ղľáԾ
Život človeka sa deje vprítomnosti. Ako mu pribúdajú roky, súčasťou vnímania jeho existencie sa stáva aj minulosť. Jedným zparadoxov dnešnej doby je, že obľúbenou hračkou malých detí, ktoré skoro výlučne žijú prítomnosťou, sú dinosaury, príklad dávnej minulosti. Podľa americkej novinárky Elizabeth Kolbert sa takto vyhynutie stáva prvým vedeckým konceptom, sktorým sa dnešné deti stretávajú. Uvádza to vo svojej knihe Šieste vymieranie, za ktorú dostala vroku 2015 Pulitzerovu cenu za literatúru faktu, avďaka vydavateľstvu N-Press si ju môžu teraz vpreklade Eriky Mazuchovej prečítať aj slovenskí čitatelia.
Hoci sú dnes figúrky dávno vyhynutých jašterov už hračkou pre deti, ešte pred dvesto rokmi ani dospelí netušili, že tu voľakedy žili tvorovia, ktorí nenávratne zmizli zo zemského povrchu. Až na konci 18. storočia francúzsky prírodovedec Georges Cuvier vyslovil názor, že pozostatky kostier neznámych zvierat, ktoré sa vposledných desaťročiach objavili, patria vyhynutým druhom. Ako dôvod ich zmiznutia uvádzal náhle zmeny prírodných podmienok, kataklizmy, ktoré pravidelne ničili planétu. Anglický geológ Charles Lyell stým nesúhlasil avo svojich prácach obhajoval názor, že všetky „sorty organizmov existovali vo všetkých érach atie, ktoré, zdá sa, zmizli, sa môžu vsprávnych podmienkach znovu objaviť“. „Prítomnosť je kľúčom kminulosti.“
Pozorným čitateľom Lyellových kníh bol aj Charles Darwin ahoci patril medzi jeho obdivovateľov, svojou prácou oPôvode druhov spochybnil Lyellovo presvedčenie otrvalej prítomnosti organizmov na zemi. „Teória prirodzeného výberu sa zakladá na viere, že každá nová variácia, ateda aj každý nový druh, sa vytvára audržiava získaním istej výhody nad tými, proti ktorým stojí. Následne vymieranie menej zvýhodnených foriem je potom takmer nevyhnutné.“ Radikálnym aspektom jeho práce bolo, že človeka nijako neodlíšil od ostatných organizmov.
Podobným odvážnym zásahom do paleontológie bola štúdia omimozemskom dôvode vymierania na konci kriedy Waltra aLuisa Alvarezovcov, ktorú uverejnili vroku 1980. Ide odnes všeobecne známy asteroid zMexického zálivu, no včase, keď Alvarezovci stou hypotézou prišli, profesionálni paleontológovia ju znevažovali aniektorí ju neváhali nazvať „somarinou“. Po všetkých peripetiách výskumu aneistote, pokiaľ ide ovýsledky, Walter Alvarez neskôr svoje skúsenosti zhrnul do vety: „Vo vede je niekedy lepšie mať šťastie ako rozum.“
Šťastím pre vedu (ale predovšetkým pre nás) by bolo, keby sme jej výsledky nielen brali na vedomie, ale vedeli sa podľa nich aj riadiť. Od paleontológov vieme, že priveľká koncentrácia oxidu uhličitého vatmosfére už mohla byť príčinou jedného vymierania. Ak sa nebudeme vedieť poučiť zminulosti, nezvládneme ani prítomnosť.
Kolbertovej kniha nie je odejinách paleontológie alebo biológie, sú to reportáže ojej výpravách za výskumníkmi, ktorí sa venujú ochrane ohrozených druhov živočíchov, ako je zlatá žaba vJužnej Amerike činetopiere vSpojených štátoch, alebo skúmaniu prírodných podmienok, ktoré sa menia pričinením človeka, ako sú dažďové pralesy alebo Veľká koralová bariéra.
Navštívila aj lesného ekológa Milesa Silmana, ktorý skúma život stromov vPeru, a ten jej povedal: „Ak evolúcia pracuje tak ako zvyčajne, nuž tak scenár vyhynutia – nevoláme to vyhynutie, ale hovoríme otom ako o ,vyčerpaní bioty´, aký krásny eufemizmus – začína vyzerať ako apokalypsa.“
Elizabeth Kolbert: Šieste vymieranie
Preklad: Erika Mazuchová
Bratislava: N Press, 2022
