ղľáԾ
Autorstvo biblickej Piesne piesní sa prisudzuje židovskému kráľovi Šalamúnovi, ktorý veľdielo venoval milovanej žene Šulamitke ako obraz svojho bezhraničného obdivu. Vzhľadom na nejednoznačnú povahu text možno interpretovať v historickom či alegorickom zmysle ako zobrazenie nekonečnej Božej lásky k vyvolenému národu či ľudstvu všeobecne. Z umeleckého hľadiska spĺňa charakteristiku žánru intímnej poézie – ľúbostnej piesne, s bohatým inventárom obrazných prostriedkov.
O niekoľko stáročí neskôr dánska textárka, speváčka a autorka Annette Bjergfeldt predstavuje modernizovanú verziu apoteózy lásky s názvom Kodanská pieseň piesní (Premedia, 2021) na pozadí trojgeneračnej rodinnej ságy. Stavebným pilierom svojskej rodiny je prirodzene láska – partnerská, manželská, rodičovská, súrodenecká, ale aj celkom bez prívlastkov a príkras. Postavy vytvárajú príťažlivú mozaiku: od spupnej babičky Varinky ruského pôvodu, neustále páchnucej kyslými uhorkami, cez matku – vždy elegantnú Evu ako stvárnenie dánskej Grace Kelly až po opernú femme fatale Oľgu a našu rozprávačku Esther. Príbeh rámcujú historické udalosti (revolúcie v cárskom Rusku, pád Berlínskeho múru), ale slúžia viac-menej ako opora príbehovej výstavby. Bjergfeldtová ľahko preniká pod kožu svojim postavám, na základe opisu dokážeme verne odčítať ich psychické prežívanie.Najväčšmi sa odhaľuje hlavná postava Ester, ktorá – hoci stojí v úzadí väčšiny udalostí – je dôslednou pozorovateľkou okolia. Trojgeneračné rozprávanie má v sebe rozprávkový motív a poetický náboj, pripomínajúc atmosféru magického realizmu; hranica medzi magickým a skutočným je takmer mizivá, no príbeh napriek bizarnosti nikdy nepresiahne mieru a neprechádza do absurdity. Príznaková mystickosť jemne dotvára realitu, prípadne oslabuje tragické udalosti (závažné ochorenia, smrť otca, najstaršej sestry Filippy, bolestivý rozchod).
Láska sa prezentuje aj vo vzťahu kumeniu: Estherino očarenie farbami prechádza do osobitého umeleckého štýlu inšpirovaného výtvarnou skupinou koloristov, Oľga sa stáva významnou opernou speváčkou. Umenie je v románe sebavyjadrením aj súčasťou života: „Dedko by bol najradšej zastavil čas v tú decembrovú noc roku 1920 v Literárnej kaviarni, ja sa upínam ku koloristom, k beznádejne antikvárnej vibrácii a kráse farieb“ (s. 133). Vzťahy protagonistiek nie sú vždy idylické, najmä v prípade Esther, ktorá často bojuje s pocitom priemernosti až menejcennosti; tragickosť nevydarených milostných dobrodružstiev paradoxne stmeľuje rodinu akýmsi karmickým putom.
Román charakterizuje metóda synestézie: vedľa seba existujú auditívne, vizuálne a taktilné vnemy – farby si nachádzajú tvar a zvuk, hudbu možno vidieť, cítiť a uvedené motívy prerastajú v pozoruhodnú koláž. Hoci je kniha príťažlivým a dynamickým čítaním, miestami by jej bolo možné vyčítať efektne pôsobiace, na prvý pohľad „ľúbivé“ formulácie, napr.: „Maliari vniesli do postáv žiaru a zodvihli more do zvislých vĺn rozochveného farebného svetla. Otvorím ústa a po lícach mi tečú slzy radosti“ (s. 53). Vzhľadom na využívanie miernej irónie a sarkazmu ako formy odľahčenia je opojenie sa sentimentom a pátosom, ku ktorým autorka občas (ne)vedome skĺzne, menej citeľné a rušivé. Jazyk je využitý kreatívne, cizelovane, s pomerne originálnou metaforickosťou, pričom sa strieda so slangom a nízkym žargónom (často sa opakujúca veta babičky Varinky: „Ignoruj to hovno!“). Vnútorný monológ Esther je rovnako zaujímavý ako vonkajšie udalosti, kolísajúce medzi každodennosťou atragickosťou; autorka čitateľovi nedá vydýchnuť ani tempom rozprávania – je síce melodické, rytmizované, ale deje sa toho akosi príliš veľa, príliš ohlušujúco, príliš intenzívne a živelne, láska je hrozivá a nemá konca, a to najmä láska k životu.
Kodanskú pieseň piesní recenzenti prirovnávajú k dielu Jóna Kálmana Stefánssona (romány Letné svetlo a potom príde noc, 2014, Príbeh o Áste, 2020). Súvislosti by sa našli v pertraktovaní ľúbostných a rodinných vzťahov av istom fatalizme postáv. Determinácia okolím je často kľúčovým motívom správania hlavných protagonistov; aj tu je prítomná osudovosť, pred ktorou sa nedá ujsť: „Do mena dieťaťa sa naskladá toľko očakávania. Niekedy vláči na pleciach nádeje celých generácií. Školské dvory sú plné takých nenaplnených mien: útly okuliarnatý Thor, ktorý nikdy nevytiahne svoje pokolenie zo storočného bahna zbabelosti a kolaborantstva ani len o milimeter. Alebo ja – Little Esther, ktorá je všetko možné, len nie malá. Meno je sľubom, ktorý sme nevyslovili, no okolie napriek tomu očakáva, že ho naplníme.“
Kodanská pieseň piesní je – ako by sme očakávali v súlade s titulom – uhrančivou, veľkolepou oslavou lásky v jej rozličnosti ajednote, prekračujúc časopriestorové hranice: láska má hrošiu kožu, vznáša sa na krídlach holubice, zaznie v operných áriách, hýri farbami, „je krásna ako mesiac, jasná ako slnko, strašná ako šíky pod zástavami.“
Anette Bjergfeldt: Kodanská pieseň piesní
Preklad: Zuzana Demjánová
Bratislava: Premedia, 2021
