Slovensku.

Píše po nemecky a je autorkou desiatich kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov. Získala viacero novinárskych aliterárnych cien v Nemecku, vo Švajčiarsku a na Slovensku. Za román sdvojznačným názvom Nevďačná cudzinka (Aspekt, 2014, 2016) o jej vlastnej skúsenosti semigráciou, ale aj opocitoch a prežívaní súčasných migrantov autečencov, získala slovenskú Cenu Dominika Tatarku aLiterárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Vslovenskom preklade vyšli okrem jej príspevkov vmédiách knihy Psoriáza, moja láska (Archa, 1992), Tekutý fetiš (Aspekt, 2005) aromán Na slepačích krídlach (Aspekt, 2008, 2010).