ղľáԾ
Na začiatku románu DZí talianskeho spisovateľa Sandra Veronesiho sa nám vševediaci rozprávač sprisahanecky prihovára, aby nás informoval, čo nás čaká. Predstaví nám protagonistu príbehu, očného lekára Marca Carreru, ktorý má po rozhovore spsychoterapeutom svojej manželky čoskoro zažiť najsilnejší citový šok vživote. Hneď nasledujúce kapitoly nám prezradia, že ožiadny tradičný opis či lineárne rozvíjanie deja nepôjde.
Jednotlivé časti textu majú názvy, ktoré nám naznačia, očo vnich pôjde akedy sa to odohralo. Po dialógu dvoch mužov, ktorý sa uskutočnil vroku 1999 azaobišiel sa bez akéhokoľvek komentára, prichádza kapitola Oko cyklónu zrokov 1970 – 79, kde nám rozprávač predstaví Duccia Chilleriho s prezývkou Nemenovateľný, lebo prináša nešťastie atreba sa mu vyhýbať. Marco zostal jeho priateľom, lebo podľa teórie oka cyklónu kto sa postaví do stredu cyklónového lievika, vyhne sa jeho zničujúcim dôsledkom. Potvrdí sa mu to vroku 1979, keď Chilleri odmietne nastúpiť do lietadla, lebo vidí jeho cestujúcich ako mŕtvych. Marco záchvat svojho priateľa nechápe, no vystúpi zlietadla spolu sním. Lietadlo sa zrúti do mora avšetci cestujúci zahynú.
첹辱ٴDZ Ѵdzú zrokov 1992 – 95 je už Marco ženatý amá trojročnú dcéru, ktorá rodičom oznámi, že má na chrbte motúzik,ktorým je pripútaná k stene, preto musí dávať pozor, keď niekto prejde poza jej chrbát, aby sa do neho nezamotal. Psychiater im však vysvetlí, že dievča si vymyslelo motúzik ako puto nie kstene, ale kotcovi, lebo sa bojí, že ho stratí. Stačí, keď sa jej otec bude čo najviac venovať amotúzik sa stratí. Tak sa aj stalo.
Ibaže, to sme vrokoch 1988 – 99, nové rozdelenie úloh medzi manželmi vedie k rozvratu rodiny. Po páde lietadla zhoda okolností spôsobí, že sa Marco ožení speknou Slovinkou Marinou Moliterovou. Čo je však pre Marca osudová láska, pre Marinu je iba pretvárka. Svoje spojenie stragickým letom si vymyslela aurobila zle, že klamala stále, no on urobil ešte niečo horšie – on jej uveril. Nebola vmanželstve šťastná akeď zistila, že si jej manžel píše so svojou detskou láskou, podľahla démonom vo svojej povahe. „Sebaľútosť sa skombinovala sagresivitou, inteligencia spodlosťou, citlivosť so zlobou.“ Ahoci sama podvádzala Marca, kde sa dalo, jeho platonickú neveru sa rozhodla kruto potrestať.
Až teraz sa dostávame k udalostiam zrokov 1973 – 74, keď Marco dostal prezývku DZí. Bol šikovný abystrý, no maličký, preto ho matka pomenovala po tom pôvabnom vtáčikovi. Zrastovej nedostatočnosti sa vyliečil, no potreboval DZíovu vytrvalosť, aby sa udržal na hladine života.
Dobrý chlapec Marco stratí rodičov, sestra spácha samovraždu, brat sa odsťahuje do Ameriky, prežije peklo rozvodu spsychicky narušenou manželkou, príde aj omilovanú dcéru, až vnučka Miraijin prinesie svetlo nádeje. Až keď sa život naplní, možno ho ukončiť.
Je to skladačka atak trochu aj detektívka, v ktorej sa skryté stránky života postáv odhaľujú sodstupom času a autor na to využíva široký register štylistických postupov. Opisy striedajúdialógy, listy, maily, sms, telefonáty, premyslene poskladané do mozaiky, ktorá vytvorí podobu (jedného) ľudského života. Autorské odbočky do jazyka akultúry, rozvité vety – šesťstránkovú kapitolu sosudným telefonátom tvorí jedna veta – takýto text si vyžaduje skúseného prekladateľa, čo Stanislav Vallo spĺňa vplnej miere. A čitateľ sa môže tešiť na zaujímavú knihu.
Sandro Veronesi: DZí
Preklad: Stanislav Vallo
Bratislava: Slovart, 2021
