ղľáԾ
Je nezvyčajné, aby na začiatku textu autor prezrádzal, aké plány do budúcnosti mu vŕtajú vhlave, ale myšlienkový nepokoj je pre Miroslava Mojžitu príznačný. ,,Doma mám stohy papierov, ku ktorým sa chcem vracať, a možno z nich ešte vydolujem poznatky, ktoré budú eventuálne zaujímavé pre tých, čo sa remeslom diplomacie hodlajú zaoberať,“ píše v úvode svojej najnovšej knihy Diplomacia smodrým golierom.
Už pred dvadsiatimi rokmi mu nedalo, aby ako aktívny svedok dramatických zvratov vSrbsku (politická a volebná porážka diktátora Miloševića) nenapísal zčias svojho tamojšieho veľvyslaneckého pôsobenia knižku Belehrad. Poznámky 1995-2001. Azobdobia, keď bol veľvyslancom v Bosne aHercegovine, spísal pozoruhodnú knihu Sarajevo. Čakanie na lastovičky. Užitočné je, že Mojžita zaznamenal aj formovanie slovenskej diplomacie vrokoch 1990 až 1993 vknihe ňž/ٱš/ňž, ktorá vyšla vroku 2004 vďaka Ústavu politických vied SAV.
Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia Mojžita zapojil do budovania najprv slovenského ministerstva medzinárodných vzťahov (ešte za existencie federácie) apotom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, mal už za sebou skúsenosť zčeskoslovenských veľvyslanectiev v Číne aIndii. Jeho bratislavskí šéfovia získali dobrého znalca fungovania aparátu ministerstva zahraničia v Prahe. Avtedy ešte netušili, že majú aj výborného kronikára sliterárnym talentom. Jeho profesorka slovenčiny na zvolenskom gymnáziu sa rozhorčila, keď si podal prihlášku na štúdium politológie asociológie: ,,Ako to, že nejdeš na žurnalistiku!?“ Odvetil jej: „Veď mi stále hovoríte, že výborne píšem. To mám stráviť päť rokov štúdia niečím, čo viem?“ Mojžita v roku 1969 ešte nevedel, že jeho vyvolené štúdium prejde tvrdou normalizačnou korekciou a z politológie – ako novej disciplíny – toho veľa nezostane.
Naozaj ju spoznal plnokrvne až vnových pomeroch po zamatovej revolúcii. Vidieť to aj vtextoch jeho novej knihy. Sú to síce ,,spätné pohľady“, ako hovorí podtitul, ale text nemá bilančný charakter aako vúvode autor upozorňuje, nie je to ani záverečná bodka. Je to naozaj ,,in medias res“, začína sa poslednou pracovnou štáciou, presnejšie užhorodskou kronikou, kde bol vrokoch 2017 – 2020 generálnym konzulom. Končí sa Čínou, svojím prvým diplomatickým postom. Tam bol jeho šéfom na veľvyslanectve pre neho nezabudnuteľný učiteľ remesla diplomacie Zdeněk Trhlík. Mladému Mirovi hovorieval, že ,,diplomat musí mať v sebe stále idúci motorček, akési perpetuum mobile, ktoré ho samo poháňa dopredu“.
Autor, samozrejme, venuje veľký priestor krajinám, vktorých pôsobil, aproblémom, ktorými sa zaoberal. Ide najmä ozápadobalkánske štáty, ale aj Bielorusko, Zakarpatskú Ukrajinu iproblematiku slovensko-maďarských vzťahov. Veľmi komplexná je časť textu nazvaná Kosovská sága. Vysvetľuje známy odmietavý postoj Slovenska ksamostatnosti Kosova, ale zároveň jednoznačne hovorí ako o,,úplne nerealistickom variante, že Kosovo zostane súčasťou Srbska“.
Vzrušujúce je čítanie kapitoly Maďarská téma vslovenskej diplomacii. Mojžita bol v prvej polovici 90. rokov členom odborného tímu na slovenskom ministerstve zahraničných vecí, ktorý spolu smaďarskými partnermi pracoval na príprave slovensko-maďarskej základnej zmluvy odobrom susedstve apriateľskej spolupráci. Znalci vtedy zhodnotili, že prvýkrát vdejinách Slováci sMaďarmi rokovali ako rovný srovným adosiahli obojstranne výhodný výsledok.
Vposlednej kapitole nazvanej Diplomacia malého štátu autor užitočne prezentuje svoje kritické poznámky apredstavy opráci diplomata, ktoré sú zaujímavé aj pre mladšie generácie. Osebe hovorí: ,,... bol som jednoznačne diplomat smodrým golierom – nielen preto, že som sa cítil robotníkom diplomacie, ale aj preto, že som tie modré goliere aj celý svoj diplomatický život nosil“. Počas jeho prvého diplomatického pobytu v Číne si jeho starostlivá manželka všimla, že diplomati, s ktorými sa stretávali, mali akési zažltnuté biele goliere. VPekingu bolo totiž všetko vrátane vody nažltnuté od jemného piesku zpúšte Gobi, ktorý sa často vznášal nad mestom. Košeľa po niekoľkých praniach stratila bielobu, neboli ešte také dokonalé bielidlá. Manželka mu preto začala nakupovať modré košele svetlých odtieňov. Pri nich zostali až do konca diplomatickej kariéry Miroslava Mojžitu.
Miroslav Mojžita: Diplomacia smodrým golierom. Spätné pohľady
Fotografie: Pavol Demeš
Žilina: Artis Omnis, 2022
