ղľáԾ
Kultivovaný dobový príbeh novelyBitky na púštiMexičanaJosého EmiliaPachecaako metafora súčasnosti. Aj slovenskej.
Mexický básnik aprozaik José Emilio Pacheco je nášmu čitateľskému publiku prakticky neznámy, ato napriek tomu, že kritika ho zaraďuje knajvýznamnejším spisovateľom hispánskoamerickej literatúry 20. storočia. Profesijne sa venoval výskumu voblasti literatúry, editorstvu aprekladom anglickej literatúry. Za svoju umeleckú tvorbu získal viacero prestížnych ocenení, medzi inými aj známu cenu Premio Cervantes. Dnes sa vďaka prekladu Lucie Duero avydavateľstvu Brak kslovenským čitateľom dostáva aj rozsahom neveľká novela Bitky na púšti, ktorú autor prvýkrát publikoval vroku 1981.
Očami malého chlapca
Strochou zlomyseľnosti by sa obsah knihy dal zhrnúť celkom stručne: malý Carlos sa zamiluje do mladej spolužiakovej matky Mariany atáto jeho nešťastná láska privodí pohromu najskôr jemu, jeho rodine avkonečnom dôsledku lavína katastrofy strhne celé mesto. Kniha však ponúka oveľa viac – citlivý amimoriadne kultivovaný príbeh, vktorom môže byť obraz dobového Mexika pokojne metaforou súčasného sveta itoho nášho slovenského. Dej zasadený približne do obdobia 50. rokov minulého storočia vytvára kulisu, vktorej sa tradičný obraz konzervatívneho Mexika láme pod ťarchou modernizácie aodkrýva rôzne podoby a prejavy pokrytectva zakoreneného hlboko v spoločnosti.
Celá novela je komponovaná ako spomínanie hlavného protagonistu Carlosa na svoje detstvo v časti Roma hlavného mesta krajiny včase, keď chodil do školy. Pritom skôr ako historizujúci príbeh vystupuje do popredia filozofujúca úvaha, ktorá je rozvíjaná na princípe protikladov starého anového, tradičného amoderného, ale najmä dobrého azlého.
Hoci základ novely je realistický, úvodná priam rozprávková alúzia „pamätám sa, nepamätám sa: vktorom roku to bolo? Mali sme už supermarkety, ale televízor ešte nie, iba rádio,“ (s. 11) nás vnáša do sveta, vktorom sa takmer utopisticky „očakávala prosperita avšeobecný blahobyt, bez bližšieho vysvetlenia, ako to chceme docieliť“. (s. 13) Rozprávkovo idylický obraz krajiny prerozprávaný očami malého chlapca vyrastajúceho vkonzervatívnej rodine autor modeluje ako opis rôznych, neraz zdanlivo triviálnych udalostí, ktoré však včlenenosťou do celku textu modelujú postupný rozpad starého sveta isveta detských ideálov.
Korupcia, pokritectvo, mačizmus
Od úvodného rozprávkového módu autor prechádza postupne kminimalistickému jazyku, ktorý korešponduje stematicko-motivickými akcentmi v knihe. Tými sú negatíve aspekty vkrajine: korupcia, sociálne rozdiely medzi obyvateľmi, pokrytectvo vcirkvi. Poukazuje aj na (nielen) pre oblasť Južnej Ameriky veľmi typický mačizmus.
Tieto opisy dopĺňajú odkazy na skutočné dejinné udalosti, napr. na vtedajšieho mexického prezidenta Miguela Alemána, označovaného v texte pánprezident, chlapčenské bitky medzi Arabmi aŽidmi ako referencia na arabsko-izraelskú vojnu, ale aj obrazy postupnej modernizácie krajiny na všetkých úrovniach ajej vplyv na bežných ľudí.
Väčšmi než na kritiku pomerov, ktoré hlavný protagonista skôr registruje ako hodnotí, sa pozornosť sústreďuje na rozprávača ajeho orientáciu vo svete.
Idea nevinnosti
Koordinujúcim prvkom vknihe je idea nevinnosti reprezentovaná malým Carlosom. Keď sa nešťastnou náhodou prezradí jeho detská zaľúbenosť domladej Mariany, obyvatelia mesta v žiadnom prípade nemávnu rukou nad nevinnou láskou aokolo Carlosa sa rozvíri nezmyselné odsudzovanie podobné bitkám na púšti, ktoré nadobúda priam absurdné rozmery.
Carlosovo pokojné detstvo sa postupne rozpadáva achlapec sa dostáva do konfliktu sautoritatívnym prístupom nielen zo strany nábožensky orientovanej matky, ktorá zastáva tradičné, konzervatívne názory, ale aj do konfliktu sotcom, ktorý reprezentuje modernú spoločnosť.
Žáner novely umožňoval Pachecovi modelovať postavy, ktoré sú raz dobré, raz zlé. Ich správanie je determinované spoločenským postavením. Odsudzujú akúkoľvek inakosť, konajú vnajlepšom presvedčení, prirodzene, sohľadom na seba. Sú figúrkami, prispôsobujú sa okolnostiam tak, ako ich strháva prúd. Za všetky príklady spomeniem aspoň jeden: Carlosov brat Héctor – zo známeho záletníka sa stal elegantný továrnik. Slovami rozprávača: „Vážený, solídny, zbožný, uctievaný adôstojný zamestnanec vslužbách nadnárodných spoločností.“ (s. 57)
V detailnom vykreslení postáv prevládajú ostré protiklady, avšak napospol všetky postavy sa prezentujú pokrytecky. Carlosova matka reprezentuje starý konzervatívny svet, vktorom platili presné pravidlá aich nedodržanie znamenalo spoločenskú potupu. Carlos matku charakterizuje slovami: „Mama mala vtedy veľmi obmedzené videnie sveta, poznala len to, čo ju naučili doma. Neznášala všetkých, ktorí nepochádzali zJalisca. Obyvateľov zvyšku Mexika považovala za cudzincov anajväčšmi sa jej bridili tí zhlavného mesta.“ (s. 25) Nadruhej strane stojí Carlosov otec, ktorý reprezentuje modernú spoločnosť. Na jeho príklade sa odkrýva dvojtvárnosť ľudí, ktorí na jednej strane zdrvujúco odsudzujú chlapcovo správanie, no sami sa správajú podvojne: „Dokonca aj ja, ktorý som si nič poriadne nevšímal, som vedel, že môj otec si roky vmalom byte vydržiava jednu paniu, sktorou má dve dcéry.“ (s. 48)
Skrytý zmysel existencie
Pacheco majstrovsky dokázal vytvoriť paralelu medzi rozpadajúcim sa Mexikom (tradíciami asvojbytnosťou) apostavou Carlosa, ktorý pozoruje rozklad nielen svojich ideálov, ale aj zlyhávanie autorít – učiteľov, rodičov, lekárov, kňazov.
Idea nevinnosti, morálnej čistoty, symbolicky umocnená Carlosovou bielou košeľou, vzávere novely reprezentuje zmysel existencie človeka – zachovanie si detskej nevinnosti. Slovami rozprávača: „mať niekoho rád nie je hriech, láska je vporiadku, len nenávisť je démonická.“ (s. 50)
Preto popri mnohých interpretačných úrovniach, ktoré kniha ponúka, je znich najdôležitejšia potreba preniknúť kuskrytému zmyslu podstaty ľudskej existencie, ktorú autor spája smorálnym posolstvom.
Túžba po autenticite je však prchavá, jej najčistejšia forma sa nostalgicky skrýva vminulosti. Preto aj záver knihy ukazuje už dospelému Carlosovi, že „To mesto je dávno preč, tá krajina patrí minulosti.“ (s. 75)
Dalo by sa povedať, že Pachecova kniha je čitateľsky uhrančivá, viacvrstvová. Skrýva alúzie, odkazy, symboly, ktoré môžu byť príťažlivé aj pre tých, ktorí nepoznajú dobové mexické reálie.
Apreto napriek času, ktorý uplynul od vydania, kniha ivsúčasnosti kladie otázky, ktoré nikdy neprestanú byť dôležité. Záverom treba oceniť aj kvalitný preklad a výborný doslov vknihe, ktorého autorkou je česká hispanistka Anna Housková.
Lucia Turi Nagyová (1987)
Získala doktorát z estetiky v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre. Venuje sa literárnej kritike a prekladu zo španielskeho jazyka.
José Emilio Pacheco: Bitky na púšti
Preklad: Lucia Duero
Bratislava: OZ Brak, 2020
