ղľáԾ
Vy neviete, kto je Pinky Bum? čuduje sa rozprávač vúvode knihy Daniela Heviera Pinky Bum. Vzápätí sa však priznáva: „Hoci, keď nad tým tak rozmýšľam, ani je neviem poriadne, KTO je to. Isté je iba to, že Pinky Bum JE.“ Kto teda je Pinky Bum aočom je najnovšia Hevierova kniha?
Samotná postavička zvláštneho amožno čudáckeho starého mládenca, ktorý má dlhý nos, ešte dlhšie vlasy anajdlhšie nohy, nosí slnečné okuliare (ale len keď nesvieti slnko) afúzy zn. mrož, sa objavila vrozhlase už vroku 1995 (dramaturgia Beata Panáková, réžia Milena Lukáčová) avroku 2021 sa 30 zpôvodných 52 rozhlasových príbehov dostalo aj do knihy.
Vjednotlivých krátkych poviedkach či rozprávkach Pinky Bum prežíva rôzne „všedné dobrodružstvá“, a hoci toto spojenie pôsobí ako oxymoron, je to pravda, lebo aj Pinky Bum je vlastne akýmsi protirečením, je totiž „najneznámejší zo slávnych ľudí“.
Sjemnou poetikou...
Texty určené detskému čitateľovi, ktoré autor zaradil do svojej knihy, možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Zmôjho pohľadu tie najzaujímavejšie vsebe skrývajú nielen hravosť ahumor, ale aj istú dávku poézie.
Ktakto koncipovaným textom možno zaradiť napríklad pôvabný príbeh Pinky Bum abývalí ľudia, vktorom hlavná postava zablúdi do zvláštnej kaviarne, kde sa namiesto kávy všálke podávajú spomienky. Podobne aj textík Pinky Bum adedko dedkovho dedka vytvára nádherný obraz starca, ktorý sa podobá na strom ači strom, ktorý sa podobá na starca – autor sa tu zľahka dotýka motívu staroby, samoty ismrti.
Kpoviedkam, ktoré oplývajú osobitou ajemnou poetikou, by som priradil aj Pinky Bum apavúk za klavírom – zpôvodne nepríjemnej situácie, keď nadané dievčatko nechce hrať na klavíri, lebo za ním čosi šramoce, sa vykryštalizuje hravý koniec: „Posadila sa na otáčaciu klavírovú stoličku, položila na klávesnicu dlane aspustila skladbičku Ludwiga van Beethovena. Tá hudba sa volala Pre Elišku, ale dievčinka ju hrala pre pavúka.“ (s. 41)
Podobne láskavo vyznieva aj text Pinky Bum aFirma Irma. Korpulentná dáma, ktorá, pošmyknúc sa na ľade, padne na zem, môže spočiatku pôsobiť komicky (aj ona situáciu tak hodnotí), no vzápätí sa ukáže, že ide oženu sobrovským srdcom. Je to človek, ktorý žije pre druhých anielen pre seba – Firma Irma sa dokáže rozdať.
Pinky Bum asnehová kráľovná vsebe ukrýva ani nie príbeh, ale skôr básnickú momentku o starenke vdlhom kabáte, pod ktorým ukrýva motýle, teda snehové vločky. Vďaka nej i vďaka týmto nežným motýľom sa zima stáva krajšou aláskavejšou.
...aj filozofiou
Ďalší typ textov by som označil ako filozofujúce. Autor tu cez príbeh alebo vpríbehu detskému čitateľovi ponúka akési úvahy ozmysle života. Hádam najvýraznejšie sa to uplatňuje vpríbehu Pinky Bum aholub č. 763.
Holub – filozof tu na rozdiel od Pinky Buma chápe nezmyselnosť ľudského náhlenia sa. Náš neustály zhon pripodobňuje kzháňaniu zrniek, ktoré ktosi sype avšetci sa tlačia, aby si ztých zrniek uchmatli čo najviac. Celkové vyznenie príbehu nabáda čitateľa, aby hľadal hlbší zmysel života.
Podobný motív zmyslu života sa dá objaviť aj vtexte Pinky Bum na staré kolená žiakom. Postava si odrazu uvedomuje, že svekom si prestáva všímať veci okolo seba, nevníma ich krásu, nehľadá vnich fantáziu, preto Pinky sám pre seba založí ZPŠP – Základnú Pinkibumovskú Školu Pozerania. Aby sme mohli vychutnávať život vcelej jeho pestrosti, musíme byť ako deti. Rovnako ako detský pohľad na svet môže nás obohatiť aj láska, hoci sa iba na chvíľu zaľúbime do vodičky taxíka alebo predavačky nanukov (Pinky Bum takmer zaľúbený aPinky Bum amilota okolo nás).
Ten chlapec nie je zlý!
Tretiu skupinu, aspoň podľa mojej kategorizácie, predstavujú texty svýraznejším didaktizujúcim presahom.
Autor vnich nepoprie svoj „neklasický“ pohľad na vyučovanie, na školu ana žiakov. Ztoho dôvodu je chlapec snáušnicou vlastne hrdina, lebo zostáva sám sebou. Najhorší chlapec na svete vpodstate vôbec nie je zlý, problém je iba vtom, že ho ľudia nepoznajú.
Pinky Bum, hoci nemá peniaze, sa zas stane sponzorom pouličného streetbalového klubu, pretože deti, ktoré sa hrajú ašportujú, nekazia výťahy, nehádžu do schránok kôstky z čerešní, nekradnú zrkadielka záut anesprejujú na múry neslušné nápisy.
Bez bláznovstva to nejde...
Pre Heviera typická hravosť ahumor sa objavujú vštvrtej kategórii textov. Nepochybne sú to príbehy, ktoré sú pre detského čitateľa najpríťažlivejšie. Napríklad Pinky Bum vpreplnenom autobuse zažíva presne to, čo mnohí znás počas cesty do práce, do školy apotom naspäť domov.
Autor tu ironicky opisuje cestovanie „Mestskou hromadnou otravou“, keď sa všetci tlačia, štuchajú anadávajú si, ale zároveň hyperbolizáciou vytvára bláznivú atmosféru, ktorá vzniká vautobuse počas krátkej cesty medzi dvoma zastávkami: „Keď boli všetci dnu, autobus vyrazil rýchlosťou päť kilometrov za hodinu. Niektorí psíčkovia boli vkočíkoch, niektoré bábätká viseli na tyči, niektorým ľuďom privrzli prsty do strojčeka na lístky aniektorí okrem aktoviek stratili aj zmysel pre humor.“ (s. 50)
Podobná bláznivá situácia je vybudovaná aj vpoviedke Pinky Bum aguľovačka. Neznámy nezbedník hodí snehovú guľu do Pinkyho, ten mu to chce vrátiť, no omylom trafí susedu Susedičkovú, zčoho sa pred panelákom strhne obrovská guľovačka. Humor textu vyplýva ztoho, že účastníkmi guľovačky nie sú deti, ale dospelí ľudia. Porušuje sa teda zaužívaná schéma apredstava vážnych dospelých, čo vkonečnom dôsledku vytvára situačnú komiku. Úlohy detí adospelých sa vymieňajú aj vpoviedke Pinky Bum aMikuláš, keď muž prezlečený za Mikuláša ustráchane uteká pred žiakmi zo ZŠ zPudingovej ulice.
...a ani bez duchariny
Rozprávkové afantastické motívy možno objaviť vpiatej kategórii textov publikovaných vzbierke Pinky Bum. Hlavná postava sa napríklad stretne sduchom, ktorý neverí, že existujú ľudia, podobne ako my neveríme na duchov. Po prehratej stávke však duch musí, podobne ako čert vľudových rozprávkach, týždeň slúžiť Pinkymu Bumovi. Vzávere príbehu autor vybuduje tajomstvo spochybnením predchádzajúcich udalostí: „Ale duch zmizol – ako duch. Nebolo ho. Iba vzáclonách to ticho šušťalo. Stalo sa to či nestalo?“ (s. 54)
Ďalšou rozprávkovou postavou, sktorou sa Bum stretáva, je drak, teda vlastne jašterička, ktorá tvrdí, že je zmenšeným posledným drakom. Draci vymreli azmenšili sa, lebo sa na nich zabudlo, ak sa však ľudia vrátia krozprávkam, budú môcť majestátni draci opäť žiť vjaskyniach. Príbeh onájdenom dáždniku (Pinky Bum pod dáždnikom) sa síce začína ako banálna príhoda, no skončí sa veľmi zaujímavo, ukáže sa totiž, že dáždnik je čarovný avšetko, čo sa kdesi nájde, treba odovzdať pôvodnému majiteľovi.
Ako som už spomínal, podobne, ako vostatných Hevierových knihách, príznačná hra sjazykom nechýba ani vpríbehoch oPinkym Bumovi, napríklad: „Desiatky hríbov utekali za ním. Boli to dubáky, bubáky, cupáky, fufáky, mumáky...“(s. 28) Jednotlivé texty sú komponované ako rozprávanie, počas ktorého rozprávač udržiava kontakt sčitateľom – oslovuje ho, pýta sa ho, ale mu aj odpovedá: „Tak, ako ste si zvykli na zimný čas? Že ľahučko? Že sa už ani nepamätáte, kedy to bolo?“ (s. 69)
Kto je teda Pinky Bum?
Vúvode recenzie som si, podobne ako rozprávač, položil otázku, kto je vlastne Pinky Bum. Napriek tomu, že ho nemožno stotožniť so samotným autorom, rozprávač dokonca tvrdí, že Pinky Bum pracuje u spisovateľa Heviho na polovičný úväzok ako rozprávková postava avposlednom texte, Pinky Bum odchádza, sa Pinky so svojím spisovateľom lúči, predpokladám, že zDaniela Heviera ajeho vnímania sveta sa vpostave Pinkyho Buma odzrkadlilo veľa.
Pinky Bum je nesporne zaujímavým dielom, ktoré dopĺňa Hevierovu knižnú tvorbu, ktorá (podľa autorovej informácie na sociálnej sieti) predstavuje už 100 kníh.
Peter Karpinský (1971)
Pracuje na Inštitúte slovakistiky amediálnych štúdií FF PU vPrešove. Vedecky sa venuje vývinu adejinám slovenského jazyka, dejinám ateórii komiksu ateórii detskej literatúry. Napísal knihy pre dospelých a vsúčasnosti sa dominantne venuje tvorbe pre deti amládež.
Ilustrácie: Daniel Hevier / Trio Publishing
