ղľáԾ
ʳܲá Veroniky Rácovej Základy editorstva 1, ktorá vyšla vuplynulom roku so skromným podtitulom Vysokoškolské učebné texty pred odbor editorstvo avydavateľská prax, je vskutočnosti oveľa dôležitejším počinom než bežná vysokoškolská učebnica. Nie je neobvyklým javom, že väčšina takýchto textov vychádza zmnožstva už doposiaľ pohodlne dostupných domácich publikovaných materiálov, zktorých autor vyexcerpuje asystematicky zoradí „to podstatné“, aby pre študijné účely (už iba) sprístupnil pomerne známy obsah. Vprípade knihy Základy editorstva 1 by takéto tvrdenie rozhodne neobstálo.
Do rúk sa nám dostáva ojedinelá publikácia, svojím obsahom suplujúca akútny nedostatok slovenských odborných kníh a štúdií, ktoré by detailne rozoberali aktuálne teoretické aj praktické aspekty z oblasti editorstva avydavateľskej praxe. Autorka preto musela siahnuť po mnohých zahraničných monografiách, ako aj dohľadávať asystematizovať sporadické aznačne rozptýlené zmienky odanej problematike vrámci domácich zdrojov. Napriek tomu, že hlavné kapitoly sú zamerané predovšetkým na neperiodickú knižnú tlač, mnohé zinformácií sú platné aprakticky využiteľné aj voblasti prípravy tlačených a elektronických periodík.
Prvá kapitola je zameraná na knihu ako predmet, pričom sú popisované typy využívaných väzieb, formát knihy, papier, medzinárodný číselný systém označovania publikácií, špecifiká neperiodických tlačí, ako aj ich grafická úprava atypografia. Práve informácie zposlednej menovanej oblasti považujem za univerzálnejšie využiteľné aj pre tlačené aelektronické periodiká, keďže sa tu venuje pozornosť typografickej úprave stránky ačastým typografických chybám, podrobnejšie sa rozoberá zarovnanie textu aodsadenie odsekov, typy písma čiproblematika nerozdeliteľných väzieb. Prínos tejto časti spočíva aj vsystematizácii sprístupňovaných poznatkov.
Zatiaľ čo druhá kapitola, zameraná na stručný (trojfázový) prehľad diania na slovenskom knižnom trhu po novembri 1989, zhŕňa poznatky novších publikovaných prác (J.Halada, J.Šmejkalová, J.Šrank ai.), tretia apodstatne rozsiahlejšia stať je už väčšmi výsledkom vlastnej heuristiky autorky. Rácovej charakteristika vydavateľského prostredia kriticky nadväzuje na prácu V. Pistoriusa, pričom prehodnocuje jeho jednosmerný lineárny model (Autor → Vydavateľ → Distribútor → Kníhkupec → Čitateľ) ana základe súčasného technologického pokroku, nových marketingových stratégií amožností spätnej väzby čitateľa predkladá model aktualizovaný orealistickejšie vnímanie obojsmernosti vzťahov aprocesov prebiehajúcich medzi jednotlivými participantmi: Autor ↔ Vydavateľ ↔ Distribútor ↔ Kníhkupec ↔ Čitateľ. Obzvlášť pozitívne hodnotím rozvinutie a charakteristiku vzťahov vydavateľa seditorom, prekladateľom, ilustrátorom, grafikom (agrafickým štúdiom), tlačiarňou asmédiami. (s.47 – 88)
Napriek širokému obsahovému záberu nejde iba otechnický popis knihy, knižného trhu, vydavateľského prostredia avysvetlenie autorského práva, na ktorom vrámci publikácie spolupracovala aj JUDr. Paulína Hovančáková, ale nachádzame tu skutočné súvislosti, ktoré zasadzujú teoretické poznatky do rámca reálnych procesov prebiehajúcich na slovenskom knižnom trhu. Takisto máme kdispozícii značné množstvo doplňujúceho materiálu v podobe užitočných grafov, schém, náčrtov, sprehľadňujúcich tabuliek aobrazovej itextovej prílohy, zobsahu ktorej vyzdvihujem najmä zaradenie častí rozhovorov sriaditeľom vydavateľstva Slovart Jurajom Hegerom aEvou Mládekovou zVydavateľstva Tatran.
Problematike editorstva avydavateľskej praxe sa vslovenskom akademickom prostredí ešte donedávna nevenovala systematická pozornosť, no práce niektorých súčasných vedcov, medzi nimi najmä odborné avedecké výstupy Veroniky Rácovej, konečne posúvajú výskum vtejto oblasti dopredu, čoho dôkazom je aj perspektívna aobzvlášť aktuálna publikácia Základy editorstva 1.
Veronika Rácová: Základy editorstva 1. Vysokoškolské učebné texty pred odbor editorstvo avydavateľská prax
Nitra: UKF, 2021
