ղľáԾ
Názov knihy Gabriely Rakúsovej Medzi autorom ačtateľom upriamuje pozornosť na literárnokomunikačný aspekt, podtitul vzátvorke (Interpretačné reflexie oknihách) zase celkom explicitne predznamenáva interpretačný rozmer autorkiných textov – jej prístup kjednotlivým dielam. Máme tak do čnenia s knihou oknihách (od konkrétnych autorov), oktorých G. Rakúsová píše tak č onak zpozície čtateľa, aj keď profesionálne zainteresovaného aodborne, literárno-kriticky ateoreticky vysoko kvalifikovaného; pri všetkej, maximálnej odbornosti tematizuje teda svoju vlastnú čtateľskú skúsenosť.
Aj vtomto zmysle ide o proces odohrávajúci sa „medzi autorom ačtateľom“, hoci titul má akiste oveľa širšie významové rozpätie avzťahuje sa na (modelového) čtateľa vôbec (synekdochicky teda aj na všetkých, ktorí čítali alebo by mohli čítať autorkou reflektované knihy); ak však chceme byť dôslední, mali by sme do tejto kategórie zahrnúť aj všetkých reálnych ipotenciálnych čtateľov publikácie samotnej G. Rakúsovej.
Vzhľadom na „zloženie“ knihy, teda spôsob, akým je komponovaná azostavená, by sme celkom jednoducho a zovšeobecňujúco mohli hovoriť o súbore literárnovedných textov – (upravených) recenzií, ktoré boli pôvodne publikované vdenníkoch ačasopisoch vrokoch 2018 – 2021(Denník N, Pravda, Konzervatívny denník Postoj, Knižná revue, Romboid, Fraktál). Publikácia tak voľne nadväzuje na autorkine dva predchádzajúce podobne koncipované výbery: Medzi realitou a jej znakom(Interpretačné úvahy o knihách) (2018) a Z literárnych reflexií (2015).
Ako pocta nedocenenému žánru
Aj keď sa anotácie č perexové charakteristiky knihy (a možno i sama autorka) označeniu recenzia akoby zámerne vyhýbajú, publikácia je vlastne ukážkovou reprezentáciou práve tejto žánrovej kategórie – literárnovednej recenzie. Výber by sme mohli dokonca vnímať priam ako „poctu“ tomuto vsúčasnosti nedocenenému žánru, ktorý akademická literárna veda nepriamo apostupne „degraduje“ a„marginalizuje“ napriek tomu, že jeho postavenie vliterárnom procese je nezastupiteľné, zohráva neodmysliteľnú rolu vprirodzenom fungovaní literárnej komunikácie.
Záleží, pravda, na tom, ako definujeme recenziu; č ju ponímame ako „posudok literárneho diela s cieľom jeho propagácie areklamy“ (Žilka, 2006), „informatívny posudok hotového umeleckého alebo vedeckého diela, napr. publikovanej knihy“ (Findra – Gombala – Plintovič, 1987) alebo skôr ako „kritický rozbor umeleckého, literárneho alebo vedeckého diela“ (Štraus, 2005). Podľa toho môže mať recenzia prevažne informatívny a „propagačný“ alebo analytický a interpretačný charakter azameranie. Rakúsovej texty plnia obidve funkcie, vzhode s podtitulom knihy sa však ich podstata evidentne vyčerpáva vtej interpretačnej. Na jednej strane oboznamujú čtateľa spodstatou diela, poskytujú mu relevantné východiskové č oporné, orientačné informácie oknihe, na základe ktorých si môže vytvoriť onej istú predstavu, ak ju aj nepozná, a zaujať knej predbežný postoj. Zároveň však prekračujú rámec len akéhosi „informatívneho oboznamovania“ a „propagovania“. Vyznačujú sa osobitnou aoriginálnou výkladovou koncepciou ištýlom autorky aprinášajú zásadné alebo zurčtého hľadiska zaujímavé, smerodajné kontextové, faktografické, literárnohistorické iteoretické, poetologické č iné postrehy a zistenia, ďaleko presahujúce úroveň prvoplánovej informačnej opisnosti č opisnej informačnosti. Majú všetky predpoklady na to, aby čtateľa nielen informovali, prípadne poučli, ale aj vyvolali jeho záujem opredmetnú publikáciu.
Kniha G. Rakúsovej však ani pri takomto ponímaní rozhodne nie je len prostou „zbierkou“ recenzií, ale profilovým výberom textov vytvárajúcich spolu súvislý organický celok, pri ktorom platí zásada „nesčítateľnosti“; to znamená, že nie je len mechanickým „súčtom“ textov, ktoré obsahuje, ale ako celok nadobúda nový, osobitný výpovedný rozmer ahodnotu. Kľúčový význam má pritom okolnosť uvedená v krátkom odbornom profile autorky na zadnej strane prebalu knihy: „Svoje odborné reflexie orientuje na také literárne diela, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne“. Autorkin literárnokritický prístup sa teda zakladá na hodnotovo pozitívnom výbere reflektovaných titulov – predmetom jej interpretačných reflexií sú diela, ktorých literárnoestetické kvality acelkový prínos sú nesporné č akceptovateľné. Práve takýto prístup umožňuje Rakúsovej presunúť dôraz z literárnokritickej argumentácie a zhodnotenia kníh na ich analyticko-reflexívny výklad.
Pozitívne hodnotenie tej-ktorej publikácie fakticky vyjadruje už samotný fakt výberu – tým, že sa autorka rozhodla vôbec onej písať. Dalo by sa dokonca povedať, že knihy literárnoteoreticky reflektované vtextoch tohto výberu patria ktomu najlepšiemu, čo vyšlo vrámci pôvodnej slovenskej i prekladovej (európskej, resp. svetovej) poézie, prózy, esejistiky, literárno- aumenovedného písania a iných žánrov unás vdanom období.
Prevládajúci okruh nezávislých
Takto selektovanej kvalite zodpovedá aj okruh vydavateľstiev, vktorých tieto knihy vyšli. Medzi nimi síce nájdeme vjednorazovom zastúpení aj Slovart, Vydavateľstvo MS č LIC (z celkového počtu 47), nápadne však prevládajú malé súkromné, resp. nezávislé vydavateľstvá (Modrý Peter, Skalná ruža, KK Bagala, F. R. & G.),ktoré sa špecializujú výsostne na vydávanie náročnej, predovšetkým umeleckej tvorby celkom nezávisle od autorských avydavateľských stratégií zameraných na komerčnú úspešnosť knižnej produkcie. Ich dlhodobým zámerom a cieľom teda nie je dosiahnuť čo najvyšší zisk z vydaného nákladu a čo najširší priamočary čtateľský ohlas, ale podporovať vytváranie takej autentickej literárno-umeleckej kvality, ktorá by znamenala trvalý prínos pre slovenskú literatúru. Tieto vydavateľské subjekty zamerané najmä na pôvodnú tvorbu ana „okrajové“ č „menšinové“, resp. komerčne nevýnosné žánre aoblasti, ako je súčasná poézia, básnické aprozaické debuty, diela neznámych autorov, svýhradným zreteľom na literárno-umeleckú hodnotu publikovaných diel, mali neraz takmer výlučnú zásluhu aj na objavovaní nových literárnych talentov, teda na vydávaní prvotín celkom neznámych, neetablovaných autorov, ktorí sa neskôr zaradili medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej prózy ipoézie – čo platí doteraz.
Výber zameraný na knižnú produkciu práve týchto vydavateľstiev pritom neznamená nejaký jednostranný č redukovaný pohľad na aktuálny stav literárnej a knižnej kultúry unás. Naopak, na základe výberu G. Rakúsovej si možno utvoriť pomerne hodnoverný obraz o profile literatúry, ktorá unás vyšla vdanom období (2017 – 2020) – ak len nebudeme umelecky hodnotnú tvorbu považovať vyslovene za výnimočný, exkluzívne úzky segment. Ak medzi vybranými titulmi dominuje poézia – básnické zbierky, nie je to prejav jednostrannosti, ale skôr reakcia na jednostranne okrajové postavenie lyriky vrámci súčasnej vydavateľskej praxe i na knižnom trhu, teda snaha oprirodzené vyvažovanie existujúcej „nerovnováhy“. Práve poézia (ktorá vychádza vnajnižších nákladoch, je ťažko dostupná a „teší sa“ najužšiemu okruhu záujemcov) to má totiž na ceste, resp. vliterárnokomunikačnom procese „medzi autorom ačtateľom“ najťažšie anajneistejšie. Ako je triviálne známe, nenáročná, no komerčne oto úspešnejšia tematicky prvoplánová, „príbehová“ próza (určená pre typ. tzv. sémantického č naivného čtateľa) si nepotrpí na ohlas literárnej kritiky (tá by jej vlastne mohla skôr uškodiť), nanajvýš na reklamu, zatiaľ čo umelecky hodnotná a recepčne náročná literatúra, zvlášť však lyrika, sa až tak ľahko nezaobíde bez kvalifikovaného literárnokritického reflektovania (ktoré na ňu vôbec upozorní), aj keď nejakej priamočarej propagácii sa zo samej svojej podstaty priam vzpiera.
Neobyčajná rozmanitosť
Pre celý výber je príznačná neobyčajná mnohostrannosť arozmanitosť – druhová, žánrová, tematická, štýlová, poetologická, ale aj zhľadiska literárnohistorického (kultúrnej i dobovej proveniencie diel). Stačí silen zrekapitulovať, aké konkrétne tituly sú vňom zastúpené. Ich rozpätie siaha od básnického debutu nádejnej autorky, ktorá takpovediac „práve nastúpila“ na domácu literárnu scénu (Dominika Moravčíková: Deti Hamelnu), až po preklady diel veľkých, starších klasikov kánonu západnej literatúry (John Milton: Stratený raj, Walt Whitman: Spev omne). Zo súčasnej zahraničnej poézie sú to zbierky č výbery básnikov ako Jon Fosse, Jim Harrison, Robert Haas, Wojciech Bonowicz, Marcin Swietlicky, Dorota Koman č Duško Novakovič. Slovenskú lyriku reprezentujú aj básne dvoch osamelých bežcov, Repkova zbierka Spev a reedícia Laučíkovej zbierky Na prahu počuteľnosti, ako itvorba Jána Štrassera Otváracie hodiny (Básne 1964 – 2020) a zbierky básnikov ako Ján Zambor, Marián Milčák, Karol Chmel, Ľuboš Bendzák, Juraj Briškár, Pavol Suržin, Jana Bodnárová, Dana Podracká, Veronika Dianišková (na rozhraní poézie avýtvarného umenia je kniha Jána Kudličku ٳDzé).
Nájdeme tu interpretačné reflexie diel najvýznamnejších, prípadne imenej známych, zato však pozoruhodných predstaviteľov súčasnej domácej prózy (Balla, Pavel Vilikovský, Marek Vadas, Milan Zelinka, Alta Vášová, takisto Pavol Rankov, Richard Pupala, Laco Kerata), ale aj knihu Juraja Mojžiša Detaily; sem patrí aj Poviedka 1996 – 2016 (Víťazné texty literárnej súťaže).
Mnoho dôvodov pre záujem
Rakúsová sa venuje aj celému radu kníh ziných žánrovo-tematických oblastí, resp. zo žánrového „pomedzia“, s prvkami biografie, dokumentaristiky, cestopisu, reportáže, eseje, publicistiky arozličných iných žánrovo-koncepčných avýrazovo-tematických polôh: dve knihy E. Gindla (jedna oKolomanovi Sokolovi, druhá oživote nevšedného cestovateľa snázvom Svetobežník bez pasu), próza Jána Púčeka, zo zahraničnej literatúry texty Isaaka Babeľa, ale i Fabiana Saula, eseje Pavla Sucharka, reflexie Dušana Dušeka oliteratúre aumení, svojsky koncipovaná monografická publikácia Daniela Heviera Priznané vrany Jána Johanidesa, korešpondencia Albína Bagina a Ivana Kadlečíka, Humoresky Kornela Földváryho, ale aj Bieloruské rozprávky č Pirátske rozprávky V. Dianiškovej.
Autorka pristupuje k jednotlivým knihám v logike prirodzenej recepcie – tak ako s nimi prichádza čtateľ reálne do kontaktu. Prvé, čo nás na knihe upúta, keď po nej siahneme, je jej vonkajší vzhľad. Preto venuje vmnohých prípadoch pozornosť aj estetike knižného dizajnu publikácií, t. j. prebalu, grafickej úprave icelkovej výtvarnej realizácii knihy.
Rakúsovej interpretačné reflexie, uverejnené pôvodne vliterárnych časopisoch adenníkoch, zohrávajú nepochybne záslužnú úlohu: prispievajú kpropagácii anepriamo azda iefektívnejšej recepčnejrealizácii hodnotnej, no „komornejšej“ náročnej umeleckej, esejistickej č odbornej literatúry, ktorá sa recepčne i trhovo presadzuje ťažšie. Pomáhajú novým titulom ztejto oblasti prenikať do čtateľského povedomia širšej kultúrnej verejnosti. Azda netreba ani pripomínať, akú cenu má pre každého autora ajeho dielo fundovanározsiahla a nielen „informatívna“, interpretačná recenzia vliterárnej prílohe známeho denníka (zvlášť ak ide, povedzme, olyrickú zbierku začínajúceho básnika, ktorá by inak možno zostala bez povšimnutia, alebo napríklad o novelu zatiaľ neznámeho prozaika a podobne). Publicita tohto formátu predstavuje azda najúčnnejší spôsob, ako sa môže autor „zviditeľniť“ svojím dielom pred širšou kultúrnou verejnosťou a videálnom prípade následne získať aj čtateľský ohlas.
Podstata ahodnota knihy sa však nevyčerpáva iba vtejto jej funkcii, t. j.skvelej službe pre autora, vydavateľa,čtateľa icelý literárny proces, a rozhodne to nie je jediný dôvod, prečo by nás mohla zaujímať. Možno ju vnímať aj ako synekdochicky výstižný „obraz“ č svedectvo ostave knižnej aliterárnej kultúry na Slovensku v poslednej tretine druhej dekády 21. storoča. Zároveň však má každá recenzovaná kniha aj svoje špecifické pozadie, osobnostný, biografický (pokiaľ ide oautora) iširší, dobový kultúrny aspoločenský kontext (v prípade Miltonovho Strateného raja celkom iný ako, povedzme, uIsaaka Babeľa), osobitný epický alebo lyrický svet, myšlienkový č filozofický potenciál č posolstvo, prípadné bibliografické ainé zvláštnosti, kuriozity apodobne. Rakúsová sa ztoho všetkého snaží zachytiť vo svojich interpretačných reflexiách čo najviac, nakoľko to len umožňuje ich rozsahový limit. (Jednotlivé recenzie majú tomu zodpovedajúc svoj sémanticky nezávislý a plnohodnotný „tematický“ názov, fungujú ako kapitoly – údaje oreflektovanej knihe sú uvedené až za samotnou recenziou). Autorka dokáže teda aj na limitovanej ploche (vieme, že vrámci súčasnej edičnej praxe je rozsah článkov vymedzený počtom znakov) povedať oknihe maximum, resp. to najdôležitejšie, teda vystihnúť jej estetickú, myšlienkovú podstatu, tematické, výrazové, štýlové, formálne osobitosti, preniknúť do spôsobu myslenia apísania autora. Skrátka, predstaviť knihu v takom svetle svojho interpretačného výkladu, vktorom vynikne to, čo je na nej zaujímavé, sľubné (aj pomocou efektívne avhodne využívaných ilustračných citácií).
„Malá škola recenzistiky“
Kniha tak predstavuje pestrú a pútavú lektúru, a to aj pre toho, kto nemá nevyhnutne vúmysle čítať reflektované diela alebo sa knim zakéhokoľvek dôvodu nedostane, prípadne do nej len skusmo nahliadne a nechá sa „strhnúť“ tým, na čo práve narazil. Texty možno čítať „výberovo“, sporadicky (napr. podľa recenzovaného titulu, ktorý nás práve zaujme) alebo hoci aj v lineárnej postupnosti, jeden text za druhým, ako sú vo zväzku zoradené – vkaždom prípade to bude zaujímavá azážitková lektúra. Ak aj čítame všetky reflexie rad za radom, nenadobudneme pritom dojem nejakej jednotvárnosti, monotónnosti, pri ktorej by sa autorka svojím prístupom ktextom, výkladovými postupmi č spôsobom vyjadrovania opakovala; pri jej jednotnom vecnom akultivovanom štýle je každá reflexia osobitá análežite vystihuje celkovú povahu i špecifiká reflektovanej publikácie – čím si kniha ako celok uchováva už spomínanú rozmanitosť amnohorozmernosť.
Tretí výber z bohatej literárnokritickej recenzentskej tvorby G. Rakúsovej svedčí otom, že autorka si drží svoje vysoké niveau, naďalej naplno realizuje,pestuje tento žáner na exemplárnej úrovni (to je, mimochodom, jej ďalšia zásluha – kultivácia samotného žánru) apozorne av širokom zábere si všíma a reflektuje aktuálne literárne dianie unás.
Ak by sa niekto chcel poučť, ako sa majú písať literárnovedné recenzie, bez toho, aby si musel ktomu zohnať a „prelistovať“ haldu literárnych časopisov, brilantne by mu poslúžila táto jedna kniha. Takto zostavený výber si dovolím nazvať hoci aj „malou školou literárnovednej recenzistiky“.
ZoltánRédey(1968)
Vrokoch 1994 – 2020 pôsobil vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg. Predmetom jeho odborného záujmu je teória literatúry, interpretácia literárneho, predovšetkým básnického diela a súčasná, resp.ponovembrová slovenská poézia a próza so zreteľom na poetologické arecepčno-interpretačné aspekty konkrétnych textov. Publikoval vtejto oblasti viacero článkov, resp. štúdií a knižných monografií.
Gabriela Rakúsová: Medzi autorom ačtateľom – Interpretačné reflexie oknihách
Levoča: Modrý Peter, 2021
Foto:
Gabriela Rakúsová vakcii výtvarníka Rudolfa Sikoru na podujatí Literárneho klubu, venovanom Ivanovi Kadlečíkovi vKC Dunaj (r. 2012). Zdroj: Archív G.R.
