ղľáԾ
Najnovšia kniha spisovateľa, výtvarníka ateológaDaniela PastirčákaDievčatko zhmlyje opäť rozprávkou pre dospelých, resp. staršie deti.
Vo svojich textoch často reflektuje náboženskú tematiku, hlboko sa zamýšľa nad významom bytia, úlohou Boha vživote človeka, jeho texty sú plné originálnej poetiky, mystiky, fantázie a hľadania.
Kniha už svojou minimalistickou obálkou sľubuje niečo nevšedné. Je na nej zlatý krkavec. Krkavec ako symbol zla, temnoty, premeny azáhady, boj zla sdobrom. Ale aj akýsi prísľub mystiky asymboliky. Temno verzus svetlo. Aako krkavec súvisí stémou odievčatku zhmly? Maličké, nahé, takmer neviditeľné dievčatko kráča samo temným, hmlistým lesom. Nie je smutné, veselo si spieva akráča celkom sebaisto. Po kamenných schodoch stúpa kdomčeku, vktorom býva mama Jajka. Jej príchod do domu spočiatku nesprevádza láska aprijatie, skôr naopak. Mama jej príchod síce očakávala, ale nie sradosťou. Mala pre ňu prichystané aj čipkované šatôčky, ale vpozadí čakania sa niesol strach zjej príchodu. Zpríchodu nechceného dieťaťa do rodiny, kde otcom je krkavec Krko, ktorý dievča odmieta.
Dievčatko Ina, skryté vrozprávkovom príbehu, symbolizuje naozajstné nechcené dieťa, ktoré prichádza na svet. Do rodiny, kde nefungujú vzťahy, kde sa láska bojí. Valegorických obrazoch sa skrývajú rôzni démoni, zloba, strach, alkoholizmus, nevyrovnanosť, násilie, povýšenosť, ponižovanie aj tyrania. Láska bojujúca sneláskou. Krkavec Krko je skrytým symbolom človeka, otca, manžela, ktorý bol zranený asám zraňuje, zakliaty vkolobehu zloby, zktorého sa nevie amožno nechce vymaniť. Dievčatko Ina vpríbehu rastie, nenápadné autiahnuté, takmer neviditeľné, zatiaľ čo otec, krkavec posadnutý démonmi, iba prilieta aodlieta, neschopný trvalého návratu azmierenia, neschopný milovať. Apočas besnenia Krka sa láskyplne, skromne av tichosti vyvíja príbeh blízkosti dvoch duší, dcéry Iny amamy Jajky, ktoré spojil spoločný strach. Vo svete skrývania si dievčatko Ina vytvorilo vlastný svet útechy ašťastia, písalo si príbeh, ktorého sa stalo súčasťou. Šťastný svet, vktorom sa dá zmeniť chod života, zlo premeniť na lásku. Zatiaľ čo vskutočnom svete, vprítomnosti posadnutého človeka ostávala neviditeľná anechcená. Pretože tatko Krko „hľadel priamo na ňu, no nevidel ju“. (s. 22)
Dievčatko zhmly alebo vhmle nikto nevidí. Hmla je ochrana, závoj, je to pomyselná brána do sveta, vktorom sa dá skryť. Hmla je obrana pred vonkajším svetom, kde je bolesť. Až keď sa dievča zhmly stalo dospelou ženou, prestalo byť neviditeľnou. Stretávala ľudí, ktorí „povedali pred ňou veci, oakých sa pred inými ostýchali ipremýšľať“. (s. 37) Za hmlou si ju našiel aj chlapec Ule sopálovými očami, ktorý ju (u)videl. Sním začala objavovať aj ďalšieho Neviditeľného, ktorého zamkli za dverami kostolov akľúč nechali roztaviť.
V Dievčatku zhmly Pastirčák veľmi funkčne využíva poetickosť jazyka („Na srnčích chodníčkoch ešte tlel posledný dotyk leta. Jesenná hlina ťažko dýchala, stromy itráva zmĺkli,“ s. 9), ako aj hovorovosť („Fičala si to na poštový úrad,“ s. 21). Text vyznieva básnicky, ako sme pri Pastirčákových rozprávkach zvyknutí, ale zároveň ide ionapínavý dej.
Príbeh oIne je príbehom oslobode ako najvyššej inštancii ajej protiklade – neslobode. Oodvahe čeliť životu aj vjeho nepríjemných odtieňoch. Onachádzaní vlastnej identity aj omyloch. Opochopení, zmierení aodpustení. Podnecuje detského čitateľa odkrývať viacvrstvové významy.
Natália Dukátová (1977)
Vyštudovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte UK aRuské avýchodoeurópske štúdiá na FiF UK vBratislave. Vroku 2020 skončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV. Venuje sa výskumu literatúry pre deti amládež avšeobecne kontextom vdetskej literatúre.
Daniel Pastirčák: Dievčatko zhmly
Bratislava: Petrus, 2022
