ղľáԾ
Andrej Hrabušický, Silvia Ilečková: Karol Ondreička
Bratislava: Slovart, 2021
Monografie, venované životu adielu vybraného autora, patria vnašom prostredí kpomerne častým druhom literatúry oumení. Zväčša majú ambície predstaviť tvorbu niektorej umeleckej osobnosti vširších kontextoch výtvarného umenia azároveň priblížiť čitateľovi jej životné osudy. Vtomto smere je zaiste zaujímavým počinom kniha s titulom Karol Ondreička, venovaná slovenskému maliarovi, grafikovi ailustrátorovi Karolovi Ondreičkovi staršiemu (1889 – 1961). Jej zostavovateľmi sú historici umenia Aurel Hrabušický aSilvia Ilečková, známi unás viacerými prácami vspomínanom žánri.
Už na prvý pohľad upúta táto 272-stranová kniha čitateľa svojimi formálnymi kvalitami. Autorom vizuálu je známy dizajnér Palo Bálik, nesúci viacero ocenení voblasti knižného dizajnu. Vďaka kombinácii jeho typografického názoru svýberom kvalitného papiera aprebalu knihy sa vydavateľovi – Slovartu, podarilo opäť dokázať, že jeho cieľom je prinášať na trh publikácie spĺňajúce požiadavky najnovších trendov vo svete knižnej produkcie. šٰ spomenuté vlastnosti tak robia predkladanú knihu mimoriadne vizuálne atraktívnou, čo jej môže pomôcť nájsť si cieľovú skupinu aj medzi zberateľmi „pekných kníh“.
Rovnako zaujímavo je však koncipovaný aj jej obsah. Celkovo ho možno rozdeliť na tri hlavné časti, ato Maliarske dielo, Grafické dielo a貹á.
Vysoká odborná úroveň
Prvá časť, ktorej texty napísal Aurel Hrabušický, dokumentuje umelecký vývoj Ondreičku vmédiu maľby vpriebehu jeho jednotlivých životných etáp. Názvy konkrétnych kapitol pritom pomenúvajú hlavné línie tvorby, typické pre dané maliarovo obdobie. Do ich výkladu autor textov navyše obozretne vpletá aj dobové súvislosti a životopisné údaje, ktoré sú takto ešte pútavejšie adobre pochopiteľné aj pre menej oboznámeného čitateľa. Každá kapitola sa začína celostránkovou fotografiou umelca, nejakým spôsobom odzrkadľujúcou jeho osobný aj umelecký rast. Čitateľ vpriebehu textu nenarazí len na množstvo kvalitne reprodukovaných diel, ale aj na skice, fotografie či tlačové materiály. Pri texte je navyše veľkým plusom jeho vysoká odborná úroveň, ešte obohatená rozpracovaným kritickým aparátom. Nie je totiž pravidlom, že sa vobdobných publikáciách objavujú podrobné odkazy na literatúru, tobôž nie na jednotlivé archívne zdroje. Autori pracovali so širokým spektrom prameňov, čo možno sledovať vprekvapivom objeme aktualizovaných informácií. Súbor nových údajov ainterpretácií treba hodnotiť ako najvýraznejšie prínosy textu, dopĺňajúce nielen profil jedného autora, ale aj celkovo metódy prístupu kinterpretácii slovenského moderného umenia.
Príklad pre ďalších
Druhá časť publikácie sa venuje ďalšiemu dôležitému odvetviu Ondreičkovej tvorby, ktorým je knižná ačasopisecká grafika ailustrácia. Silvia Ilečková vnej predstavila najvýznamnejšie umelcove práce, pričom sniektorými znich sa ešte dodnes stretávajú generácie detí a mládeže. Možno ich nájsť vtituloch známych autorov, akými sú napríklad Jozef Cíger Hronský, Ľudmila Podjavorinská, Ľudo Ondrejov aďalší. Samostatná kapitola je venovaná najstaršiemu aazda aj najznámejšiemu ilustrovanému periodiku pre deti amládež na Slovensku, časopisu Ծč. Práve stýmto mesačníkom je Ondreičkova tvorba veľmi úzko spätá.
Tretiu časť publikácie by sme mohli nazvať aj faktografická. V 貹áe nájdeme okrem cudzojazyčného resumé, stručného životopisu azoznamov reprodukcií a skratiek aj ďalšie, veľmi hodnotné kapitoly. Prvou znich je rozsiahla Bibliografia, dôležitá pre prípadných záujemcov o ďalší výskum konkrétnych problémov spätých sautorom. Zároveň spoľahlivo dokladá veľké množstvo zdrojov, využitých pri tvorbe monografie. Pre výskum voblasti výstavníctva agaleristiky je dôležitá aj ďalšia kapitola snázvom ýٲ, mapujúca inak celkom málo známe výstavné aktivity venované tvorbe Ondreičku. Napokon je to kapitola Grafické dielo, ktorá je súpisom autorovej grafickej tvorby, dôležitým pre výskum voblasti ilustrácie agrafiky vprvej polovici 20. storočia na Slovensku.
Knihu Karol Ondreička treba brať vrôznych ohľadoch ako pozoruhodný príspevok kportrétu významnej osobnosti slovenského umenia 20. storočia. Po obsahovej iformálnej stránke je mimoriadne inšpiratívnou vžánri umeleckých monografií avbudúcnosti sa azda stane príkladom pre ďalšie podobné počiny.
Adrián Kobetič (1995)
Absolvoval štúdium dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Zaoberá sa stredovekým a súčasným umením, v rámci ktorého pripravil viacero výstavných projektov. V súčasnosti pracuje ako kurátor v Nitrianskej galérii a zároveň je doktorandom na Ústave dejín umenia SAV a Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Žije v Trnave.
Ilustrácia: Karol Ondreička Cigánsky pohreb (1933), SNG
