ղľáԾ
Osem textovŠiestich cudzincovnepredstavuje len poviedky, ale vytvára celkom zreteľnú novelistickú kompozíciu sjasne pulzujúcou červenou niťou.
Vroku 1928 útočí niekoľko miestnych zobce Pobedim na rómsku osadu. Zomiera šesť ľudí adesiatky ďalších sú zranené. Ide oudalosť, ktorá pôsobí oto zarážajúcejšie, že nie je vnašej histórii známa. Okrem iného však môže nastať aj literárne prekvapenie, najmä čo sa týka čitateľov doterajšej tvorby Mareka Vadasa.
Vadasovu poetiku doteraz vystihovalo vyhľadávanie tých sfér umenia, vktorých sa dostávali na pretras takmer výlučne nadčasové avpriestore neukotvené pravdy oľudskom svete (hoci ich dotoval najmä priestor Afriky). Znamená to, že sa autor takto jasným prihlásením khistorickej udalosti posúva míľovými krokmi niekam do vôd dokumentárnej či pseudodokumentárnej literatúry?
Dokument?
Debaty okolo kníh, ktoré sa „vyjadrujú“ ourčitých konkrétnych udalostiach, najčastejšie popularizovaných pod pojmom „kauzy“, sú vprostredí súčasnej literatúry nielen nič nevypovedajúce aneproduktívne, ale aj pomerne otravné: na začiatku stojí otázka, do akej miery dielo popisuje skutočnosť; autor dá vokamihu ruky preč a metie otázku zo stola floskulou, že ide ofikciu inšpirovanú skutočnosťou; zastreší sa pojmom poetickej licencie aďalej sa debata orientuje už len na vypichnuté detaily amieru ich korelácie s „realitou“. Vec vyzerá ako vybavená, ale pocitovo sa nemožno ubrániť dojmu, že autor takejto „pseudofikčnej“ literatúry sa nálepkou poetická licencia zbavuje len kritických otázok anie vlastných ambícií doslovne pomenovať realitu; práve do nej neprestajne vŕta alúziami na detaily „potvrdenej“ skutočnosti.
Do tohto diskurzu vstupuje Šesť cudzincov nekompromisným gestom. Napriek tomu, že reálna historická udalosť je jasne deklarovaná, zároveň je tvorivo zamlčaná. Na otázku, ako vyzeral jeho materiálový výskum, Vadas vjednom zrozhovorov odpovedá: „Raz som, tuším, cez Pobedim prechádzal.“ Napriek tomu je výpovedná hodnota Vadasových „poviedok“ vzťahujúcich sa ktejto udalosti neporovnateľne väčšia ako literatúra okolkujúcich autorov pseudofikčnej literatúry. Je väčšia, lebo je iná asvojou inakosťou núti človeka uvažovať anielen sa sebapotvrdzujúc bahniť vobžalobe sveta. Reálna udalosť tu pôsobí vo forme náznaku, komunikujúc sčitateľom prostredníctvom perspektív rôzne nezúčastnených postáv, ktoré si privlastňujú jednotlivé poviedky.
Poviedky?
Každá zpostáv otvorí vždy novú, svojbytnú tému. Každá sa vyjadruje voči kauze zdanlivo nevšímavo;ksvojim verbálnym zručnostiam aslovám všeobecne, kženám aláske, kláske kpitiu akoláčom aodporu kpráci apopri tom všetkom aj kchýbajúcemu zrkadlu vzáchode. Každý podľa svojho gusta tak spoluprispieva, zdalo by sa, ktvorbe „mozaiky dejinnej kauzy“, ako sa píše aj na obálke. Po letmom zoznámení sa snovou knihou Mareka Vadasa by sa tak dalo konštatovať, že nejde ozvlášť prelomový literárny trik – Pobedim 1928 je nástrojom, ako upratať rôzne zozbierané texty do jedného rámca. Napriek tomu, že pri snahe knihu kriticky zhodnotiť bude zrejme toto zaznievať ako argument, nie je to tak.
Podstatnou sa vtomto smere stáva otázka žánru. Osem textov Šiestich cudzincov nepredstavuje len poviedky, ale vytvára celkom zreteľnú novelistickú kompozíciu sjasne pulzujúcou červenou niťou, so znepokojujúcimi zápletkami isprekvapujúcou pointou na záver. Texty fungujú aj samostatne atak rovnako napĺňajú svoj poviedkový zámer, no spájajú sa aj vpremyslene dávkovaných švoch, ktorých nachádzanie spôsobuje „rozkoš ztextu“. Sú rozprávané vich-forme aaj vďaka tomu majú vkaždom prípade svoju veľmi špecifickú identitu. Niekedy sa zdá, ako by ich písal autor, ktorý ani nevie, čo sa vobci Pobedim stalo. Jednotlivé príbehové miniatúry akoby nevedeli povedať nič kveci apritom čakajú len na svoj kritický moment, vktorom tento predpoklad nahlodajú. Je to príbehovosť, akú vsúčasnej slovenskej literatúre nepoznáme.
Návrat domov?
Mohli by sme hovoriť otom, že Pobedim je vcelej próze nazvané ako mestečko P. Alebo že autor sa úplne vyhýba naznačovaniu nejakého konkrétneho historického času kulisami (fungovanie času vytvára skôr zakrivený priestor než roviny; je tak sofistikovane spracované, že by sa dala otom napísať diplomová práca). Mohli by sme tak opakovane konštatovať, že autor sa zrieka ambície dokumentovať. Dá sa však odbočiť aj kinej téme, ktorá sa sMarekom Vadasom spája štandardizovane – Afrika. Ústredný podnik mestečka P sa volá Uleva; „zaľúbení“ sa obdarovávajú pávími perami ponechanými na prahu dverí; smiech pripomína opice; vkrčme sa nepije alkohol, ale jedy; rozprávanie definujú transcendentálne pointovania.
„Až potom sa svet dostane do rovnováhy anastane pokoj“ s. 18), duchovia sú prítomní vreči iv skutkoch; vedomie zásadne určujú sny, „nepamäť“, vytváranie vnútorných predstáv o svete bez vplyvu vonkajších okolností či neustále ačasto náhodné spretŕhanie väzieb medzi udalosťami aemóciami.
Vadas si udržiava rokmi vypestovanú autorskú poetiku, no súčasne ju transformuje zmenou prostredia, aby objavoval jej nové kvalitatívne možnosti. Hoci sa od očarenia čٱľ dostal cez Čierne na čiernom aj do temnejších podôb nadreálneho vedomia, až vdomácom prostredí sa tak skutočne ukazuje, že nevedomý duch kolektívu môže mať nielen negatívny, ale aj celkom ničivý potenciál.
Nová udalosť
Keď sa kedysi dávno upaľovali na hraniciach čarodejnice, žalujúci si vymýšľali magické príbehy, ktorými sa vytvárala vina obžalovaných. Vich vymyslených príbehoch sa zhmotňovali neurózy vtedajšej spoločnosti, jej nervozity, nepokoje prerastajúce do nenávisti. Vprípade Šiestich cudzincov máme kpravde ešte ďalej. Pozoruhodnými sa tu stávajú ľudia stojaci popri. Ľudia, ktorí majú ztušenej prítomnosti útočníkov avrahov azreality, ktorú spolu vytvárajú, tiež svoje neurózy, hoci sich iracionalitou nemajú zdanlivo nič spoločné.
Zároveň platí, že pravdu postáv mestečka P. neodhaľuje Marek Vadas vjej klamlivosti. Hľadá ich skutočnú, každodennú pravdu, hoci je to pravda, sktorou sa nedá stotožniť. Pretože „veď ak by bola pravda to, čo napísali vnovinách, vP. by sa predsa vôbec nedalo žiť“. (s.41)Ide o odvážne literárne gesto. Vadas bez kompromisov zbavuje starú udalosť jej pôvodnej významovosti, aby zjej vnútra vytvoril novú, výnimočnú udalosť svojej doby – schopnú vyjadriť minulosť rovnako ako témy, ktoré spoločnosť iritujú dnes.
Marek Vadas: Šesť cudzincov
Bratislava: KK Bagala, 2021
Autor knihy i autor recenzie sú zamestnancami Literárneho informačného centra.
