ղľáԾ
Obrázková knihaMichala HvoreckéhoSimony ČechovejDunaj – magická riekaje voľným pokračovaním obrázkovej knihy s rovnakýmencyklopedickým aedukačno-inštruktívnym konceptomBratislava – čarovná metropola.
Podobne ako vpredchádzajúcom prípade je autorský zámer – sprostredkovať detským čitateľom zážitkovým spôsobom fakty azaujímavosti onajvýznamnejších zemepisných reáliách Slovenska – vyjadrený už v názve knihy. Na jednej strane je presné pomenovanie mesta či rieky ana druhej strane je ich ozvláštnený význam: Bratislava je čarovná metropola aDunaj je magická rieka, druhá najdlhšia vEurópe. Niekoľko desaťročí v nej pláva jedna znajväčších sladkovodných rýb – vyza.
Podnetná rozprávačka
Vyza je rozprávačkou príbehu azároveň sprievodkyňou čitateľov. Vduchu úvodných slov „Rieka je cesta, ktorá sa zrodila zvytrvalosti prúdu“ ich postupne oboznamuje s tým, kde Dunaj pramení, akými krajinami amestami preteká, kam sa vlieva. Z dvoch malých potôčikov vČiernom lese vNemecku sa Dunaj mení na silnú, rozvodnenú rieku, pretekajúcu alebo hraničiacu sďalšími deviatimi krajinami – Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, Rumunskom, Bulharskom, Moldavskom aUkrajinou. Na hranici medzi Rumunskom aUkrajinou sa vlieva do Čierneho mora. šٰ faktografické údaje sú vkomponované do rozprávania organicky ačasto slúžia aj ako podnet na ďalšie hľadanie informácií arozširovanie vedomostí – mimo priestoru samotnej knihy.
Vpríbehu sa dočítame oosídľovaní brehov Dunaja, pretože rieka ľuďom odnepamäti poskytovala vhodné podmienky na život, hospodárstvo, obchod. Od niekoľkých stanových táborov či kamenných dedín sa ľudské obydlia postupne, aj vďaka životodarnej sile rieky, rozrástli na mestá,veľkomestá či štáty.
Vyza hovorí aj oiných obyvateľoch, žijúcich vrieke avokolitej prírode, rozpráva oľuďoch, ktorí tu radi športujú, spomína rôzne druhy plavidiel počnúc malými loďkami cez staroveké galéry, parníky, nákladné ivýletné lode amoderné katamarány.
Na inom mieste vknihe sa môžeme dočítať aj otajomných rozprávkových bytostiach, ktoré sú takisto nerozlučne späté spríbehom rieky. Víly, rusalky, vodníci či draci sa občas tiež ozývajú zhlbín rieky, ale vyza ich má všetkých pod kontrolou.
Vizuálne fakty
Keďže Dunaj je naozaj ohromná rieka – nielen pokiaľ ide ojej dĺžku (takmer tritisíc kilometrov), ale aj objem jej prietoku –, spájajú jej brehy mnohé pozoruhodné mosty. Napríklad Most Márie Valérie spája Slovensko aMaďarsko, kamenný most vRegensburgu stojí už takmer tisíc rokov, bratislavský Most SNP je zasa bez jediného piliera...
šٰ tieto a ďalšie zaujímavosti afakty sú vknihe sprostredkované aj prostredníctvom obrázkov kombinujúcich viaceré výtvarné techniky – digitálnu grafiku, koláž, perokresbu. Vďaka citlivej, detailneprepracovanej a mnohovrstvovej komunikácii slova aobrazu sa čitateľ môže pohybovať vpriestore knihy vždy inak. Môže sa zamerať na pohyb vyzy vrieke ajej príbeh, môže sa zamerať na detaily rozličných významných stavieb vznámych mestách na Dunaji (tie majú často metonymický charakter – slúžia ako typické znaky miest) alebo na detaily lodí, mostov, vodných elektrární, detaily rozličných druhov vtáctva ainých živočíchov.
Dynamický charakter dodávajú rozprávaniu aj mnohé zobrazenia ľudí, či už sú to ľudia zminulosti, alebo sú to súčasní obyvatelia žijúci vrozličných mestách amiestach na oboch brehoch Dunaja. Zrozprávania vyzy sa napríklad dočítame, ako pri Dunaji pestovali vinič už starí Rimania, ako ľudia pri výstavbe železnice pri dolnorakúskom Willendorfe našli 25-tisícročnú sošku Venuše, že vnemeckom meste Ulm na brehu Dunaja postavili gotickú katedrálu snajvyššou kostolnou vežou na svete alebo že vrakúskom kláštore vMelku nad údolím Dunaja sa ukrýva vzácna knižnica (ktorú vo svojom slávnom románe Meno ruže spomína Umberto Eco).
Žiaľ, vyza nám rozpráva aj onepriaznivých udalostiach ľudskej histórie, akými boli napríklad roky totality vo viacerých krajinách bývalého socialistického bloku, pričom na brehoch rieky sa stavali vysoké múry aostnaté drôty oddeľujúce slobodný svet od neslobodného. Hovorí aj onegatívnych stránkach správania dnešných ľudí, ktorí rieku znečisťujú rozličnými druhmi toxického odpadu.
Voda a príbeh
Práve táto ekologická rovina je jednou zďalších dôležitých vrstiev rozprávania. Zo záverečného prehovoru ryby môžeme viac ako kdekoľvek inde v texte vycítiť hlas samotného autora, zdôrazňujúceho, že: „Voda je život. Starať sa orieku znamená starať sa ocelú krajinu ačloveka. Spoznávajme achráňme ju spolu. Aby nezostala len príbehom, ktorý rozpráva len stará vyza.“ Podobne ako sa neustále mení príbeh rieky (keďže jednou zjej najdôležitejších vlastností je plynutie), môžeme vďaka mnohotvárnosti ahĺbke čítať aobjavovať vždy nanovo aj knihu Michala Hvoreckého aSimony Čechovej.
Markéta Andričíková (1974)
Vedecky a pedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej a svetovej literatúre pre deti a mládež a problematike detskej recepcie.
Michal Hvorecký: Dunaj – magická rieka
Ilustrovala: Simona Čechová
Bratislava: Monokel, 2021
