ղľáԾ
Covid-19 zaskočil všetkých, pristihol ľudstvo nepripravené, hoci pandémie ho sužujú od nepamäti. Americký novinár Fareed Zakaria na to reagoval knihou 10 ponaučení pre postpandemický svet.
Keď žijeme vmalej krajine, ani si neuvedomujeme, ako naše videnie sveta ovplyvňujú jej rozmery. Neriešime problémy sveta, lebo ich môžeme ovplyvniť len veľmi málo aprirodzene sa venujeme tomu, čo sa nás bezprostredne dotýka ana čo máme dosah. To platí aj pre našu žurnalistiku. Novinári vedia, že sa musia venovať otázkam, ktoré si kladú ich čitatelia, hoci si uvedomujú, že problémy sveta sú aj našimi problémami. Jasne to potvrdzuje kniha ich amerického kolegu Fareeda Zakariu 10 ponaučení pre postpandemický svet, ktorá vyšla vKnižnej edícii Denníka N.
Je to pohľad zveľkej krajiny avenuje sa otázkam, ktoré sa týkajú celého sveta, no hneď vprvej kapitole sa presvedčíme, že veľký svet si s niektorými vecami nevie rady rovnako ako malá krajina. Covid-19 zaskočil všetkých, pristihol ľudstvo nepripravené, hoci pandémie ho sužujú od nepamäti. Krajiny vydávajú obrovské prostriedky na vývoj zbraní pre vlastnú bezpečnosť, no stačil malý vírus avšetky sa ocitli vohrození. Onebezpečenstve patogénov pritom dobre vieme,dohodli sme sa dokonca na Dohovore ozákaze biologických zbraní, no úrad, ktorý dohliada na jeho implementáciu, je slabý, má „len štyroch zamestnancov arozpočet menší než priemerná prevádzka McDonaldu“.
Druhé ponaučenie pripomína dôležitosť štátneho aparátu, ktorý nemusí byť veľký, ale efektívny. Podľa Univerzity Johna Hopkinsa bola Amerika ešte vjúli 2019 najlepšie pripravenou krajnou na boj sepidémiou. Oneskorené, slabé achaotické opatrenia federálnej vlády spôsobili, že vkrajine, „v ktorej žije len 5 percent svetovej populácie, bolo až 25 percent zo všetkých potvrdených prípadov nákazy na celom svete“. VUSA stále pretrváva nedôvera kštátu. Kongres aj vmaličkostiach riadi úrady, nenecháva im priestor na nezávislosť aflexibilitu, akú majú napríklad vkrajinách severnej Európy, ktoré dávajú viac právomocí odborníkom, väčšiu autonómiu úradníkom adosahujú väčšiu efektivitu systému riadenia.
Slabiny voľného trhu
Spoločenské zmeny vnašej časti Európy nastali vo chvíli, keď vrcholila politika, ktorú presadzovala Thatcherová aReagan. Aj my sme uverili, že všetky problémy vyrieši otvorený trh arozsiahla liberalizácia. Teraz sa kyvadlo dejinného pohybu vydalo opačným smerom. Noviny Financial Times trh aliberalizáciu vždy podporovali, no Zakaria uvádza tento citát zich vydania vapríli 2020: „Vlády musia prevziať aktívnejšiu úlohu vekonomike. Musia vnímať verejné služby ako investície, nie ako náklady amusia hľadať spôsoby, ako spraviť trhy bezpečnejšími.“ Už ani pravica nemá nič proti štátnym dotáciám aprotekcionizmu. Trhový princíp ukázal svoje slabiny najmä voblasti zdravotníctva. Zdravotný systém vSpojených štátoch je obrovský, zložitý a... drahý. Potom neprekvapí, že jedna nórska univerzita na začiatku pandémie uverejnila inzerát, vktorom žiadala svojich študentov, aby sa vrátili domov, ato „najmä ak prebývate vkrajine snerozvinutou zdravotnou infraštruktúrou aso slabými zdravotnými službami, ako napríklad vUSA“. Univerzita neskôr vymazala časť oAmerike, pretože si uvedomila, že spôsobila faux pas – ako sa vraví, „omylom povedala pravdu“. To je ďalšie ponaučenie: „Vysoko nerovný prístup kzdravotnej starostlivosti je súčasťou rozsiahlejšej dynamiky v ,pay-to-play´ spoločnosti, kde všetkému vládne trh, aak si nezaplatíte, tak nie ste súčasťou hry“.
Pandémia pripomenula verejnosti úlohu odborníkov, vlády sa pri svojich rozhodnutiach opierali oich rady. No keď sa Trumpa ako kandidáta na prezidenta opýtali, sktorými zahraničnými odborníkmi sa radí, odpovedal: „Radím sa sám so sebou, som číslo jeden, pretože mám skvelý mozog.“ Spoliehal sa na svoju intuíciu aneváhal navrhnúť, aby si ľudia mohli do tiel vstrekovať čistiace prostriedky. Vpočiatočných fázach pandémie boli lekári, vedci aúradníci vťažkej situácii, mali nedostatočné aniekedy chybné informácie, no museli prijímať závažné rozhodnutia snedozernými následkami. Verejnosť chce len jasné adefinitívne výsledky, lebo netuší, ako veda funguje. Ak chceme túto aďalšie pandémie prežiť, musíme počúvať odborníkov, ale aj odborníci musia počúvať ľudí.
Technológie a nerovnosť
Keď píšeme odnešnom svete, nemôžeme sa vyhnúť témy internetu, lebo dnešný život je digitálny. To je aj názov ďalšieho Zakariovho ponaučenia. World Wide Web vznikol len vroku 1990, ale už stihol zásadne zmeniť mnohé oblasti nášho života. Povedľa materiálnej ekonomiky vznikla ekonomika digitálna azačína ovládať tú prvú. Vznik pandémie ukázal dôležitosť technológií vzdravotníctve azmenil prácu jeho zamestnancov. Vidno to voblasti diagnostiky, ktorá spočíva vzbere, organizovaní aanalyzovaní informácií. Skúsený lekár sdlhoročnou praxou vidí možno tisícky pacientov aprečíta stovky článkov. Umelá inteligencia softvéru dokáže zanalyzovať desiatky miliónov údajov opacientoch astovky tisíc štúdií vpriebehu niekoľkých minút. Dnes ľudia pracujú svyššou inteligenciou, no nie sú jej ani úplne nadriadení. „Istým spôsobom je to presnejšie vyjadrenie nášho skutočného miesta vnesmierne obrovskom vesmíre.“
Americký autor si nemohol nevšimnúť, ako nové technológie zvyšujú nerovnosť. Vyžadujú si nové investície atie majú veľké firmy. Vrokoch 2001 a2013 najväčších 5 percent firiem zoblasti služieb zvýšilo produktivitu o44 percent, ostatné spoločnosti ztohto sektora len o5 percent. Veľké spoločnosti majú stále väčšie zisky aväčší podiel na trhu,menší konkurenti sú ponechaní svojmu osudu. Je to ukážka toho, čo ekonómovia nazývajú „Matúšov efekt“ podľa pasáže vEvanjeliu podľa Matúša: „Lebo každému, kto má, sa pridá abude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má.“ Pandémia tento proces ešte urýchlila.
Je ľahké nenávidieť globalizáciu
Pri poučení oglobalizácii si treba hneď na začiatku pripomenúť: „je ľahké ju nenávidieť, je pohodlné ju obviňovať aje nemožné ju zastaviť“. Vzhľadom na prudký nárast komunikačných aprepravných možností vnímame globalizáciu, jej možnosti anebezpečenstvá ako záležitosť posledných desaťročí. Tento proces sa však začal už dávno. Osvietenský ekonóm Adam Smith navrhol dva dátumy: rok 1492, keď Columbus doplával do Ameriky, alebo rok 1498, keď Vasco da Gama našiel novú cestu do Ázie okolo Afriky. Výroba aobchod sa neobmedzovali na jeden svetadiel, ale začali využívať možnosti medzikontinentálnej výmeny. Za posledných tridsať rokov sa medzinárodná deľba práce rozvíjala skokom. Vroku 1990 boli priame zahraničné investície na úrovni 240 miliárd dolárov, vroku 2016 to bolo už 2,7 miliardy. Pandémia vyvolala vmnohých krajinách strach z prílišnej závislosti od zahraničných výrobcov kľúčových zdravotníckych potrieb. Začalo sa hovoriť onávrate výroby do domovských krajín. Bohatstvo vyspelých krajín však negeneruje výroba, ale služby. VAmerike, ale aj vNemecku, sa 70 percent HDP tvorí voblasti služieb ato isté platí aj opracovných miestach. Vo Francúzsku tvorí výroba menej než 10 percent HDP. Nie je namieste nazývať tieto krajiny industriálnymi, keď sú vskutočnosti postindustriálne, aobnovovanie priemyselných závodov vtýchto krajinách by bolo veľmi nákladné.
Fareed Zakaria sa díva na svet očami Američana, ktorý si uvedomuje, akú dôležitú úlohu hrá jeho krajina vo všetkom, čo sa vo svete deje, no ako prisťahovalec vidí aj slabé miesta spoločenského systému, ktorý nie je vždy efektívny asociálne spravodlivý. Uprednostňuje Ameriku otvorenú medzinárodnej spolupráci, lebo iba „ak ľudia spolupracujú, dosiahnu viac ariešenia sú trvalejšie, ako keď konajú individuálne“.
František Hruška (1944)
Literárny historik aprekladateľ. Pôsobil na univerzitách vNeapole, Ríme aMoskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve vRíme. Sústavne spolupracoval sKatedrou romanistiky na FiF UK vBratislave, ktorú viac rokov viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám akultúre.
Ilustračná fotografia:Zdravotníčka po skončení služby vnemocnici vtalianskom Pesare včase pandémie koronavírusu vmarci 2020.
Foto: Alberto Giuliani / wikipedia.org
