ղľáԾ
24. február 2022 – tým dňom sa zatiaľ skončila história začína sa vojnové spravodajstvo.
Mrazivo stručná veta vystihujúca súčasnú realitu vzťahy Ruska Ukrajiny, Európy sveta. Napísal ju redaktor českého Deníka N Petr Koubský niekde uprostred obsiahlych textov svojich dvoch knižiek Stručné dejiny Ukrajiny Stručné dejiny Ruska.
Najprv to bola kniha oUkrajine, lebo otej sme vedeli spolu sním málo. Rozhodol sa to vynahradiť. Náhlil sa, vškole sme sa oukrajinských dejinách neučili, píše, že ,,nič poriadne som na túto tému nečítal“. Jeho kolegovia sa vybrali na Ukrajinu ako vojenskí reportéri on v ,,pražskom pohodlí domova“ horúčkovito čítal, hromadil poznatky, spísal ich, aby tak prispel svojím minimom kinformovaniu verejnosti. Nie je to minimum, lebo – ako zvyknem hovoriť – „všetka česť“, čo Koubský oUkrajine napísal. Výstižne jadrne okrajine jej občanoch, obdivuhodnom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, ktorým ide oživot existenciu. Na 85 stranách všetko, čo čitateľ potrebuje vedieť vtomto dramatickom čase okrajine hanebne napadnutej svojím susedom, ktorého prezident Putin sa ani netají, že Ukrajincov Ukrajinu chce zlikvidovať.
Ako čítať Rusko
Autor sa vjednom nedávnom interview priznáva, že napísať knihu odruhej strane príbehu konfliktu, oRusku, dostal už ako ,,pracovné zadanie“. Má takmer 200 strán, ale nie preto, že by sa mu ,,vymkla“ zrúk. Jednoducho sa už žiadalo viac priestoru zamyslieť sa, prečo sa krajina, ktorá po ničivej druhej svetovej vojne patrila medzi zakladajúce štáty Organizácie Spojených národov a je jedným z jej piatich členských štátov správom veta vBezpečnostnej rade, dostala na pozíciu agresívneho porušovateľa vznešených princípov celosvetovej mierovej organizácie.
Koubský hľadá podmienky i faktory, v ktorých sa Rusko historicky vyvíjalo ovplyvnili ho. Medzi nimi uvádza napr. geografický činiteľ: je to obrovská krajina zveľkej časti neobývaná, sveľmi obmedzenými možnosťami komunikácie, obkľúčená moriami a pritom so zlým prístupom knim: ,,Ruských politikov bude ešte dlho lákať územná expanzia...“
Ruská ekonomika je postavená na ťažbe predaji prírodných surovín. Priamy prospech zich ťažby je sústredený vrukách malého okruhu ľudí firiem. Vládnuca vrstva nemá motiváciu túto situáciu meniť diverzifikovať ekonomiku, lebo by to mohlo ohroziť jej pozíciu.
Na jej ochranu zneužíva ideu o ruskej svojbytnosti, špecifických hodnotách a o ,,svojom ruskom svete“: ,,Veľa ľudí vRusku, takmer určite väčšina, nechce byť Západom.“ Ale veď nie iba agresívna diktatúra je spôsob, ako nebyť Západom. Koubský zdôrazňuje: ,,Rusko má aj možnosť nebyť Západom pritom zariadiť, aby sa vňom žilo príjemnejšie nebolo hrozbou pre celý svet. Len ju objaviť.“
Pozor na vyznávačov impéria
Medzi pohľadmi na faktory negatívneho vývoja vRusku vtejto knihe azda trochu chýba upozornenie na narastajúci vplyv dogmatických ,,černosotenských“ – fašistických a imperiálnych myšlienok koncepcií zrodených vRusku najmä na prelome 19. 20. storočia. Teraz sa očividne oživujú. Výrazným predstaviteľom tohto prúdu je napr. filozof Alexandr Dugin, ktorý má ideologicky blízko kPutinovi. Vjanuári 2015 vjednom internetovom rozhovore o. i. povedal, že ,,najhorší a najničivejší sen Európy konečne bolestne umiera, tým snom je osvietenstvo – je načase priznať, že osvietenstvo bolo veľkou chybou“.
Dugin je vyznavač znovuvybudovania ruského impéria, tmár netajený fašista. Svojho času vyhlásil, že ,,Ukrajinci sú zdegenerovaná rasa, ktorá vyliezla z odpadových vôd. Genocída je teda v poriadku“. Prezident Putin podobnými ,,argumentmi“ zdôvodňoval vpredvečer vpádu do Ukrajiny začatie ,,špeciálnej vojenskej operácie“ proti susedom.
Rozhodnutie vydavateľstva N Press, s. r. o. siahnuť po českom texte Dějiny Ukrajiny Dějiny Ruska, ktoré autor Petr Koubský napísal pre český Deník N vydať ho knižne vslovenčine, bol šťastný užitočný počin. Nie sú to síce odborné texty historika, ale zrozumiteľné, seriózne kvalitné novinárske produkty. Majú svoje nezastupiteľné miesto vpochopiteľnom prílive mnohých odborných publikácií oproblematike agresívnej politiky Putinovho režimu vRusku statočnom boji Ukrajiny proti vpádu bezohľadného suseda.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval vdenníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.
Petr Koubský: Stručné dejiny Ukrajiny
Preklad: Matúš Demiger
Bratislava: N Press, 2022
Petr Koubský: Stručné dejiny Ruska
Preklad: Matúš Demiger, Matej Ondrišek
Bratislava: N Press, 2022
