ղľáԾ
Sen
– najzložitejšie veci
majú najjednoduchší názov –
... byť tak niekedy
čiernou slnečnicou,
alebo štvorlístkom,
alebo by mi miesto toho
stačilo byť motýľom,
čo má veľa kvetov aveľkého vtáka.
bodka
... alebo byť všetkým
atým istým...
alebo zubatým slnkom,
čo má mokré lúče,
opitou vyhriatou zemou,
alebo krtkom vnej.
... alebo popolom na mesiaci,
spáleným triezvym mesiášom,
rozplynúť sa ako ten lúč,
či motýľ sveľkým vtákom,
ٰť.
Alebo by som chcel byť
vyschnutým tušom,
bielou piskľavou myšou
vlaboratóriu,
alebo jednoducho byť tým, čím som.
... veršom.
ň
ach tie moje výkriky
tie moje rozložité situácie
čo vyžadujú niečo viac ako pomyselnú
samotu
ٴdzپž
holé stromy vzývajú budúcnosť ažԴ
boha
ٴdzپž
ja keď som nahý aneviem
čo stým vzývam smútok aby
ǻú徱
niekam inam
inde
zablúď smútok
aj keď sa vrátiš (aty sa vrátiš)
teraz odblúď
ٴdzپž
chcem si spraviť na vrchole vŕby
smútočnú zádušnú omšu
za to že ťa už nemám
ale
Dzí
neprezraď to
tvojmu budúcemu pánovi
žiarlil ablúdil by ako ja
nechcem to nechcem
chcem byť so svojimi stromami
so svojou zimou
úprimnou zimou
zimný večer
za oknom sa končí sneh
amesiac so strážnikom mierne pripití
sa áú na obchôdzku.
Ten prvý má náhle menej vypité
ale aj tak stále stráca rovnováhu
uteká avracia sa sbeztiažovým slovom
ktorého teplo
roztápa strážnikove stopy
xxx
mesiac amŕtvy strážnik sa ruka vruke
áú
na obchôdzku
nevidno im do tváre
8. 8. 1994
I.
most bol suchý aslnko horúce
tráva dlhá akonáre krivé
všetko do seba zapadalo
apredsa – dym. len ten dym
čo zo mňa vychádzal
len ten dym dym
nepatrím tu
II.
mal by si byť statočný
povedať si sú iní asú na tom ešte horšie
mal by si byť statočný apovedať si
vonku prší aty si sedíš vsuchu
vonku sa bojuje aty nevieš čo smierom
mal by som si povedať
nie si taký hlúpy asú aj hlupší
aj nervóznejšíchudobnejšípriemernejší
ԱšíDzԴڱٲԱší
je viacej tých čo sa pretvarujú
mal by som byť statočný a
napriek tomu že nie som na tom
absolútne super
mal by som
žť
máš chlieb, čo viac,
viac chceš?
á?
DZá
– zniemitualiibnrachid, preklepávam
točosompísalvčeraaniejenijakéiné a,
je len tento stav –
vysvietim ti tvoju predstavu
spolupráca ja + ty
všetko je rovnaké splynuté
Գܳé...
teba to nemrzí
však vieš že ani mňa
škoda, že neviem prísť na to,
ako to chcem povedať
xxx
čiže samota
šťܰ
konečný verdikt
škoda že nechápeš ako by som
to chcel vyjadriť
xxx
však máš slová – tak ich používaj
to si povedala
anechala si ma samého rozplynutého
vtvare hmlyvločkykvapky
ty
a
však máš slová-tak ich používaj-to si povedala
tak ich teda budem
teda
podoby, túžby, farby
dych
olupujúci zmojej tváre
tvoju hmlu
tmu
žԴ
aj ja raz vstanem zpopola
ako bájny fénix
avtom daždi mokvajúceho železa
precítim ešte raz odznova ten smútok
že smútok, cha...
obyčajnú ň
prsty aich listy
sny
(a zase moje kiksy)
opadané strhané (tváre)
ٰԳܳé sny
vzakrpatenej koži
jej póry upchaté mlčaním
je to
ٲé
Դǻܳé
čť
abo
DZǰť
ٰԳܳé
skrehnuté sny
žԴ vstanú (ako fénix)
aja snimi...
skúsim precítiť život cítiac
na sebe pohľady
rôzne avpodstate tie isté
tie isté aaj tak rôznoisté
rozozvučať, rozochvieť ich
dýchnuť na ne opitým dychom
chytiť ho za ruku
ܻ徱ť
pretrhnúť dych
prejsť sa
ܻ徱ť
dz첹ť
navzájom sa cítiť
áno, to chcem
oslavy
vhlave aústach chuť syrových koláčikov
vo mne je pár ja
vynorujú sa vtedy keď sa ja topím
je od nich nechutné že sa zdržujú vtvare
ýčí첹
anie
vtvare záchranného kolesa
..... aj to je druh istého sebapoznávania,
vyrovnanosti.
... aj to je druh istého citu...
viem, hovorím väčšinou len osebe
žԴ ešte onebi, hviezdach, láskach a
(zaseazase) žԴ ešte ovšeličom inom
viem, viem tie tiene okolo mňa sú samé výkričníky
je ich veľa, veľa
veľa bez dokončenia
veľa bez bodiek
ԱDZDZ岹é
moja hlava je tiež nedopovedaná
je moja, apredsa mi nič nepovie, nevysvetlí
„niekedy keď sa pozerám do zrkadla mi to pripadá,
akokeby som tú záverečnú fázu, bodku, akoby som tú
moju hlavu videl, ale o pár momentov vždy strácam
pocit istoty, či to zase predsa len nie je tieň“
Už mi to občas pripadá tak, akoby som sa to ja
plazil za nimi,
apritom by to malo byť naopak.
NO NIE?
umierajúca báseň
vnímať, ako sa chvie
neviem, sedel som pri nej? / nevnímal som nič, aj keď som po
tom túžil / chcel som, aby sa chvela / niekedy to nestojí za nič /
niekedy je okolo mňa smrad, dym / robím si naprotiveň,
vzrušený, obkročujúci miestnosť, plávajúci vtom smrade teda /
neschopný cítiť / vd y ch ovať pach vydýchnutého /
vyrozprávaného / podaného
dalo by sa to vyriešiť / vnímať na stenách okolo seba len
zrkadlá / vnímavé peria / na rámoch okuliarnatých listov,
hovoriac si: predsa som načisto neohlúpol, nevidím predsa to čo
chcú iní / teda čo chcú / iní / teda
apredsa je to tak
profesorsky sa vzdialiť od ľudí / ich našpricovaných uší alen
vnímať, vnímať
bohovsky vnímať
vtedy som mal na jej stehnách cudzie ruky, triasla sa
vtedy to bolo teda dobré
necítil som
nezmietal som sa vmučivých, stále sa opakujúcich otázkach
prinútiac šepkať si sú cudzie sú cudzie / nie si ničím si len
cudzím pocitom / nie si / ničím máš na rukách cudzie prsty /
články /
cudzie skúšajúce preniknúť do spoznateľného sveta / cudzie
články
avnich cudzie mäso / mäso sobojakým a / apredsa
bohovsky sa smiať / to som vtedy chcel
míňalo ma to, ԱܱٱľԱ ma to míňalo / poskakovali mi na
ušiach príjemné ohníčky, do pŕs, do ich bradaviek sa vracali ako
zvrátené, oplzlé, hnusné, predom nevyjasnené zimomriavky
nešlo oto, byť sám sebou
chcel som byť ňou
sňou
raz / niekedy / ma to pristihlo / žԴ aj viackrát –
nepamätám sa / nutkanie / obratne uskočiť,
len tak, zprče uskočiť / bez strachu
zosnovať nespočetne veľa pohnútok, dôvodov prečo
uskočiť...
miesto: prst márne klope na tmu / je to tak / ležíš pri nej,
priviazali ťa knej / keď sa žԴ preberieš vhocijakom pajzli
teda, teraz atu, tu ateraz anaopak zas aznova, ostáva tu ten
fakt /bol si pri nej
vnútorný hlas: zabil si ju, zabil
tasí kopy kníh ako korunný dôkaz / svedkov nemá...
opis: zamrežovaný pohľad cez pootvorené viečka,
ԱܱٱľԱ
skúmavý pohľad do šera
cítiš ju?
nevníma ma / leží anechveje sa / neberie / neberie ma
na vedomie
vždy keď sa mi zdá, že je najhoršie, počúvam rozprávky
okrajine kde bolo všetko nechcené / aj ona sama
žԴsť výhovorky?
neexistuje / – nie je to veľmi duchaplné / nerozotvára to
myseľ
slintaví inžinieri budúcnosti poctivo / poctivo hľadia cez
kľúčovú dierku azávidia mi
nemajú čo
bol som pri nej / som pri nej / no ačo / viem, zatiaľ viem, že
sa mi nič, totálne nič nemôže stať
rozoznávam veci okolo mňa, clona sa stráca, už len veci /
ďš
aďš
tak ako prvýkrát, tak ako vtedy / teda vtedy / je
nahá... hľadám
výraz na to vetranie / ... ú, chĺpky sa jej chvejú / aspoň tie
skúmam jej biele plátno prstami, mäso kmäsu, vrana kvrane
líha / odmietavý pohľad jej nalakovaných nechtov hovorí
oodcudzení / skláňam sa nad jej krásnym, snehobielym telom
aneviem, neviem, ako by som jej dlaňami postŕhal tie zrkadlá,
presvedčil ju onutnosti spoznať sa tvárou vtvár... žԴ raz,
keď všetko šťastne prejde aja sa budem frajersky premávať /
teda máva / po uliciach, žԴ si teda práve vtedy spomeniem
na tú sochu predo mnou, jej dlaň, jej pokoj, ako by ma chcela
pritesať ksebe, žԴ...
som nespokojný / nerozhodný / čo ďalej, áno je tu taká
otázka, čo ďalej?
fragment, tichý moment
nevykričané nadávky / tichá žlč
nositeľka obrovskej, prázdnej spomienky
ťažkotonážnik
za akých okoloností by som bol radšej ticho? neviem
za hocijakých / tak ako teraz
zabil som ju
kĺže sa mi po duši, zachytáva sa / bolesť / neviem / kráča mi
po duši ako po jemnej nič netušiacej tráve, nezanechá stopy
alebo predsa
neviem
neodpovedám / nehľadám výraz / slabí / že vraj / vždy
č
utešiť sa, musím sa utešiť
...
veľa si sľubovala od svojej smrti
kam vtedy smeroval jej pohľad?
spánok ju pohltil celú, ja nedúfam, nemám čas
mal by som ísť
šepkať nebu nado mnou nič netušiace frázy / na frázy ti seriem /
toľko použité
odklepnem každé zúfalstvo, zabudnem
musím ísť
pomaly vstanem, nahý vkročím do sveta, nechám ju spať,
jemne /
jemne privriem dvere, ale nezabuchnem
Nezabuchnem.
