Recenzia
Michael Papcún
20.06.2022

Krutý smiech

Rozsahom útly, novýrazovo veľmi bohatý grafický román á Nathana Cowdryho je taký malý festivalík dešpektu, drzosti, satiry aaž obsedantného porušovania pravidiel, ktorý čitateľa nenápadne vedie ksledu trpkých precitnutí.

Malé české vydavateľstvo Trystero vyniká už zopár rokov voblasti vydávania prekladovej komiksovej literatúry svojím sviežo-vyberavým dramaturgickým prístupom. Vzačiatkoch svojho pôsobenia sa obmedzovalo na vydávanie jednej knihy ročne (neskôr jednej až dvoch), čo, samozrejme, vytvorilo okolo daného titulu auru menšej udalosti na tunajšej edičnej scéne. Úzka škála titulov zároveň priniesla rozmanitú škálu štýlov, atmosfér aemócií – Lynchovské zostupy do podvedomia vkomiksoch Charlesa Burnsa (Naposled, Bludiště), glosovanie najtrpkejších momentov prerastania hraníc detstva arodného mesta v podaní Richarda Clowesa (Mrtvý svět), chirurgická štúdia postfaktuálneho sveta Nicka Drnasa (Sabrina) alebo surreálne absurdno moderných bájok Jima Woodringa (ѰDzí).

Pri áe (angl. Crash Site, 2021) Nathana Cowdryho (1990) hovorí za všetko už základné zloženie postáv nadmieru eklektického rozprávania. Sú nimi: na prvý pohľad zlatý, ale chorobne neurotický hovoriaci psík, drogová dealerka snevinnou tvárou sakrálnej madony ado tretice hovoriace nohavičky, napĺňajúce archetyp nebezpečného psychopata. Medzi nimi ešte stihneme naraziť na konzervatívny katolícky párik aniekoľko humanoidných zjavov. á stojí na jednoduchom princípe úplného pretáčania čitateľských očakávaní ainterakcií postáv, ktoré nás mystifikujú svojím vzhľadom.

Arteterapia šokom

Príbeh fantasmagorickej trojice, ktorá nešťastnou náhodou (?) stroskotá uprostred džungle amy spoznávame ich minulosť avnútorné svety, vzťahy amotivácie, je vžánrovej aštylistickej rovine kolíziou fragmentov dobrodružného románu, exploatačného filmu, temnej detektívky, absurdnej komédie/drámy, krimi, vojnovej drámy ajerotickej novely.

Cowdry jednotlivé prvky spája pomocou úsečných krátkych kapitol, ktoré dekonštruujú zaužívané rozprávačské schémy pomocou žánrových aj časopriestorových skokov a zlomov. Čítanie komiksu pripomína prudkú arteterapiu šokom. Nikdy nevieme, kedy príde ďalšia retrospektíva či absurdná snová sekvencia. Vkonečnom dôsledku nie je vôbec dôležité, akým smerom sa dej uberá.

á je skôr voľnou kolážou prehovorov postáv aautorových rozšafných eskapád, ktoré dávajú voľnú ruku sérii schválností a deprivácií. Do na prvý pohľad až detsky milej kresby vupokojujúcich pastelových farbách vstupuje hyperbolizované násilie, prúdy krvi, okatá objektivizácia ženského tela apostavy vizuálne ako vystrihnuté zideálneho, rozprávkového sveta vypúšťajú do éteru repliky plné cynizmu, neuróz apochybných názorov.

Cowdry vtomto smere dôsledne nadväzuje na tradíciu pulpovej aexploatačnej kultúry vo vizuálnom umení. Čitateľovi ponúka mnohotvárny pamflet, ktorého hlavnými aktérmi sú provokácia akonceptuálne uchopená samoúčelnosť.

Ak by som sa snažil zredukovať cieľ celého anarchistického tiahnutia grafického románu do čo najjednoduchšej definície, bol by to „boj spolitickou korektnosťou“. Tým by som sa však zachoval veľmi necitlivo voči nuansám odohrávajúcim sa vpriestore medzi erupciami explicitných obrazov areplík.

Do srdca temnoty

Popri všetkej srande,uletenosti adrsnosti nás Cowdry vconradovskom štýle vedie po línii rieky Rio Negro do srdca temnoty. á je totiž vo svojej podstate schizoidným čítaním. Absurditu produkuje vo veľkom auchopuje ju ako základný princíp chodu vecí. Strategicky šikovná hra nás zvádza ksmiechu nad utrpením.

á tak záverom predstavuje veľmi priliehavé podobenstvo oabsurdnosti sveta ajeho (ne)prijímaní, vďaka čomu sa stáva exemplárnym dielom ironicky komentujúcim neskorú (terminálnu) fázu postmoderny. Na jednej strane je absurdnosť vgrafickom románe hlavnou tvorivou silou anástrojom, ako sa dopracovať kpocitu slobody, no zároveň jej nuansy vedú do špirály násilia, temnoty asklamaní, vktorej neexistuje katarzia. Vstupujeme tak do priestoru prázdna, ktoré ostáva po dekonštrukcii anarúšaní štruktúr.

Nakoniec je to sám neurotický psíček Denton, kto vlietadle prednesie rezignované slová otom, ako savšetky optimistické scenáre zdajú nereálne, treba prijímať veci tak, ako dopadli a rešpektovať ich neúprosný chod, sktorým nič nenarobíme.

Pár veľmi jednoduchých, civilných viet vkontexte celej knihy pôsobí ako krátke rekviem, venované úlohe jednotlivca ajeho snahe ovplyvniť a zvrátiť tok udalostí. Celý grafický román končí enigmatickou, mĺkvou dvojstránkou/štvorstránkou. Tú je však lepšie ponechať individuálnej čitateľskej skúsenosti. Anič neprezrádzať. Oplatí sa prijať pravidlá azahrať si s Cowdrym hru šokov, zlomov, smiechu akrutosti.

Nathan Cowdry: á

Preklad: Martina Knápková

Praha: Trystero, 2022