ղľáԾ
Vesmír vesmíru odovzdáva teplo
Blíži sa polnoc, horúčka stúpa k štyridsiatke,
čelo dieťaťa svedčí, že telo prehráva…
Skrčení v kúte vesmíru, kam dopadá svetlo
už iba mŕtvych hviezd.
V jednom z prvých životov si bol argonautom,
plavil sa za žiarou kolabujúceho Barana.
Dotknúť sa rúna, nabiť sa energiou, čo vydrží
po celé životy tamdolu v podsvetí…
V jednom z posledných životov si bol astronautom,
díval sa Bohu do očí podobných čiernym dieram.
Vystretí uprostred Európy, ktorá sa nezadržateľne
blíži k africkým brehom.
Nadišlo ráno, slnko prečesáva dieťaťu vlasy,
ortuť sa bojí vyletieť, krčí sa v kúte.
…ĦĦĦĦĦĦĦĦĦĦĦĦĦ
Vyžaruješ, a rýchlo zabúdaš,
že z teba ubúda, čím
v pohybe udržiavaš
svoj malý vesmír.
26. februára 1997
Vpásme totality
– Zatmenie Slnka, slečna?
– Prečo nie? Koľko?
– Za tieto špeciálne okuliare stovku.
Inak je úkaz zdarma.
Vnašom pásme trvá dve minúty.
– Na to mi stačia moje slnečné.
Veď príde tma a odíde, nemám pravdu?
– Ibaže rovno na poludnie. Schladí sa,
vtáky prestanú lietať, hady zalezú
do dier, zdvihne sa vietor. Moja milá,
šamani ztoho vedia vytĺcť kapitál.
Prikážu, skloňte hlavu, inak
oslepnete! A ublížiť sám sebe,
to je rúhanie sa…
– Dnes na to nikto nenaletí.
– Stačí, ak jediný lúč vám dopadne
na sietnicu, a ste slepá, verte mi.
– Nestrašte, chcete mať ztoho kšeft…
– Spomeňte na Persea! Len v zrkadle
strieborného štíta smel uvidieť
Medúzu vcelej jej ohavnosti…
– Viem. Pochádzam zjej rodu. Som
Eklipsa a týmto pásmom
iba prechádzam,
Աáú
trošku triašky…
Mons 2. augusta 1999 /Dunajská Lužná 11.augusta1999
